Japonská klaviristka Maki Namekawa je dlhoročnou spolupracovníčkou amerického skladateľa Philipa Glassa. Na festivale Viva Musica! uvedie koncertné dielo pre klavír a orchester – Mishima Concerto, ktoré vychádza z Glassovej filmovej partitúry k snímke Mishima: A Life in Four Chapters. Film zachytáva osud slávneho japonského spisovateľa Yukia Mishimu.
Mishima Concerto je úpravou filmovej hudby. Ako sa podľa vás mení vnímanie tejto hudby, keď sa hrá v koncertnej sále bez vizuálneho kontextu?
Skladateľ Philip Glass je autorom mnohých filmových skladieb, ale je špeciálnym typom skladateľa, ktorý vždy hľadá niečo viac než len zvuky sprevádzajúce scény a obrazy vo filmoch.
Napríklad vo filmovej hudbe k snímku Mishima nejde len o sprievod k obrazom, ale o nádherné vyjadrenie meniacej sa emocionality japonského spisovateľa a básnika Yukia Mishimu, hlavnej postavy filmu, prostredníctvom hudby.
Inými slovami, aj keď obrazy pred našimi očami neexistujú, môžeme vďaka tejto hudbe sledovať Mishimove pocity, psychológiu, a dokonca ich premietnuť do vlastných emócií. Dokonca aj situácia scény vo filme či akýsi „závan vône“ miesta k nám môže byť takto sprostredkovaný.
Hudba Philipa Glassa nie je tradične japonská, no dotýka sa japonskej kultúry a filozofie. Ako vnímate tento „pohľad zvonku“ na Mishimu z vašej perspektívy?
Philipovo skladateľské nadanie ma vždy fascinovalo. Ale okrem toho má ešte jednu „nadľudskú“ schopnosť – vie okamžite pochopiť osobnosť človeka, s ktorým sa stretne a porozpráva, a vyjadriť svoj pohľad na neho priamo a s minimálnymi slovami. A nikdy to nie je negatívne – vždy zachytí pozitívne stránky človeka.
Keď skladal hudbu k filmu Mishima, prečítal si všetko, čo o Yukim Mishimovi existovalo – biografie, literatúru, všetky jeho diela. A ako vždy, aj tu „prečítal“ a pochopil Mishimove meniace sa emócie, pevnú filozofiu jeho života, melanchóliu aj osamelosť – a všetko to priamo vyjadril v hudbe.
Jazyk Philipovej hudby – technika, ktorá k nám prehovára priamo a s minimálnym materiálom, no zároveň maximalizuje našu predstavivosť – má veľa spoločného s kultúrou Japonska.
Mishima bol známy svojou fascináciou krásou aj smrťou. Myslíte si, že tieto myšlienky možno vyjadriť hudbou? Ako sa ich snažíte sprostredkovať vo svojom výkone?
Z vlastnej skúsenosti viem, že keď človek chce sprostredkovať takúto tému, prílišné rozprávanie o nej znižuje jej intenzitu.
Každý človek má svoju vlastnú filozofiu krásy a smrti.
Yukio Mishima napokon vyjadril svoj definitívny pohľad na krásu a smrť vo forme samovraždy.
Tento film a hudba k nemu, ktorú Philip zložil, nám túto myšlienku jednoducho sprostredkúvajú – a rozhodnutie nechávajú na nás, divákov a poslucháčov.
Snažím sa vyhýbať prílišnému sentimentu vo svojej hre. Namiesto toho sa snažím pochopiť význam každého tónu, ktorý Philip zapísal, a hrať vždy úprimne, s plnou pozornosťou ku každej note.
Verím, že ak pristupujem k hudbe s úprimnosťou, automaticky sa v nej odrazia moje vlastné postoje a myšlienky – a ľudia tak začnú premýšľať hlbšie o svojich osobných pocitoch.
Toto dielo hrávate v rôznych kútoch sveta. Vnímate rozdiely v tom, ako na Mishimu reaguje publikum v Európe a v Japonsku?
