8.6 C
Slovakia
streda, 25 novembra, 2020
Home Rozhovory Fink - Je to pieseň, ktorá pozdvihne naše hudobné myšlienky

Fink – Je to pieseň, ktorá pozdvihne naše hudobné myšlienky

Fink 2017Kedysi bol presvedčený, že inštrumentálna elektronická hudba je tým jediným správnym smerom. Dlhé roky tomu veril, produkoval a tvoril sety, s ktorými mal síce úspech, no sám cítil prázdnotu. Potom sa spoznal s Amy Winehouse, ktorej urobil niekoľko skladieb a zrazu dostala aj jeho tvorba nový rozmer. Z elektronického producenta sa stal pesničkár, zo solitéra – kapelník vo vlastnej kapele. V rozhovore pre MusicPress.sk sa Fink rozhovoril o nových piesňach z albumu Resurgam, o spoluhráčoch, s ktorými trávi veľa spoločného času, a aj o tom, ako je pre neho čas nedostatkovou komoditou. Rozhovor vznikol za pomoci distribučnej spoločnosti Wegart.

 

switch to ENGLISH VERSION

 

Musicpress:
Ako sa cítite, keď idete po prvýkrát prezentovať nové piesne?
Fink:

Cítim vzrušenie a obvykle som pri prvých koncertoch aj trochu nervózny. Prvé vystúpenie si vyžaduje asi desať skúšok a nikdy neviete, z ktorých skladieb sa bude koncert skladať, až kým nevyjdete po prvýkrát na pódium. Naše skúšanie sa snaží simulovať živú skúsenosť a na tomto turné sme urobili verejnú skúšku pred osemsto ľuďmi, aby sme sa pokúsili určiť, ktoré skladby budeme napokon hrať. Je vždy skvelé spraviť turné k novému albumu. Máme to radi a myslím, že podobné pocity zdieľajú aj naši fanúšikovia.

 
Musicpress:
V nových skladbách cítiť inšpiráciu z britského vidieka. Vystihli ste jeho melódiu a atmosféru, vlastne mi to v niečom pripomínalo Lou Rhodes a jej sólové piesne. Lou sa vymanila z prostredia veľkomesta a elektronickú hudbu vymenila za pesničkárstvo. Bol to podobný prípad aj u vás?
Fink:

Možno. Mám rád Lou a jej tvorbu. Raz sme sa stretli na jednom z jej koncertov a ona to potom dala na svoj posledný album. Môj nový album Resurgam sme nahrávali v industriálnej časti Londýna, no tvoril som ho na starom cintoríne v Berlíne, takže ten britský element bol oveľa krehkejší a prešli sme k nemu po hrboľatej ceste. Ja sa rád vraciam z mesta na dedinu zas a znovu. Inšpirácia Berlína rozhodne preteká cez naše skladby, ale nechávame pritom otvorené okno aj do minulosti.

 
Musicpress:
So skupinou Lamb vás viaže aj spolupráca s Lou Barlowom, ktorý vám pomáhal s albumom Distance and Time. Ako ste sa spoznali? Aký máte vzťah k tvorbe skupiny Lamb?
Fink:

Stretol som sa s Andy Barlowom na koncerte v Brightone. Bol veľmi milý, vymenili sme si mnoho inšpiratívnych myšlienok a nakoniec mi veľkoryso ponúkol, že album Distance And Time nahrá na svoje náklady vo svojom dome, kde má štúdio. Bola to skvelá skúsenosť. Myslím si, že počas toho, ako majú Lamb prestávku, chce stále robiť niečo nové a zaujímavé. Sme s Andym spriaznené duše. Obaja pochádzame z prostredia elektronickej scény, obaja sme začali pôsobiť v deväťdesiatych rokoch a cením si toho, že sme stále priatelia. Páči sa mi, ako nahral a pripravil môj album.

