8.6 C
Slovakia
štvrtok, 18 júla, 2024
spot_img

Jan Rokyta ml. – Súčasná hudba má v Holandsku väčšiu prioritu, v Strednej Európe si zase viac ceníme jej históriu

spot_img

Už onedlho vystúpite na festivale Pro Musica Nostra. Vraciate sa často na Slovensko?

Veľmi pravidelne – jednak v rámci už pätnásť rokov trvajúcej spolupráce so súborom Solamente naturali a jeho umeleckým vedúcim a barokovým huslistom Milošom Valentom a v poslednom čase aj prípravou nového spoločného programu Slovenského ľudového umeleckého kolektívu a môjho súboru Ensemble FLAIR, ktorého premiéra pod názvom Balady sa uskutoční už na konci tohto mesiaca.

Tou prechádzajúcou otázkou som narážal aj na vaše štúdia na Bratislavskom Konzervatóriu, kde ste boli študentom Ludmily Dadákovej. Ako si spomínate na tieto časy a na vašu pedagogičku?

Nemohol som si v živote priať lepšiu a elementaristku! Jej práca s detailom je nenapodobniteľná a zásadne ma vybavila do hudobného sveta. Cimbalovou triedou Ľudmily Dadákovej však prešli aj ďalšie slovenského hudobné osobnosti napríklad Ernest Šarkőzy alebo Juraj Valčuha. Treba podotknúť, že zásadnú rolu v mojom hudobnom formovaní v študentskom veku, zohral aj manžel pani Dadákovej, skladateľ a dirigent Jaromír Dadák.

Ktoré hudobné pamiatky zo Slovenska vás oslovili, že ste ich aj spracoval a zaradil do svojho repertoáru?

Celkom určite je to inšpirácia piesňovými zbierkami, či už sa jedná o Slovenské ľudové piesne Dr. Františka Poloczka alebo Bélu Bartóka, ale aj slovenské zbierky z barokovej doby: Melodiárium Annae Szirmay-Keczer a Uhrovecká zbierka. Od svojich štúdií až doposiaľ som však mal možnosť interpretovať aj skladby súčasných slovenských skladateľov, ku ktorým patrí napríklad Miroslav Kroupa, Ivan Burlas, Daniel Matej a Michal Paľko. Vždy to bola veľká radosť a česť.

Na tomto koncerte bude ešte jedno prepojenie so Slovenskom a to vaše uvedenie skladby Božská flauta od Stanislava Palúcha. Možno by ste mohli povedať viac o tejto spolupráci a čím vás táto skladba zaujala.

Božská flauta vznikla na objednávku pre rovnomerne nazvaný hudobný festival (Božská flauta), ktorý sa v rokoch 2017 – 2022 konal Rožnově pod Radhoštěm, na ktorom sa počas piatich rokoch predstavili najvýznamnejší európski interpreti na Pánovu flautu. Skladbu najprv premiéroval moldavský hráč Stefan Negura, neskôr ju do repertoáru zaradila aj Liselotte Rokyta. Stanovi Palúchovi sa v tejto skladby podarilo skvelo spojiť rytmickú virtuozitu so sónickosťou a osobitným hudobným jazykom balkánskej povahy. S obľubou tu skladbu hráme, aj keď je hlavne pre hráčov na Pánovu flautu veľmi náročná (smiech).

V rámci festivalu vystúpite v Rímskokatolíckom kostole sv. Juraja v Trnové, ako aj vo Vodnom mlyne v Tomášikove – čo sú už na prvý pohľad dve od seba odlišné pamiatky. Čo pre vás znamená priestor, v ktorom idete hrať koncert? Čo je tam pre vás dôležitejšie – akustika priestoru, alebo samotná atmosféra a prístupnosť k publiku?

Každý koncertný priestor má svoje špecifiká. Je dôležité rešpektovať nielen jeho akustiku, ale aj genius loci, teda ako ten priestor pôsobí na publikum a interpreta. Dôležitú sú teda oba elementy.

Na festivale sa predstavíte spolu Liselotte Rokyta, s ktorou ste vytvorili hudobné duo vo veľmi zaujímavej a netradičnej nástrojovej kombinácii – Panova flauta a cimbal. Ako k tomu prišlo?

Takto hráme už od našich študentských čias, od deväťdesiatych rokoch v Holandsku a vydržalo nám to doposiaľ. Pánova flauta a cimbal sú hudobné nástroje plné farieb a majú z historického hľadiska veľmi veľa spojitostí. Je to už po niekoľko desaťročí výzva a radosť.

S Liselotte Rokyta máte spoločné aj to, že ste pôvodne tiež študovali na dychový nástroj (zobcovú flautu) v Amsterdame. Rozvíjali ste ďalej tento nástroj?

Zobcovú flautu som síce nerozvíjal tak ako cimbal, ale využil som ju predovšetkým v crossoverových projektoch s barokovými súbory Solamente naturali (SK), Holland Baroque (NL) alebo  Barokksolistene (DK, NO, S).