Viem, že ne-japonskí poslucháči vnímajú Yukia Mishimu a kultúru, ktorú prostredníctvom hudby filmu Mishima spoznávajú, ako niečo nové a osviežujúce.
Mnohí z nás Japoncov si po vzhliadnutí filmu Mishima a vypočutí tejto hudby kladú otázku: „Čo vlastne Mishimovo posolstvo znamená pre dnešné Japonsko?“
Nielen v Japonsku, ale po celom svete dnes môžeme prostredníctvom sociálnych sietí okamžite zdieľať, čo je aktuálne.
Časy sa menia v každej oblasti – v jazyku, náboženstve aj kultúre.
Ale na čom stojí naša životná os?
Ako môžeme ďalšej generácii odovzdať „krásu“, ktorá bola v každej krajine kultivovaná – a ktorá nie je závislá od doby, v ktorej žijeme?
S týmito myšlienkami budem aj naďalej hrať tento krásny klavírny koncert Mishima.
Mishima Concerto is an arrangement of film music. In your opinion, how does the perception of this music change when it is performed in a concert hall without the visual context?
Composer Philip Glass has been involved in the composition of numerous film scores, but he is a special kind of composer who always pursues something more than just accompanying sounds to scenes and images in films.
For example, in this film music „Mishima“, if the sound does not accompany the scene, but rather it beautifully expresses the changing emotions of Japanese writer and poet Yukio Mishima, the main character of the film, through the sound.
In other words, in this music, even if the images do not exist in front of our eyes, we can follow the feelings of the main character
Yukio Mishima’s psychology and superimpose them on our own feelings, and the situation of the scene in the film, and sometimes even the „scent“of the place, can be conveyed to us.
Glass’s music is not traditionally Japanese, yet it touches on Japanese culture and philosophy. How do you perceive this “outsider’s” view of Mishima from your perspective as a Japanese performer?
I have always been amazed by Philip’s talent as a composer as well as another superhuman special talent. It is to be able to understand on the spur of the moment the personality and character of a person he has once met and conversed with, and to express his own analogy in the fewest words in a straightforward manner. And it is never negative, but captures the positive aspects of the person.
When composing the music for the film „Mishima,“ Philip read every possible book on Yukio Mishima, his biography, and all of Yukio Mishima’s literature.
And as usual, he „read“ and „understood“ the shifting emotions of Yukio Mishima, the firm philosophy of Mishima’s life, his melancholy and loneliness are expressed very straightforwardly in the music.
The language of Philip’s music, a technique that speaks straight to us with little material, but throughout maximizes the imagination of us, has much in common with the Japanese culture that we have in Japan.
Mishima was known for his fascination with beauty and death. Do you feel that these ideas can be expressed through music? How do you try to convey them in your performance?
It has been my experience that when one wants to convey such a theme to others, talking too much about it diminishes the intensity.
Each person has his or her own philosophy of beauty and death.
Yukio Mishima ultimately expressed his definitive views on beauty and death in the form of suicide.
This film and the music for this film composed by Philip simply convey that point to us and leave the decision to us, the viewers and listeners.
I try to avoid overly sentimental playing, but rather understand the meaning of each note that Philip represents as a note, and always play with sincerity to each and every note.
I believe in the possibility that when I face the music with sincerity, it already contains enough of my views that people will begin to think more deeply about their personal feelings.
You perform this piece in various parts of the world. Do you notice differences in how audiences in Europe and Japan respond to Mishima?
I know that non-Japanese audiences find their interest in Yukio Mishima and the new culture they are learning about through the music of the film „Mishima“ refreshing.
Many of us Japanese, after watching this film „Mishima“ and listening this music, ask ourselves, „What is Yukio Mishima’s message doing in Japan today?“
Not only Japan, but countries around the world are now able to instantly share what’s trending through various social media.
Times are changing in each field of language, religion, and culture.
But what is the axis on which we live our lives? How can we pass on to the next generation the „beauty“ that has been cultivated in each country, something that is not influenced by the times?
With these thoughts in mind, I will continue to play this beautiful piano concerto „Mishima“.
