Weezer patrí medzi kapely, pri ktorých sa nový album spája s otázkou minulosti. Vďaka úspechu debutu z roku 1994 sa kapela pohybuje medzi snahou nadviazať na vlastnú tradíciu a túžbou skúšať niečo nové. V prípade Gold Album ide práve o návrat ku koreňom.
Hneď pilotný singel Shine Again tento návrat dokazuje. Výrazné gitary, zapamätateľný refrén a nádych melanchólie sú presne to, čo kapelu charakterizuje od jej začiatkov. Podobne je na tom aj úvodná Say Yes, hneď v začiatku albumu servíruje poslucháčom to, čo od Weezer očakávajú.
S istou dávkou nostalgie pracuje aj skladba C.E.O. a hlavne jej videoklip, ktorý odkazuje na Undone (The Sweater Song). Práve videoklip hovorí o tom, že ich minulosť je ich najväčšou výhodou i bremenom. Don’t Make It Wierd, jeden z najsilnejších kúskov na albume, túto tému potom rozoberá z osobnejšej perspektívy.
Nie všetky skladby ale prinášajú rovnako výrazné momenty. Nowhere a Hoops pokračujú v charakteristickej kombinácii gitarového pop-rocku a humoru, no zároveň ukazujú, že návrat ku klasickému zvuku má svoje limity. Weezer sa tu spoliehajú na známu formulku a album tak môže znieť až moc bezpečne.
Na druhej strane je to práve to, prečo sa počúva tak ľahko. V druhej polovici sa dostáva do popredia bilancovanie. The Show Must Go On pôsobí ako úvaha o fungovaní kapely. To, čo bolo v minulosti spontánne sa stalo povolaním.
Záver v podobe The LA Sound potom predstavuje prirodzené uzavretie celého konceptu. Weezer sa vracajú do vlastného prostredia a minulosti no s vedomím, že už nie je tým istým čo pred troma dekádami.
Najsilnejším momentom a najlepšou skladbou na albume je We Might As Well Be Strangers. V nej sa ku kapele pridáva Karla Hartzman z Wednesday. Jej prítomnosť dodáva skladbe a albumu trochu iný emocionálny odtieň.
Kým Rivers Cuomo predstavuje melodickú a mierne teatrálnu stránku, Hartzman prináša drsnejšiu a unavenejšiu polohu. Skladba funguje výborne vďaka melancholickej atmosfére a perfektnému výberu druhého hlasu, pričom treba poznamenať, že Cuomov hlas sa od vydania debutu takmer nezmenil.
„Gold Album nie je pokusom zastaviť čas, ale návratom k tomu, čo Weezer funguje najlepšie – jednoduchým gitarovým skladbám bez zbytočného dokazovania..“
Gold Album nie je pokusom zastaviť čas. Ide skôr o to prijať fakt, že čas ide ďalej a nie je na škodu sa občas vrátiť k vlastnej minulosti. Práve preto je príjemné počuť Weezer znova hrať jednoduché gitarové skladby bez toho, aby sa snažili dokázať, že dokážu aj niečo viac.
Po experimentoch a odbočkách sa kapela vracia k svojmu overenému jazyku. Nie preto aby zopakovala vlastnú minulosť ale jednoducho preto, že sa v ňom cíti komfortne a fanúšikom tak dopriala presne to, čo na nej milujú.
