8.6 C
Slovakia
štvrtok, 26 novembra, 2020
Home Reporty Vitajte v džungli, ale až po hodine - report

Vitajte v džungli, ale až po hodine – report

Guns N ´Roses; Arakain a Lucie Bílá; Dorian Gray – 13.07.2012 – Piešťany – letisko

Fanúšikovia aj ľudia zvedaví na rozmarných Guns N´Roses dlho váhali, či vidieť túto kapelu naživo. K váhahiu sa pridalo aj zlé počasia, keďže celý deň bolo zamračené a miestami aj pršalo. Ľudia sa pýtali, či sa oplatí zmoknúť kvôli skupine, ktorá má rozporuplné správanie k svojim fanúšikom. O Guns N´Roses kolujú rôzne chýry, legendy a žiaľ aj pravdy o tom, ako nechávajú svojich fanúšikov na svojich koncertoch čakať. Najlegendárnejší je prípad, keď Axel Roses až po piatich hodinách vstúpil na javisko s vysvetlením, že pozeral televíziu. Na druhej strane sa mnohí pýtali, či je Guns ešte pôvodnou skupinou, alebo je z nej samotný tieň vlastných coververzií? Nakoniec zvedavosť, známe hity a fakt, že kapela vystúpila na Slovensku vôbec po prvý krát vo svojej histórii zvíťazil nad pochybami a koncert bol zaplnený. Areál piešťanského letiska bol vhodne zvoleným miestom, ktoré zabránilo tlačeniciam a prispelo k väčšiemu pohodliu.

Spomedzi predskupín najviac lákala česká soft metalová stálica Arakain, aj kvôli netradičnému návratu jej pôvodnej vokalistky Lucii Bílej. Tá už nejaký ten čas nespieva rockové pesničky, takže mnohí boli zvedaví, ako jej hlas zvládne rockovú interpretáciu.

Po predskokanoch nastala očakávaná prestávka a tí ktorí sledujú aktivity okolo Axla a spol. už iba tipovali koľko sa bude na nich čakať. Očakávaný začiatok o desiatej hodine sa napokon predĺžil o hodinu aj štvrť. Mnohým vydržal entuziazmus až do začiatku koncertu, iní neznalí pomerov boli mierne nervózni.

Po kompletnom nazvučení vybehol Axel Rose na pódium a šou mohla začať. Úvodná skladba bola viac menej obligátnym začiatkom než svižným nábehom, ale nasledujúca Welcome to the jungle má v sebe iskru rockovej nádielky. No po nej Guns N´Roses zvoľnili a nasledoval sled menej známych a bohužiaľ aj menej výrazných skladieb. Kto čakal, že energickou Welcome to the jungle bude koncert gradovať musel byť trochu sklamaný. Tempo sa po tejto pesničke zvoľnilo. Hudobne skladbám nemožno nič vytýkať, pretože bolo počuť, že Axel sa obklopil vynikajúcimi a talentovanými hudobníkmi. Jeho súčasní spoluhráči dostali väčší priestor aj pri speve (odspievali 2 skladby). Tento muzikantský sled trval asi hodinu a na svoje si prišli milovníci pentatonických vyhrávok a blues rockového exhibicionizmu. Až skladbou “Sweet Child O Mine” sa večer zlomil do hitovej atmosféry.

Bolo jedno či známe skladby boli rýchleho či pomalého charakteru, lebo Guns N´Roses sú rovnako dobrí v romantickej (Do not Cry, November Rain atď.) aj v rockovej polohe (Paradise City.. ). Ani v týchto pesničkách neboli muzikanti struční a v mnohých sa pripomínali dlhšími gitarovými sólami, čím niekedy ešte viac predĺžili agóniu. Axel je veľmi charizmatickým muzikantom, no komunikáciu odbavil povinnými koncertnými frázami a viac sa venoval pódiovej hre, aj keď už zo začiatku koncertu sa ospravedlnil, že skupina bude menej pohyblivá vzhľadom na šmykľavý terén javiska. Zato ukázal svoje klavírne schopnosti pri balade November Rain.

Najväčšiu odozva prišla, keď Axel “zaklopal na piešťanskú bránu”, respektíve keď zazneli prvé tóny známeho Dylanovho coveru “Knocking on the Heavens door”. Začala v pomalejšej podobe, ale gradovala a hudobníci sa v nej pohrali s dynamikou. Dylanova skladba má svoj pôdorys v harmónii, jej interpretácia je voľná a preto si mohli Guns N´Roses v nej schuti zajamovať. Plynulé spomalenie prešlo do ďalšej balady Patience. Večer zakončili temperamentnou Paradise City.

Trojhodinový večer s pomalým rozbehom a vystupňovaním zodpovedal na otázku, ktorú si dávali fanúšikovia. Oplatilo sa?

(autor článku J. Pieružková / Rowdies)