8.6 C
Slovakia
piatok, 3 apríla, 2020
Home Rozhovory Autumnist – Snažíme sa neopakovať, sme radi, keď naša hudba funguje na...

Autumnist – Snažíme sa neopakovať, sme radi, keď naša hudba funguje na fyzickej úrovni

Autumnist live in RHA 2018 / photo by: David Majersky

Autumnist sú zaujímavým nekonformným zjavom na poli slovenskej hudobnej scény. Ich tvorba patrí k tým alternatívnejším – pohybujú sa na hraniciach elektroniky s akustickou tvárou, trancu a psychedélie. Ich originalita a kvality si určite zaslúžia pozornosť širšieho hudobného obecenstva, ktoré tak ako oni, nerado stojí na mieste. Zostáva už len pár dní do ich vystúpenia v Banskej Štiavnici, ktorá je v tomto roku hlavným mestom kultúry Slovenska a pri tejto príležitosti sme sa rozhodli trochu vyspovedať jeho zakladajúceho člena Vlada Ďurajku. Titul je to určite zaslúžený a aj kvôli nemu sa v Štiavnici 12.4.2019 uskutoční svojho druhu výnimočné podujatie Nu Sound of Visegrad, ktoré spája hudobníkov z krajín V4.

 
Musicpress:
Vo svojej tvorbe sa hrdo inšpirujete zoskupeniami, ktorých sláva a aktivita boli na vrchole v dobách, keď ste boli mladší. Vaša tvorba znie ale tiež pokrokovo a inovatívne. Kto vás najviac ovplyvňuje zo súčasnej hudby?
 
Vlado Ďurajka – Autumnist:

Zo súčasnej scény ma v tomto období neovplyvňuje asi žiadne konkrétne meno, skôr scéna ako celok. Samozrejme mám svojich obľúbencov ale priznám sa že mi momentálne nenapadne nikto špecifický. Veľmi sa mi napríklad páči ostatný album Neneh Cherry a Four Tet je dlhodobo môj obľúbený producent. Ale zajtra by mi možno napadol pri tejto odpovedi niekto úplne iný. Momentálne skôr robím hĺbkový prieskum hudbou ku ktorej som sa nevedel dostať v dobe jej vzniku, buď preto že som ešte nežil alebo som bol ešte dieťa. Takže prechádzam celým spektrom 60-70s psychedélie, kraut a space rocku. Občas je to únavné lebo 95% percent vecí znie takmer rovnako ale občas narazím na klenot. Klasické a viac-menej známe veci ako Can a Neu! mi z toho vychádzajú stále najlepšie, ale objavil som aspoň spolupráce Eno/Roedelius/Moebius pri ktorých nevychádzam z úžasu ako futuristicky zneli v raných 70s

 
Musicpress:
V porovnaní s predošlou tvorbou znie váš posledný album najorganickejšie. Viac ľudských, akustických tónov, väčšia miera prirodzenej komplexnosti, vzťahy medzi rôznymi vokálmi… Začali ste ako one-man projekt, postupom času sa na hudbe podieľate piati. Môže za to aj angažovanosť viacerých týchto ľudských prvkov do vašej tvorby? Čím si vysvetľujete tento vývoj vy?
 
Vlado Ďurajka – Autumnist:

Časom sa človek naučí nejaké nové veci, a hlavne živé hranie spätne ovplyvňuje aj tvorbu. Takisto naozaj každý nový spoluautor prinesie kus svojho pohľadu a tým že každý má úplne iný hudobný backgroud, vzniká nejaká komplexnosť. Mojou úlohou je potom udržať všetok tento materiál v akej/takej jednote.

 
Musicpress:
Podľa čoho si vyberáte hudobníkov, s ktorými spolupracujete? Či už ide o samotnú kapelu, alebo o hostí – napríklad Stroon, ktorý má featuring na skladbe Future Lights.
 
Vlado Ďurajka – Autumnist:

Toto musím spresniť – Stroon s nami hral Future Lights iba naživo na Radio_Head Awards, ale dúfam že nejaký featuring pribudne, po prvé je to kamoš a po druhé vibrafón ako nástroj mám mimoriadne rád.