 
Musicpress:
Ste hudobník, ktorý rád prijíma nové výzvy. Od elektroniky ste prešli k pesničkárstvu. Čo pre vás predstavuje ďalšiu výzvu?
Fink:

Mám rád výzvu, ktorú predstavuje stavbu melódie a následné živé hranie. To, keď prenesiete dielo zo štúdia na pódium. Hranie naživo a nahrávanie v štúdiu sú dve rozdielne veci a každá z nich má svoje špecifiká, zákonitosti a predstavuje rôzne výzvy. V štúdiu musíte vydať zo seba to najlepšie v danom momente, hranie naživo je iba o tom momente, o vibrácii a atmosfére, ktoré si vyžaduje kolektívne vedomie. Práve v tejto chvíli som si dal výzvu nájsť si čas na čítanie. Zbožňujem knihy a počas turné si neviem na to nájsť správny čas a miesto, kde by som si ich bol vychutnával. Takže mojou najväčšou výzvou je nájsť si dostatok času, pretože ho jednoducho nemáme, aby sme robili to, čo chceme robiť.

 
Musicpress:
Veľkú zmenu pre vás predstavoval posun: od sólového hrania k vedeniu vlastnej kapely. Zrazu ste si museli zvyknúť na to, že chodíte na koncertné turné s ďalšími ľuďmi a netvoríte hudbu už iba vy sám.
Fink:

Bolo mi neskutočným potešením robiť elektronickú hudbu. Práca elektronického producenta je však osamelou jazdou. Pochopil som to ku koncu, keď som sa cítil dosť osamelo. Keď som sa spojil s kapelou, bolo to úžasné zdieľať ten kolektívny prístup k umeniu, tvorbe a živému hraniu. Pohľad na umenie je dvakrát taký pekný, ak ho môžete s niekým zdieľať.

 
Musicpress:
Potrebujete mať skončenú kapitolu v kariére, alebo aspoň dočasne uzavretú, alebo rád robíte viacero vecí naraz?
Fink:

DJstvo je už dávno preč. V mojom živote je to uzavretá kapitola. Čo sa týka ďalšieho smerovania kapely, nevidím na koniec. Momentálne som rád, že mám šťastie robiť to, čo sa mi páči spolu s ďalšími hudobníkmi, s ktorými sa môžem ďalej rozvíjať. Teraz mám niekoľko nahrávacích značiek a firiem, v ktorých rád trávim svoj čas, ale tvorenie hudby bude vždy mojou cestou, ktorú chcem robiť čo najviac. Keď sa to zmení, skončím.

 
Musicpress:
Pomohli ste Amy Winehouse, máte teraz nejaký objav, s ktorým spolupracujete, alebo ktorý vás zaujal?
Fink:

Áno, skutočne mi vrátila moju lásku k pesničkám. Páčilo sa mi, aká bola prirodzená, ako robila veci s ľahkosťou. Stretol som ju v čase, keď som si myslel, že inštrumentálna elektronická hudba je tou správnou cestou, po ktorej chcem ísť, no pochopil som, že je to pieseň, ktorá môže pozdvihnúť hudobnú myšlienku oveľa viac, než to dokáže inštrumentálna hudba. Nechápte ma zle, inštrumentálna hudba je skvelá a štyristo rokov v klasickej hudbe to určite dokazuje, ale dvadsiate storočie patrí pesničkám a Amy mi definitívne dala spätný dotyk s pesničkárstvom.

 
Musicpress:
Zaujímavú zložku vo vašej tvorbe tvorí repetícia slov. Vyberáte ich podľa toho, aby dotvorili zvukomalebnosť skladby?
Fink:

Akékoľvek vibrovanie ovláda človeka, opakovanie je skvelé. Je to ako premýšľanie, keď myslíte na niečo znova a znova. Pomáha vám rozjímať, je to ako meditácia, keď sa zameriate na podstatu vecí a javov. Dáva vám to čas zanalyzovať si myšlienky, alebo sa vám rozdielne dimenzie zrazu poodhalia a spoja v jeden celok. Pri komponovaní sa v náčrtoch všetko zjavuje. Objavia sa tie zvuky, ktoré vyhovujú vibrácii, alebo melódii a potom ich už len sfarbíme a zaranžujeme v inštrumentácii. Takto som to napríklad spravil pri piesni Pilgrim a na novom albume pri skladbe Not Everything Was Better In The Past, ktorú som skomponoval spolu s naším dobrým priateľom Blair MacKichan. Najprv bolo jamovanie, nasledovala inštrumentácia, aranžovanie a potom ďalšie procesy.

