8.6 C
Slovakia
utorok, 4 augusta, 2020
Home Reporty Vyprchané bublinky rocku? Karpina chce zostarnúť, ale nie zovšednieť

Vyprchané bublinky rocku? Karpina chce zostarnúť, ale nie zovšednieť

4-karpina-6836

Majestic Music Club je neodmysliteľnou súčasťou bratislavskej klubovej scény. Jeho najväčšia prednosť spočíva v tom, že veľké metalové a subkultúrne koncerty, ktoré by iné priestory zmarili svojou sterilnou atmosférou, tu vyniknú v plnej kráse.

Cradle of Filth, Sepultura, Exodus či Canibal Corpse predsa len neumiestnite do športovej haly a malé kluby by tieto kapely, ktoré v MMC v minulosti hrali, kapacitne nezvládli. V budove YMCY sú až štyri kluby a hneď niekoľko barov, ktoré koexistujú bez najmenších problémov. Uvidíme, ako sa odrazí táto skutočnosť v zmene majiteľa, ale tento krát ešte našťastie nešlo o labutiu pieseň MMCčka. Jeho piate výročie sa zlúčilo s oslavou dvadsiatych piatych narodenín populárnej skupiny Karpina. Podujatie vsadilo na rôznorodý rockový charakter, výnimku tvorila iba reggae formácia Medial Banana, ale ich húpavé rytmy boli príjemným osviežením. Kedysi megaúspešná skupina Premier v dnešnej dobe nemá čo povedať, a tak je ich nesmrteľný hit Hrobař, skôr iba spomienkou na všetky stužkové a ESO HityTerezou Pregnerovou. Aktuálnejšiu hudobnú podobu priniesli Rust 2 Dust, ktorí si pozvali k niekoľkým skladbám rapera Zverinu. Sám maestro Zverky neskôr priznal, že metalové publikum je k podobným experimentom chápavejšie než hip hoperi.

Rust 2 Dust & Zverina – Je Be

Karpina, ako hlavná hviezda večera, nenechala nič na náhodu. Od interpretácie, choreografie, zohranosti až po ohňovú šou, mali všetko do podrobnosti nacvičené. Každý detail na javisku prepojil synchronizáciu medzi hudbou a komunikáciou s publikom. Už to dávno nie je tá Karpina, ktorá v deväťdesiatych rokoch vyspevovala ódy na Pala Lászla a nasrdila papalášov na počkanie. Ani hudobníkov nebaví dokola hrať tie isté skladby s rovnakým feelingom, aj oni sa chcú muzikantsky posúvať.

Karpina – Kapely starnú live MMC 2015

Po odchode speváka Elvisa prevzal všetky jeho pódiové povinnosti Peter Deák. Prepustil dokonca pozíciu gitaristu,  Viliamovi Štrbovi, ktorého ešte zduplicitoval Martin Struhár, aby sa naplno mohol venovať sólovému spevu. Priaznivci kapely si musia zvyknúť, že Petrov rozsah nie je príliš veľký, napriek tomu, že pomerne čisto intonuje (aj keď na Modus ešte nevyzrel), jeho barytón je v niektorých frázach nevýrazný a nemá tú správnu intenzitu. Je však chvályhodné, že nezostával iba v polohách, ktoré mu sedia, ale snažil sa byť pohyblivý a v istých partoch sa dokonca pokúsil o fistulu veľmi pripomínajúcu Roba HalfordaJudas Priest. Či išlo o predzvesť v ohlásenom posune novej tvorby si budeme musieť ešte nejaký ten čas počkať.  Nová skladba  Láska až za hrob však dáva tušiť, že Karpina sa markantne pripodobňuje ku kapelám ako KabátRammstein. Až tri gitary vytvorili masívny zvuk, časť z nich držala harmónie a Tomaxove sóla vystúpili ponad repetičné medzihry. Karpina má už dosť lacnej satiry, muzikanti chcú pôsobiť serióznejším dojmom nielen v textoch, ale aj v oblasti aranžmánov. Niečo podobné kedysi spravili po hudobnej stránke aj Horkýže Slíže a zrazu je ich tvorba v širokom záberu rockových poslucháčov. Večer uzatvorila už naplno metalovo znejúca Interpretid Metallica. Hneď v ich prológu zaznel fragment zo slávnej Morriconeho témy pre film Vtedy na západe, ako duchaplná citácia k jeho paralelnému bratislavskému koncertu. Hrať coververzie druhých kapiel nie je príliš kreatívne, ale títo hudobníci to robia naozaj poctivo, preto patria v tomto žánri medzi našu najkvalitatívnejšiu špičku.

Interpretid Metallica – live Randal 2014

A či už išlo o posledné výročie Majestic Music Clubu, alebo to bol iba ďalší zárez v histórii osláv, nie je teraz podstatné. Omnoho dôležitejšie je, že za tých päť rokov sa Bratislava vyprofilovala na pravidelnú medzi zastávku zahraničných kapiel a popri tom ešte stihlo vyrásť aj kvalitné domáce rockové podhubie. Majestic Music Club v tom zohral významnú úlohu.