Skupinu Chiki liki tu-a čaká tento rok zaujímavé jubileum. Pre svojich fanúšikov odohrajú už tisíci koncert. No ani to by nemalo byť všetko, pretože ak vyjdú ich plány, čoskoro by sme sa mohli tešiť aj na nový album z ich dielne. O novinkách v kapele a hudbe vôbec sme sa porozprávali s ich basgitaristom Martinom Višňovským.
Čo nového má Chiki liki tu-a?
M. Višňovský: Čo máme nového? Ani nič také nové, iba ja mám nove topánky. Máme tiež nové turné, ktoré má pripomenúť to, že budeme mať tisíci koncert. Budeme mať tiež dva koncerty v Bratislave a Prešove, ktoré odohráme všetci.
Zrejme najčastejšia otázka – kedy bude nový album? Hovorilo sa o minulom roku, no nakoniec sa to nepodarilo. Bude 2013-tka už vo vašom znamení?
M. Višňovský: „Od apríla už budeme na tom definitívne pracovať. Takže uvidíme, či to bude 2013-tka“.
Ako u vás prebieha proces tvorby jednotlivých skladieb? Koľko z práce tvorí improvizácia priamo v štúdiu?
M. Višňovský: „Celé je to o improvizácii. No v štúdiu už to tak nie je. Je tam veľa vecí, ktoré dopĺňame, ale už sa stalo aj to, že sme urobili pesničku priamo v štúdiu. Takže už aj to sa nám podarilo. Keď už ideme robiť, nahrávame to všetko naraz. Teraz bude však ten postup iný, čiže pravdepodobne bude tej improvizácie viac„.
V novembri ste predstavili svoj nový klip na skladbu Letáky. Pre našu generáciu má určite mimoriadne vtipný podtex a s chuťou sa zabavíme na hlavnej myšlienke. Stretli ste sa však aj s nejakou negatívnou reakciou trebárs od nejakej rozvášnenej dôchodkyne?
M. Višňovský: „To nie, ľudia sa radi smejú na tom, čo je pravda. Skôr si myslím, že to muselo každého potešiť. Ale dúfam a pevne verím, že dôchodkyne nemajú internet, lebo to by som už fakt nechápal, že kde to žijeme„.
Dokážete sa hudbou uživiť alebo je to stále len vašou záľubou, ktorú musíte zvládať popri práci?
M. Višňovský: „Všetko z tejto otázky je pravda. Čiže aj sa ňou živíme, je to stále našou záľubou, ale musíme to zvládať popri práci – čo je hudba. Robíme teda hudbu, čo je našou záľubou a tým sa živíme„.
Súhlasíte s tvrdením, že akonáhle začnete robiť muziku profesionálne, stráca sa isté čaro v tom, že strácate pocit slobody, vďaka ktorému ste predtým mohli robiť len to, čo ste chceli a čo sa vám hudobne páčilo a musíte sa viac riadiť číslami predajnosti?
M. Višňovský: „Nie, tak to nie je. V našom prípade to je úplne nepodstatné, pretože pre nás nikdy žiadne čísla predajnosti neexistovali. Čiže mi si stále robíme len to, čo chceme. V tomto nie je rozdiel, či je niekto amatér alebo profesionál“.
Ktorý z vašich doterajších úspechov si najviac ceníte? Existuje aj nejaké také ocenenie, na ktorého zisk by ste radšej zabudli?
M. Višňovský: „Ešte keď existoval časopis Markíza, tak ma zaradili do rubriky „Fešák týždňa“. Tak to som naozaj nechápal, keďže týždeň predo mnou tam bol Igor Timko. Nerozumel som fakt o čo im teda išlo. Na toto ocenenie by som najradšej zabudol. A z úspechov si najviac ceníme to, že to aj po tých rokoch ešte funguje a sme po tých rokoch ešte stále spolu a nie sme pokope len o muzike, ale aj ako ľudia stále fungujeme spolu„.
Momentálne sa nachádzate na slovenskom turné, ktoré bude pokračovať až do konca apríla. Aké bolo privítanie v jednotlivých mestách? Čo nového ste pripravili pre svojich fanúšikov?
M. Višňovský: „Skôr je to myslené tak, aby ľudia uverili, že ešte existujeme. Vyberali sme si lokality, do ktorých sme jazdievali dávnejšie, v niektorých sme neboli veľmi dlho. Niekde tam odrástli jedna aj dve generácie ľudí, ale tým, že tam tá muzika bola, akoby z toho nevyrástli a stále chodia na takéto akcie. O to viac je to pre nás príjemné, že tá cesta, ktorú sme si vybrali a podľa ktorej jazdíme hocikde, stále funguje. Aj do tých menších miest, kde už veľa kapiel nejazdí, my môžeme chodiť stále. A privítanie je vždy dobré„.
Máte nejaké obľúbené mestá, do ktorých sa kvôli atmosfére vraciate podstatne radšej ako inde?
M. Višňovský: „Všade je to v podstate rovnaké, no teraz mi napríklad napadla obec Utekáč a tam nechodí hrať nikto, iba my. A táto otázke presne na nich sedí, pretože sme tam hrali dvakrát a tá atmosféra bola niečo neuveriteľné„.
Blíži sa váš tisíci koncert, ktorý plánujete odohrať v Prešove. Pripravujete si naň niečo špeciálne? Nejaké prekvapenia alebo zaujímavých hostí?
M. Višňovský: „Pripravujeme to tak, aby sme hrali všetci spolu, do maximálnej možnej miery. Niektoré skladby odohráme tak, že budeme na pódiu len traja alebo štyria, ale väčšina programu bude urobená tak, aby sme boli všetci spolu. A to je to špeciálne„.
Čo plánujete na leto? Budú len festivaly alebo aj nejaké vlastné koncerty?
M. Višňovský: „Leto už necháme na festivaly, aby sme si trochu oddýchli. Tých sólových koncertov bolo teraz dosť, takže sa budeme tešiť na to, že bude opäť pokope viac ľudí. Takže uvidíme a potom už budeme musieť hlavne pracovať na nových nahrávkach. Keď teda toto skončí, budeme sa venovať skôr príprave nových pesničiek„.
Na svojej stránke uvádzate, že ste so svojou hudbou prešli už 15 krajín a navštívili 230 miest. Dokážete popri koncertnom ruchu vnímať aj tieto jednotlivé miesta a užijete si ich aj z pozície turistu, alebo je to len rýchly sled – cesta, vykladanie nástrojov, ladenie, koncert, balenie a ideme ďalej?
M. Višňovský: „Platia oba varianty. No ja keď mám čas, tak vždy idem a pozriem si niečo nové. Pretože mňa to zaujíma a teším sa z toho. A vôbec to nemusí byť ani cudzia krajina, môže to byť hocikde u nás. Európa je veľmi pekná a mňa tieto veci určite zaujímajú hocikde. A keby tam nebol koncert, ani by som tam nemal dôvod ísť. Kvôli tomu to chcem vidieť, lebo veľakrát sa tam inak dobrovoľne v živote ani nedostaneš. Lebo ako bežný turista by som len ťažko prešiel dobrovoľne 230 miest, takže ja sa stále ide aj popozerať po okolí„.
Rozhovor pripravila naša redaktorka Yka.