 
Musicpress:
Tvrdíte, že hudba by mala pripomínať miesto, kde sa nahráva. Čo sa vám teda podarilo na aktuálnom albume dostať z atmosféry Londýna a štúdia, kde album vznikol?
Fink:

Album produkoval Flood v jeho legendárnych štúdiách Assault and Battery, ktoré sa nachádzajú v časti Londýna, ktorá nie je trendová, ale skutočná a autentická. Chceli sme zachytiť tzv. London Grime a dosiahli sme, čo sme chceli. Strávili sme tam dva mesiace a každý deň sme boli na tom istom mieste, ktoré sa nám na chvíľu stalo druhým domovom.

 
Musicpress:
Keď tvoríte, počúvate hudbu ostatných, alebo si dávate obmedzenia / zákazy, aby ste nebol inšpirovaný?
Fink:

V minulosti áno. Úplne som vypudil zo svojej mysle a nepočúval umelcov, ktorí by mohli byť podobní tomu, čo robím aj ja. V prvom rade preto, že som nechcel byť vystrašený pri tvorení vlastnej hudby, aby som nebol deprimovaný, že robím niečo horšie a čiastočne preto, že som nechcel podvedome kradnúť nápady niekomu inému. Teraz som viac uvoľnený. Keď sme spolu v štúdiu, čerpáme inšpiráciu od ostatných umelcov, ktorí môžu zvýšiť hodnotu nášho muzicírovania. Keď sa zasekneme počúvame skladby iných, alebo ideme na YouTube journey, ako to volám, aby sme si pripomenuli, kde chceme byť a kam chceme smerovať.

 <

 

Musicpress:
How do you feel, when do you go present your songs live for the first time?
Fink:

It feels kinda exciting and obviously a little nerve racking the first few gigs….the first gig is worth 10 rehearsals….and you never know which tracks are gonna rock live until you actually do the gigs…our rehearsals try and simulate the live experience – and in this tour we even did a live rehearsal in front of 800 people to try and learn things in advance of the tour…it’s great to tour a new album when you are still very much in love with it – and I think the fans can feel it too…

 
Musicpress:
We feel inspiration from British countryside in your new songs. You describe his melody and atmosphere, actually it’s bring back to memory Lou Rhodes and her solo songs, who also set yourself free from big city and electronics exchange for folk singing. Was it the same in your case?
Fink:

Maybe – I love Lou and her stuff – the other night we were in a venue packing down and they put on her latest record and it was lovely – the record was recorded in an industrial unit in London, and basically written in an old crematorium in Berlin – so for us – the British element was more gritty and fucked up than a kinda country vibe – but I did go from city to folk and back again – I think the inspiration of Berlin definitely runs through our stuff now – but with an eye on the past for sure

 
Musicpress:
In band Lamb you were in collaboration with Lou Barlow, who was helping you with album Distance and Time. How did you meet with him? What’s your relationship to Lamb’s production?
Fink:

We met Andy Barlow at a gig in Brighton – he was lovely, and said many kind things, and offered very kindly to produce and record Distance And Time pretty much at his own expense in his house – which we did – and it was great –at the time I think Lamb were in hiatus – and he wanted something interesting to do – me and Andy at the time were definitely kindred spirits – both having come from that kinda 90’s electronica thing – we remain great friends and I really love what he did on that record for us…

 
Musicpress:
You are musician who likes to accept new challenges. From electronics you came to a folk singing. What is an another challenge for you? Maybe symphonic sound?
Fink:

I love the challenge of melody and performance – the challenge of taking something from the studio to the stage…playing live and playing in the studio are definitely two very different things – and each comes with its separate challenges…studio is about the best take that you can possibly do at that moment – live is about the moment, the vibe, and what the collective consciousness demands…my main challenge right now though is reading – I love to read and I don’t get much time on tour to get into the right headspace for it – time is my greatest challenge – as there aren’t enough hours in the day right now to do what I want to do…

