Alexandra Tkáčová je mladá talentovaná speváčka pochádzajúca z Prešova. Svoju tvorbu vydáva pod menom Alexandra. Aktuálne študuje na vysokej škole prekladateľstvo a popri štúdiu učí spev v Základnej umeleckej škole. Spolupracuje s BDHS, Bass-Drums-Horns-System, alebo ako sami o sebe hovoria, možnosti ako vysvetliť tento názov sú rôzne.
Ako si sa dostala k hudbe a kedy si si uvedomila, že sa jej chceš venovať?
Hudba bola odjakživa súčasťou môjho života. Vyrastala som v hudobnej rodine. Môj otec sa venuje celý život hre na gitare a spevu, a k tomu ešte vyrába zvukovú techniku. Môj starší brat vyštudoval konzervatórium, takže mi spev a hudba vždy prišli ako niečo neoddeliteľné a prirodzené. U nás doma stále znela nejaká hudba a na rodinnú oslavu sa bez gitary ani nešlo. Už ako malé dieťa si pamätám, že všetci celú noc spievali a mne to nikdy neprekážalo.
Ako malá som pár rokov spievala vo folklórnom súbore, ale inklinovala som viac k populárnej hudbe, a tak som 9 rokov navštevovala spev na prešovskej ZUŠ, kde som sa okrem technických vecí učila ako vystupovať na pódiu, ako dramaturgicky zostaviť koncertný program a základom profesionality v hudobnom odvetví.
Zlom prišiel v covidovom období. Dovtedy som si myslela, že hudba bude iba mojím koníčkom. No mala som veľa času premýšľať o tom, ako si predstavujem svoju budúcnosť a uvedomila som si, že hudba je miesto, kde sa cítim ako doma a chcem sa jej venovať profesionálne, nech je jej podoba akákoľvek.
Do rany mi vošiel producent a hudobník Stano Čorej, ktorý v tej dobe hľadal umelca na spoluprácu. Videl ma niekde spievať a oslovil ma, či by som nemala záujem nahrať nejaké piesne. Pôvodne som to nepovažovala za najlepší nápad, pretože dovtedy som takmer vôbec žiadne skladby nezložila.
Venuješ sa aktuálne písaniu autorských skladieb?
Písaniu autorských skladieb sa venujem viac-menej stále, ale sú kreatívnejšie a aj menej kreatívne obdobia, keď sa vraciam k nejakým starším nápadom. Aktuálne sa venujem aj písaniu nových skladieb s formáciou BDHS.
Opísala by si „backstory“ tvojej skladby Out of my head?
Out of My Head vznikla pôvodne ako text s úplne inou melódiou ako je jej aktuálna podoba. S hudobným motívom prišiel Juraj Kováč, s ktorým sme v lete 2021 mali zopár štúdiových sessions a obaja sme priniesli niekoľko svojich nápadov. Juraj začal hrať na gitare a ja som začala spievať melodickú linku. O pár dní neskôr som narazila na starší text Out of My Head, vyskúšala ho spolu s melódiou, urobila mini úpravy, dopísala som bridge a skladba bola hotová.
Ako vyzerá tvoj tvorivý proces pri skladaní hudby a písaní textov?
Pri väčšine mojich skladieb vznikajú najprv texty, postupne si spisujem nejaké nápady a myšlienky, ktoré si následne zhudobňujem pri klavíri. V niektorých inštanciách (prípadoch) mi napadne ako prvý hudobný motív, pár tónov ku ktorým potom dolaďujem texty, ktoré už napísané mám. V obdobiach, keď som mala taký menší autorský blok, som pracovala aj s náhodnými akordovými postupmi ku ktorým som sa dostala na internete. Rada totiž pracujem aj v rámci istého limitu, ak má človek k dispozícii iba určitú harmóniu, alebo len istú škálu tónov, tak musí prejaviť väčšiu kreativitu a to ma baví.
Ako by si opísala štýl hudby, ktorú tvoríš, prípadne ktorú chceš tvoriť v budúcnosti?
Pozorujem, že vždy inklinujem vo svojej tvorbe k žánrom, ktoré aktuálne počúvam. Gro môjho hudobného vkusu vždy predstavovala popová hudba, no niektoré piesne majú aj dancefloorový či techno nádych, podľa toho, čo sa mi v tom momente v hudbe páči. Často sa snažím reprodukovať motívy a nápady, ktoré ma zaujmú.
Čo je tvojou najväčšou inšpiráciou?
Najväčšou inšpiráciou je môj osobný život. Moje pocity, vzťahy, situácie (najčastejšie tie nepríjemné), ktoré aktuálne prežívam. Piesne sú pre mňa akousi formou denníka, kde sa môžem ventilovať, aby som vedela potom fungovať v normálnom živote relatívne vyrovnane. Niekedy sa pri tvorbe snažím vcítiť do ľudíokolo mňa, pokúšam sa pozerať na naše vzájomné konverzácie či stretnutia aj z ich strany.
Chceš svojou hudbou na niečo poukázať, podať nejakú hlbšiu myšlienku?
Moja myšlienka sa časom menila a predpokladám, že sa ešte veľakrát meniť bude. S touto otázkou vnútorne už dlhšie bojujem, hudba pre mňa kedysi predstavovala aj akýsi nástroj pre exhibicionizmus, typu „aha, pozrite, čo viem, čo dokážem“ atď. Istú dobu som tvorila skladby s úmyslom napísať niečo, čo sa páči mne a u iných interpretov to neviem nájsť. V poslednej dobe sú skladby, ktoré píšem, o veciach, ktoré by som niektorým ľuďom chcela povedať v reálnom živote, no nemám na to odvahu.
Aké je to spolupracovať s hudobnou formáciou BDHS? Ako ste sa spoznali?
Spolupráca s BDHS je jedna veľká jazda, kde cítim veľkú umeleckú aj performerskú slobodu ale zároveň je to profesionálne teleso. Naučila som sa napríklad nebrať veci až tak vážne, ale tiež doslova sa pre divákov rozdať a vlastné ego posunúť na druhú koľaj aby mohla zažiariť skupina ako celok. Veľkým plusom je, že sme si s chlapcami sadli aj osobne.
Spoznali sme sa prostredníctvom Stana Čoreja, s ktorým som niekoľko rokov spolupracovala na svojej autorskej hudbe. Stano v BDHS pôsobil ako záskok bubeníka/gitaristu a keď Laura Fahian, ktorá s nimi absolvovala zopár koncertov išla na rodičovskú dovolenku, chlapci hľadali speváčku. Stano im odporučil mňa a spolupráca bola na svete.
Pracuješ aktuálne na novej hudbe? Čo môžeme od teba v blízkej budúcnosti očakávať?
Aktuálne dokončujem krátkometrážne EP s 5-6 skladbami, ktoré vznikali v priebehu rokov 2021-2023. Malo by vyjsť v priebehu tohto roka.
Rozhovor vznikol v spolupráci s katedrou Muzikológie FIFUK.
