8.6 C
Slovakia
štvrtok, 26 novembra, 2020
Home Reporty Severský metalový útok v Bratislave, Amorphis - report

Severský metalový útok v Bratislave, Amorphis – report

Bratislavské metalové obrodenie pokračuje aj v novom roku a tak hneď prvú januárovú sobotu nás v MMC čakal severský útok. Fínska metalová jednotka AMORPHIS si v rámci svojho svetového turné k poslednému počinu „The Beginning of Times“ prizvala aj svojich krajanov THE MAN-EATING TREE a nádejných Nórov počujúcich na meno LEPROUS. Bolo sa teda na čo tešiť.

Bez meškania sa o ôsmej hodine večernej ako prví predstavili gotický metalisti THE MAN-EATING TREE. Zhruba 40 minútový set pozostával z piesní z ich dvoch doposiaľ vydaných albumov „Vine“ a „Harvest“. Klasický gotický fínsky metal, ktorý snáď nikoho v sále nemohol uraziť. Úsmevy na tvárach hudobníkov len svedčili o tom, že si živé hranie pred väčším publikom než na aké sú zvyknutý, vskutku užívajú. Príjemným prekvapením bolo nežné pohlavie obsluhujúce klávesové nástroje. Veľmi profesionálne vystúpenie a veľmi dobrý začiatok večera.

Očakávanejšou kapelou s ambíciou nakopať zadky aj hlavným hviezdam večera však boli nórski avantgardisti LEPROUS. Ich najnovší album „Bilateral“ doslova berie dych nielen fanúšikom, ale aj hudobným kritikom a tak sa vskutku raketovo vyšvihli medzi najoriginálnejšie a najprogresívnejšie metalové kapely súčasnosti. To, že sa bude jednať o riadnu porciu avantgardy prezrádzal už len zjav členov skupiny. Gitaristi nahodení v oblekoch s kravatami a dredatý spevák obsluhujúci aj klávesy, tak intenzívne headbangroval, že som si naozaj myslel, že mu tá hlava už-už upadne. Priznám sa, ich tvorbu nepoznám dobre a zrejme aj tento fakt, ale tiež dosť zlý zvuk ma neodradili od úsudku, že ide o poriadnu porciu skôr avantgardného chaosu. Nech sa na mňa ich priaznivci nehnevajú, ich štúdiové albumy môžu byť akokoľvek vynikajúce, naživo ma jednoducho LEPROUS nie príliš presvedčili.

Poďme však už k hlavnej hviezde večera. Dnes už priam kultový AMORPHIS s desiatimi albumami „na krku“ a tisíckami fanúšikov po celom svete je zárukou ozajstnej metalovej zábavy. Po úvodnom intre spustili pekne od podlahy dve svižné skladby z novinky, a to  „Song of the Sage“ a „Mermaid“. Frontman kapely Tomi Joutsen so svojimi dredmi siahajúcimi až pod zadok a vskutku prapodivným mikrofónom pôsobil ako z nejakého postapokaliptického sveta. Stále som sa však nemohol zbaviť pocitu, že so zvukom to nie je všetko v poriadku. Zrejme som nemal ísť pred pár mesiacmi na ich kolegov z IN FLAMES. Ďalšou piesňou bola singlovka „The Smoke“ z ich albumu znovuzrodenia s názvom „Eclipse“ (2006). Pred ďalšou piesňou dal spevák divákom možnosť vybrať si medzi dvoma skladbami z ich asi najslávnejšieho albumu „Elegy“ z roku 1996, a síce medzi „Against Widows“ a „On Rich and Poor“. K môjmu potešeniu (a nielen môjmu) sa väčšie bučanie ozvalo pri druhej menovanej. Predsa len ide o známejší song skupiny. Z predposledného albumu „Skyforger“ (2009) ako prvá bola predstavená skladba „Sampo“. Dobrý pocit z výberu skladieb mi však hneď pokazila nasledujúca singlovka z nového albumu „You I Need“. Takéto komerčné trala-la rock/metalové šlupky by si kapela takého formátu naozaj mohla odpustiť a nie to ešte hrať ich na koncertoch. Našťastie vzápätí nasledovala vynikajúca „Sky is Mine“ zo „Skyforger“. Asi najväčším prekvapením pre zúčastnených bolo zaradenie už naozajstnej stariny „Vulgar Necrolatry“ z debutu „The Karelian Isthmus“ z roku 1992. Výlet do minulosti pokračoval ďalej v podobe skladby „Into Hiding“ z dnes už legendárneho a prelomového albumu „Tales from the Thousand Lakes“ (1994). AMORPHIS však nežijú len z minulosti a tak hneď predstavili snáď najvydarenejšiu skladbu z novinky „Crack in a Stone“. Osobne ma veľmi potešilo zaradenie skladby „Alone“ z ich asi najexperimentálnejšieho albumu „Am Universum“ (2001). Základný set ukončili singlovkou „Silver Bride“ z roku 2009. Kapela sa následne odobrala do backstage-u, ale hladní fanúšikovia ich nenechali dlho odpočívať a po krátkom čase sa ozvalo intro z „Thousand Lakes“, ktoré len predznamenalo ďalší song z tohto albumu – „Drowned Maid“. Ďalej nasledovala povinná jazda v podobe „My Kantele“, čoby hymny tejto metalovej partičky. Záverečnou skladbou koncertu bola chytľavá hitovka „House of Sleep“. AMORPHIS teda predstavili vcelku vyvážený set, v ktorom mne osobne chýbal aspoň jeden zásek z vynikajúceho albumu „Tuonela“ (1999).

AMORPHIS len potvrdili, že patria medzi svetovú metalovú špičku a pripravili divákom krásny zážitok, verím však, že vo svojej kariére odohrali a ešte odohrajú stovky strhujúcejších koncertov s lepším zvukom.
Rozhodne to však bol podarený severský metalový večer.

autor: ms