 
Musicpress:
Minuloročný album False Beacon získal Cenu novinárov na Radio_Head Awards. Nie je to váš prvý počin, ktorý sa zaslúžil o ocenenie. Ako prvý ho získal váš druhý full-lenght album The Autumnist, ktorý sa nachádzal ešte v dobách, kedy boli vo vašej tvorbe prevalentné prvky elektroniky. Ako ďalší získal ocenenie False Beacon, ktorý je akýmsi opakom albumu The Autumnist. Je vašim zámerom objavovať stále nové vody, alebo sa skôr pri každom albume prirodzene posuniete a ste inšpirovaní niečím novým?
 
Vlado Ďurajka – Autumnist:

Vlastne teraz vidím že tieto albumy sú presným opakom – jediná spievaná skladba na The Autumnist vs. jediná inštrumentálna skladba na False Beacon. A medzitým, na Sound Of Unrest (btw pre mňa subjektívne/niekedy náš najlepší album) je pomer 4:3. Nebol to žiadny zámer, jednoducho to tak vyšlo. Celý proces vzniku albumov je viac-menej samovoľný. Snažím sa ale aspoň trochu neopakovať sa. Možno mi ale už začína trochu elektronika chýbať a bude jej na nových veciach viac, a možno to dopadne úplne naopak.

 
Musicpress:
Niektoré vaše skladby znejú ako soundtrack k filmom. Mali ste niekedy chuť pustiť sa aj do takejto sféry hudby profesionálne? Osobne mi najviac sedia v prostredí krimi, špionážnych filmov a moderných drám. Čo myslíte vy?
 
Vlado Ďurajka – Autumnist:

V jednom období som skúšal komponovať do obrazu, nie ako soundtrack k reálnemu materiálu ale obraz mal funkciu určitého vodítka. Nič konkrétne z toho nevzišlo ale myslím že to ešte niekedy skúsim. Robil som na jednom študentskom filme, bolo to zaujímavé aj keď sa nakoniec nič nepoužilo, mám odložených pár tém ktoré sú sľubné a rád by som ich rozpracoval do samostatných trackov.

 
Musicpress:
Ako pristupujete k skladateľskému procesu? Vlado Ďurajka ako hlava kapely príde s kostrou a zvyšok sa od nápadu odvíja, spolupracuje na nápadoch a postupne každý pridá do skladby to svoje? Alebo sa skôr dá Autumnist pochopiť ako projekt, kde hudobníci živo spolupracujú a každý je zodpovedný za tvorivý proces svojim dielom?
 
Vlado Ďurajka – Autumnist:

Väčšinou donesiem nejaký polotovar ktorý sa snažíme oživiť, dohrajú sa nejaké živé party a debatujeme čo použiť, čo nie, riešime štruktúru skladby. Vokalisti si buď napísali vlastné party, alebo rozvinuli moje “naspievané” motívy, naopak Future Lights vznikla tak že som všetko vybudoval okolo vokálneho demo od Riša Imricha ktoré vytiahol zo šuplíka keď sme potrebovali pieseň pre Ninu a zafungovalo to výborne.

 
Musicpress:
Aký pocit sa snažíte ľuďom navodiť pri živých vystúpeniach? Hudba Autumnist má totiž mnoho odtieňov a nie vždy je jednoduché ju uchopiť. Máte nejaký požadovaný dojem a pocit, ktorý sa snažíte na koncertoch ľuďom navodiť?
 
Vlado Ďurajka – Autumnist:

Občas je naša hudba na vnímanie trochu náročnejšia a možno introvertná, ja osobne mám ale najradšej keď cítim že to funguje aj na nejakej fyzickej úrovni. Keď sa ľudia trochu hýbu, úplne stačí že si kývu hlavami. Mentálne disco.

 
Musicpress:
Čo si myslíte o slovenskej alternatívnej a experimentálnej scéne? Ktoré projekty a zoskupenia sú podľa vás v dnešnej dobe tými najviac inovátorskými?
 
Vlado Ďurajka – Autumnist:

Ja som teraz asi viac na strane popu, čiže pokojne k experimentálnym veciam môžem zaradiť Bulp, Pjoniho prácu, Stroona, páči sa mi Keosz, Tittingur, Vrtačky po desáte hodině. Vyslovene experimentálne veci nevyhľadávam ani sa v nich veľmi neorientujem, je tam dosť často krehká hranica medzi umením a predstieraním. Ale aj tu, tak ako som spomínal vyššie – zajtra by mi napadli iné mená. Scéna je vitálna.

 

autor: Patrik Šeďo | foto: Milo Fabian / Autumnist PR