Na koncertoch festivalu Pro Musica Nostra zahráte aj výber rumunských ľudových skladieb. Aký máte vzťah k rumunskej kultúre? Ako k tomu prispela aj tvorba Bélu Bartóka, od ktorého zaznie kompozícia Rumunské tance?

Rumunská ľudová muzika ma zásadne formovala predovšetkým v deväťdesiatych rokoch. Spolu s Liselotte sme sa učili u tých najvýznamnejších rumunských majstrov. U Liselotte to bolo úplne komplexné: učila sa u všetkých najväčších hráčov na Pánovu flautu. Patril k nim nielen ich dlhoročný pedagóg na Konzervatóriu v Hilversumu Nicolae Pîrvu, ale aj vyhlásený trojlístok Damian Luca, Simion Stanciu a Gheorghe Zamfir. Ja som zase absolvoval súkromné hodiny u fenomenálnych cimbalistov Giani Lincan a Marius Preda. Béla Bartók a jeho dielo ma formuje stále. V celosvetovom meradle patrí Bartók k najvýznamnejším osobnostiam dvadsiateho storočia.

Ešte ak zostaneme pri téme Holandsko, tak sedem rokov ste tam pôsobil ako sólista Medzinárodného folklórneho divadla v Amsterdame a jednu sezónu ste tam boli aj hudobným riaditeľom tohto telesa. Ako pristupujú k ľudovej hudbe a samotným transkripciám Holanďania?

Holandsko je po hudobnej stránke nesmierne liberálna a otvorená krajina. Nájdete tu súbory interpretujúce všetky možné ľudové štýly, od husľového tria hrajúceho repertoár z doby tzv. Zlatého storočia Rembrandta van Rijna, až po ansámbel skvele hrajúce macedónsku alebo tureckú hudbu. Holandsko (a predovšetkým veľké mesta Amsterdam, Haag, Utrecht a Rotterdam) je taký hudobný svet v kocke.

V Holandsku ste okrem tradičnej hudby získali skúsenosti aj so súčasnou vážnou hudbou so súbormi ako ASKO/Schönberg Ensemble, Nederlands Blazers Ensemble, Nieuw Ensemble atď, s ktorými ste v premiére uviedol nové diela holandských skladateľov. Čím bola pre vás táto skúsenosť zaujímavá?

Súčasná hudobná tvorba má v Holandsku ďaleko väčšiu prioritu než v stredoeurópskych krajinách. Je to možno dané aj absenciou vlastnej (holandskej) živej ľudovej hudby, ktorú zase my, Stredoeurópania, veľmi ceníme  a jej históriu si tiež veľmi ctíme. Viac než tridsaťročná skúsenosť s holandskými súbormi súčasnej hudby (a stále trvá) ma obohatila o takmer sto súdobých skladieb s cimbalom, ktoré obsahujú aj dva koncerty pre cimbal s orchestrom.

Pri pohľade na program som sa zastavil aj pri Debussyho diele Syrinx. V súvislosti s tým ma hneď napadla asociácia s tým, že aj vy obľubujete dobré vína. Máte čas si pozrieť aj vinárske oblasti počas hrania?

Počas turné po európskych krajinách na to väčšinou nie je čas, ale napríklad na turné v Juhoafrickej republike som si svetoznámu vinársku oblasť Stellenbosch nenechal ujsť: človek nikdy nevie, kedy bude mať možnosť sa do tak vzdialenej exotickej destinácii znovu pozrieť (smiech).

Mohlo by ťa zaujímať

Simona Šaturová – V piesni má každé slovo, každý nádych, každá čiarka svoj význam a interpret musí využiť tieto možnosti na maximum

V jednom rozhovore ste spomínala, že máte rada harmóniu a vyváženosť. Vo svete vážnej hudby, by poslucháč očakával práve takéto naplnenie, ale je to rôznorodý svet...

Cello Republic – Vážna hudba má výhodu aj nevýhodu v tom, že spracováva zložitejšie prežívanie a na to je potrebné mať vyhradený nejaký čas

Petr Špaček (violončelo), Jan Zemen (violončelo), Matěj Štěpánk (violončelo), Ivan Vokáč (violončelo) sú štyria violončelistu, ktorí tvoria kvarteto Cello Republic a prepájajú vážnu hudbu s ďalšími...

Dušan Šuster alias Marakama Planet – Tri, štyri minúty udržíte pozornosť, preto som urobil housový album v koncentrovanej podobe

Marakama Planet je projekt Dušana Šustera, v ktorom sa prediera húštinou house music. K tomuto žánru sa stavia z rôznych uhlov pohľadu – či...

Peter Ďurinďák z Voľne Pohodení – Cítil som, že nové pesničky sa budú odlišovať, mám predstavu, že každý album by mal byť v niečom iný

Skupina Voľne Pohodení vydala svoj druhý album pod názvom 22:00. Konceptuálna nahrávka sa zaoberá nielen tematikou času a po hudobnej stránke prináša príklon k väčšej melodickosti....