Vítanie Slnka uzatvára už tradične festival Pohoda. Už po niekoľkýkrát ho festivalový dav privítal spolu so zoskupením Lomnické Čháve, aj v sprievode ľudovej hudby Muzička. Rómski muzikanti z Veľkej Lomnice zahrali na Pohode už po štvrtýkrát. V rozhovore, ktorý za kapelu dal ich manažér Tomáš Slebodník, nám prezradili ich reakciu na tohtoročné vystúpenie, porozprávali o vzťahu k festivalu Pohoda, aj o prepojení rómskej hudby so slovenským folklórom.
Čakali ste takú spontánnu a silnú reakciu ľudí, ktorí zavítali v takom veľkom počte na váš spoločný koncert s Muzičkou, aby privítali slnko a oslávili koniec Pohody?
Na festivale Pohoda sme od roku 2014 účinkovali štvrtýkrát. Veľmi nás samozrejme teší vysoká účasť na Vítaní slnka, ktoré je posledným hudobným účinkovaním na festivale, po troch náročných ale pohodových dňoch.
V roku 2018 sme vítali slnko zrejme s najväčšou účasťou v histórii festivalu, tak o tom píše aj samotný festival na svojich stránkach. Spojenie s Muzičkou sme poňali ako odkaz všetkým, nielen návštevníkom festivalu, ale aj jej sledovateľom a podporovateľom na sieťach, lebo posledný koncert je streamovaný online / naživo aj na sieťach.
Odkaz znie, že je jedno, akú máme farbu pleti, vierovyznanie, národnosť…čas, ktorý sme dostali na tomto svete , je to najcennejšie, čo máme. Preto zahoďme predsudky, nenávisť a užime si spolu hudbu, ktorú môžeme aj cítiť. Lebo „hudba je reč, ktorej rozumieme všetci.“
S Muzičkou nás spájajú viaceré spoločné koncerty, ktoré sme odohrali, vrátane povestnej akcie Tatačunder, ktorú organizujú pre svoje deti už naozaj niekoľko rokov. Hudba a celkovo kultúra menšín sa nezaobíde bez podpory štátu, partnerov či donorov, preto si veľmi ceníme ponuku Miša Kaščáka za priestor, ktorý nám poskytol práve na záverečnom koncerte. Aj tento rok sa tam zišlo mimoriadne veľa fanúšikov oboch hudobných zoskupení, za čo im veľmi pekne ďakujeme, užili sme si to spoločne a vzájomne.
Čo pre vás znamená festival Pohoda?
Festival Pohoda pre nás znamená pohodu. Je to pre každú kapelu ocenenie, že to čo robí pre spoločnosť, či pre svojich fanúšikov , je správne a dobré. Snažíme sa čerpať naše aranžmány zo studnice bohatej rómskej komunity, ktorú pretvárame do rom-popového prevedenia. Paradoxne sa nám dostáva viac uznania u majority, ako vo vlastnej komunite.
Nesnažíme sa vytvárať hudbu, ktorá nedáva zmysel, upravujeme staršie rómske skladby tak, aby to oslovilo celé spektrum fanúšikov práve jej prevedením. Pre nás, pre našu kapelu je účinkovanie na festivale Pohoda vecou prestíže, uznania a nehmotného ocenenia našej práce. Sme radi, a sme veľmi šťastní, že sme mohli previesť naše spoločné aranžmány spolu s Muzičkou.
Rómska kultúra je pevnou súčasťou aj slovenskej kultúry (nielen slovenského folklóru). Čo by ste odkázali tým pochybovačom, ktorí chcú slovenskú kultúru izolovať od jej prirodzených inšpirácií, vplyvov?
Toto je veľmi dobrá otázka. Existuje mnoho rómskych kapiel, ktoré chrlia desiatky skladieb. No ich texty, obsah, prevedenie a aranžmány skôr rómsku kultúru dehonestujú, ako prezentujú. Ak kapela nemá na to , aby tvorila vlastné skladby, hudbu, texty, nech to radšej nerobí. V konečnom dôsledku je to na posmech.
Preto sa aj my spájame s uznávanými muzikantmi a textármi na Slovensku, ktorí našej tvorbe prinesú pridanú hodnotu. Takto vzniklo aj naše tretie cd Čeky Čhave Čhavorenge, kde sme spojili naše sily s multiinštrumentalistom Mariánom Čekovským a s textárkou Erikou Godlovou a vydali sme rómsko-slovenské riekanky pre deti od piatich rokov. Je to prvotina, ktorú v podobnom aranžmáne nik na Slovensku nevydal a sme na to naozaj pyšní.
No podstatnú časť našej produkcie tvorí nevyčerpaná studňa rómskej ľudovej hudby, ktorú meníme v našich aranžmánoch na to, čo je momentálne v spoločnosti žiadané a po čom je v spoločnosti dopyt. Teší nás spolupráca s muzikantmi slovenskej hudobnej scény. Pevne veríme, že aj komerčné médiá, televízie či rádiá, budú venovať väčší priestor hudbe národnostných menšín. Tým samozrejme nemyslíme len rómsku hudbu, ale muziku menšín všeobecne.
