Harafica – cimbalová hudba z Moravy, ktorá uzatvárala soul-funkový festival Groove Brno. Pre mnohých prekvapenie, no pre tých, čo sledujú ich aktivity, je známe, že ich tradičná hudba znie netradične a prezentuje sa v rôznych podobách a formách. S kapelníkom Petrom Gablasom sme sa rozprávali o ich koreňoch, o tom, prečo sa rozhodli nasledovať odkaz Hradišťana, v čom spočíva rozmanitosť folklóru, ako ich prijali v USA, aj o vystúpení na festivale Groove Brno.
Hneď na úvod ma zaujíma, čím je pre vás folklór tak výnimočný a čo podľa vás ponúka hudobníkom, čo v iných hudobných žánroch nenájdu?
Folklór nám dal ten najlepší základ pre prácu s hudbou všeobecne. Napríklad ako pracovať s melódiou, ako ju frázovať, ako si dávať pozor na deklamáciu. Správna výslovnosť – ako regionálna, tak aj obecná čeština – sa bohužiaľ, pomaly z hudby vytráca.
Dodnes ma prekvapuje, koľko skvelých spevákov, či už na populárnej scéne alebo v iných žánroch, nedokáže zaspievať jednoduchú, plynulé pieseň. Myslím tím bez zbytočných ozdôb a zrozumiteľnou artikuláciou, vrátane frázovania. Ospravedlňujem sa, že možno začínam trochu zostra (smiech).
Váš súbor pochádza z okolia Uhorského Hradišťa, kde ste vznikli a pôsobili na tamojšej ZUŠ – myslíte si, že ľudia v tomto regióne sú viac otvorení, čo sa týka experimentovania s ľudovou hudbou a sú otvorení aj iným vplyvom?
Predtým určite neboli. Všetko má svoj vývoj. Myslím, že dnes si môžeme dovoliť projekty a fúzie, ktoré by pred dvadsiatimi rokmi neboli možné. Takým základným pilierom práce s ľudovou hudbou bol v našom kraji Jiří Pavlica, ktorý to vo svojom rodnom kraji nemal vôbec ľahké.
Uhorské Hradište je miesto, kde chcete žiť. Je tu krásne. Zároveň ale platí, že v rámci kultúry sú tu ľudia veľmi prísni a nikomu nič neodpustia, pokiaľ sa im to nepáči. Hrať na domácej scéne je vždy veľmi náročné.
Vo viacerých rozhovoroch ste spomínali, že vás priamo inšpiroval prístup Hradišťanu, ktorý napriek kritike vo svojej dobe odvážne otvoril dvere experimentovaniu s folklórom a úpravám ľudových piesní. Aký máte s Hradišťanom vzťah? Došlo už k nejakej spolupráci alebo prepojeniu? A konkrétne – inšpirovala vás ich práca s harmonickou zložkou aj pri vašej vlastnej tvorbe?
Snažím sa brať inšpiráciu pre našu tvorbu všade, kadiaľ chodím- Hradišťan do tejto inšpirácie vždy patril a patrí. Pre mňa je to jeden z príkladov, ako sa vkusne dá pracovať s vlastnou tvorbou aj s ľudovou piesňou.
Rozmanitosť a bohatosť folklóru spočíva najmä v adaptovaní vplyvov iných kultúr a menšín – ako s týmito vplyvmi pracovať tak, aby poslucháč vnímal prepojenosť a spätosť so svojimi susedmi, no zároveň si uvedomoval aj jedinečnosť vlastnej kultúry?
V dnešnej dobe je to hlavne otázka vkusu. Môžeme vidieť na domácej scéne, ale aj n Slovensku, že sa tento prístup veľmi mení – obsadenie nástrojov, aranžmány atď. Pamätám si slová pána Rokyty staršieho: „Naša ľudová hudba je svetový fenomén. Nikde na svete nie je tak rozvinutá a dlho žijúca ľudová pieseň ako u nás.“
Veľmi ma baví, ale zároveň to presne vystihuje, refrén piesne, čo spieva Marek Eben: „Nejvíc mě ten folkloreček dojímá, když se hraje elektricky s bicíma.“ Toto všetko vystihuje. Takže odpoveď, že je to už iba otázka miery vkusu, je namieste.
Turné po USA ste absolvovali už druhýkrát – v čom sa tieto dve cesty líšili a ako prebiehala príprava, najmä čo sa týka výberu repertoáru? Čo najviac zaujalo českých krajanov – korene tých ľudových piesní, alebo naopak vaše netradičné spracovanie?
Prípravy boli veľmi náročné. Takisto keď sme odlietali, neboli sme si v mnohých veciach istí. Repertoár bol jedna z vecí, s ktorým som si dlho lámal hlavu. Nakoniec sme to vyriešili elegantne – budeme hrať to, čo vieme najlepšie a s čistým svedomím. A ono to dopadlo skvelo. Každé vystúpenie bolo iné. Aj repertoár sa veľmi menil podľa reakcií a zložení publika. Boli to krásne zážitky.
Koľko času si vyžadovala príprava projektu, ako je Harafica Symphonic, kde sa prepája folklór s orchestrálnym zvukom a hosťujúcimi spevákmi?
Z mojej strany to boli intenzívne dva roky práce. Ale neľutujem ani minúty. Vždy ma lákalo toto spojenie. Spojiť rýdzi prístup s noblesou – to skrátka musí ísť dohromady. Kedykoľvek máme možnosť hrať Symphonic, je to pre nás vždy sviatok. Bohužiaľ, ten projekt je veľmi nákladný, takže tých možností nie je zas toľko, ako by sme si priali.
Vystúpite na festivale Groove Brno, kde dominuje jazz, funk a soul – čo pre vás znamená byť súčasťou tohto festivalu a aký vzťah máte ku groove? Je podľa vás tento element prítomný aj vo folklórnej hudbe?
Myslím si, že v muzikantskom svete je groove v každom žánri. Veľa muzikantov ani nevie, že určitým spôsobom hrajú prvky groovu. A vlastne je to tak dobré. Touto cestou veľmi pekne ďakujeme za pozvanie a dôveru zakončiť celý festival. Tešili sme sa na to a bol to pre nás veľký zážitok. Je to presne ten typ projektu, ktorý nás baví a na ktorých by sme radi vystupovali častejšie, alebo vlastne stále. Celé leto! (smiech)
