8.6 C
Slovakia
streda, 23 septembra, 2020
Home Reporty Tak toto je tá Sekuoia? Z miernej nudy vytrhla iba basová frenetika

Tak toto je tá Sekuoia? Z miernej nudy vytrhla iba basová frenetika

wilsonic-13Wilsonic je značkou, ktorá má vo svete elektronickej hudby vybudovaný dostatočný imidž a reputáciu. No slovenský trh je vrtkavý a nikdy neviete predpokladať koľko ľudí príde aj na dopredu promované podujatie. Ani nízke vstupné, atraktívny program a hluchý kalendár nie je zárukou úspechu. Podujatie zo série Wilsonic presents bolo úspešné iba  z časti.

Klubový večer pod hlavičkou Wilsonic presents rozohriali bratislavskí producenti Whithe a EGA, ale väčší úspech zaznamenalo až ambientne folkové duo Tante Elze, za ktorým stojí talentovaná pesničkárka Veronika Seppová. Nik jej nemôže uprieť snahu, úprimnosť a prejav, ktorý na Slovensku stále chýba. Ale podobných speváčok je vo svete neúrekom. Dá sa príjemne započúvať do jej skladieb, ale akási esencia z nich hneď vyprchá. No aspoň sa v nich objavuje pridaná hodnota v podobe slovenských textov. Sama speváčka tvrdí, že slovenčina obnažila jej vlastnú naivitu, ale nie je to na škodu. V bratislavskom klube Ateliér Babylon predstavila piesne z debutového EP Keď nevieš kam z konopí, idúcich v jednej nálade. Vokály v kombinácii s elektronickými aranžmánmi boli v poriadku, no Veronikina hra na klavír by mohla byť do budúcnosti výraznejšia.

Tante Elze – When The Days

O dosť frenetickejšia interpretácia sršala z headlinera podujatia, dánskej formácii Sekioia. O kapele sa pred podujatím popísali mraky viet, ale nutne podotknúť, že patria k dosť preceňovaným súborom. Dánski muzikanti hrajú na efekt a k samotnej podstate hudby nepridávajú nijaké výrazné prvky. Ich rytmika je až príliš čitateľná, ale ľudia práve toto chcú. Je však potom viac než samoúčelné, keď sa podobné súbory prezentujú pod hlavičkou inteligentnej elektroniky.

Sekioia – Can´t be Loved

https://www.youtube.com/watch?v=iJp2Y7TTULM

Hudobníci pôsobili na scéne hyperaktívne, čo bolo dosť čudné, keďže ich tvorba neprechádzala širokými dynamickými pásmami. Doznievajúce generovanie oscilovali takmer hereckými pohybmi, napriek tomu, že zvuk sa z nich už dávno vytratil. A podobné maličkosti neušli tým všímavejším, ostatným asi stačil nadupaný basový zvuk a minimalistické gitary.

Sekioa – Evenings

Napriek spomenutým výčitkám je dobre, že ľudia poznajú podobné kapely, ktoré predsa len vytvárajú opozitum voči komerčnej tvorbe. Len by to chcelo nabudúce pozbierať viac invencie, odvahy a muzikantského kumštu.