 
Musicpress:
Big change was when you moved from solitaire to a bandmaster. How did you get used to go to the concerts with other people and not create music alone?
Fink:

It was a real pleasure – the electronic producer DJ thing is quite a solo pursuit – I found it by the end quite lonely – when I got together with the band it was awesome – a very shared collective approach to art, creation and touring – the view is twice as beautiful if you can share it with someone

 
Musicpress:
Do you need to have finished chapter in your career or at least temporary finished, or do you like to do all things at once?
Fink:

The DJ thing is long gone – that is a closed chapter – the band thing – I can’t see an end to it – we are lucky to be able to do what we like and thrive with it…now I have a few record labels and businesses that I also love spending time with – but music will always be the thing that I want to do the most I think – when that changes I’ll quit…

 
Musicpress:
You helped Amy Winehouse, do you have some discovery you cooperate with or some discovery who impressed you?
Fink:

Yeah – she truly gave me back the love of the song – she was so natural and easy with her talent and after writing and producing her for a few months I realised, after a long time thinking that instrumental electronic music was the future, that the song can actually raise a musical idea much higher than just instrumental music…don’t get me wrong, instrumental music is awesome – and 400 years of classical music certainly illustrates that – but the twentieth century belongs to the song, and Amy definitely put me back in touch with that…

 
Musicpress:
Very interesting part in your production is word repetition. Do you choose them by onomatopoetic to finish creating of song? What is your way of composing songs?
Fink:

Whatever the vibe dictates man – repetition is great – it’s like a thought or something – you think something over and over – it helps you contemplate, like a meditation, and helps you focus on key things, and gives you the time to analyse things, or see the different dimensions reveal themselves…often when writing an early sketch it’s all sounds – which sounds fit the vibe or the melody, and then we colour them in – the song Pilgrim was very much done like that – and on the new album the song “Not Everything Was Better In The Past” written with our friend Blair MacKichan – was definitely done like that – a big jam followed by colouring it in…

 
Musicpress:
You say, that music should remind of a place where it was recorded. What did you get from London atmosphere on your actual album, and where was an album making?
Fink:

The album was made by Flood at his legendary Assault and Battery studios – in a part of London that is not hip or cool, but very real…we wanted a kind of London Grime and we got it I think – we spent 2 months, every day, in this place and it became like our second home…

 
Musicpress:
When you create music, do you sometimes listen to music of other artists or do you give restrictions to yourself to not be inspired?
Fink:

In the past yes – I would completely void all other artists who were similar to me, or what I wanted to make – basically because I didn’t want to be scared off from making my own music, and partly because I didn’t want to sub-consciously steal anyone else’s ideas…now I’m much more relaxed about it – we draw a lot of inspiration from other artists when we are in the studio – to raise our game – if we are stuck we will often listen to stuff, or go on a YouTube journey, to remind us of where we want to be…

 

Thank you very much. Thank you Daniel….

VYBERÁME

JazzFest Brno oslaví dvacáté narozeniny

My všichni hudební milovníci doufáme, že rok 2021 bude návratem do našich oblíbených koncertních sálů a se...

Marián Varga – O chlapcovi, ktorý krotil čertov a našiel krásu

Záujemcovia o tvorbu Mariána Vargu môžu už len desať dní možnosť podporiť vydanie publikáciu O chlapcovi, ktorý krotil čertov a našiel krásu -...

Konečne od Korben Dallas a Anety Langerovej vychádza na CD

Spoločné dielo Anety Langerovej a Korben Dallas vychádza po vinyle aj na CD. Nové dátumy ich spoločného turné, ktoré sa vzhľadom na zhoršenie...

Bert & Friends –Piš Mi Básně

Česká skupina Bert & Friends zverejnila videoklip Píš mi básně k pripravovanému albumu Panna a netvor. https://www.youtube.com/watch?v=qjNjaWpKDko&ab_channel=BertandFriends

John Carpenter a jeho stratené témy

Známy filmový skladateľ John Carpenter vydáva 5. februára 2021 poslednú z trilógie Lost Themes III: Alive After Death (Sacred Bones), na ktorej sa...