8.6 C
Slovakia
streda, 22 septembra, 2021
spot_img
HomeNovinkyAstor Piazzolla – storočnica kráľa tanga
spot_img

Astor Piazzolla – storočnica kráľa tanga

Astor Piazzolla
Astor Piazzolla (1921 – 1992)

Aj tohtoročný kalendár je bohatý na okrúhle výročia mnohých skladateľov. Vrátane storočnici narodenia výraznej osobnosti, argentínskeho skladateľa a bandeonistu s talianskymi koreňmi, Astora Piazzollu (*11.3.1921 v Mar del Plata, † 4.7.1992 v Buenos Aires). Jeho dielam sa aktuálne venuje aj  festival Konvergencie, ktorý prebieha od 26. mája do 12. júna.

Svet ho pozná ako skladateľa tanga, klasickej i filmovej hudby. Astor Piazzolla zložil hudbu ku skoro päťdesiatke filmov. Za tú k snímku El exilio de Gardel dostal v roku 1986 cenu Césara. No svetový úspech zaznamenal ako skladateľ argentínskeho tanga. Svoje prvé tango La Catinga zložil ešte ako dieťa. Netušiac vtedy, že namiesto vysnívanej klasickej hudby bude skladateľom argentínskeho tanga par excellence. Je autorom hitov ako Adios Nonino, La Muerte del Ángel, Tristezas de un doble A, Oblivion, Libertango či známeho cyklu Las Cuatro Estaciones Porteñas (Štyri ročné obdobia), ktorým vzdal hold Vivaldimu. Navyše sa preslávil aj ako bandoneonista, ktorý zmenil spôsob hry – v stoji s jednou nohou na stoličke.

Fascinovaný klasikou

Pochádzal z rodiny talianskych emigrantov, ktorí ako mnohí Slováci počas vysťahovaleckých vĺn hľadali v Argentíne, akomsi Švajčiarsku Latinskej Ameriky, príležitosť na lepší život. Prvé kontakty s hudbou čerpal už vo svojej rodine. Od malička hrával na klavíri. Otec, amatérsky akordeonista, mu zaobstaral aj bandoneón. Až sa aj na ňom naučil hrať Bachovu tvorbu, zamiloval si ho.

Astora fascinovali slávni skladatelia minulých dôb ako Antonio Vivaldi, Johann Sebastian Bach či Ludwig van Beethoven. Časom sa inšpiroval aj svojimi súčasníkmi vrátane mien ako Maurice Ravel, Béla Bartók či Igor Stravinskij. Mladý Astor sa túžil stať jedným z nich.

Neodolal čaru Vardarovho tanga

Kým tango často počúvali v rodine, prvé jazzové skúsenosti mu ponúkol New York, v ktorom prežil časť detstva. K tangu začal inklinovať pod vplyvom speváka tanga a rodinného priateľa Carlosa Gardela, no jeho čaru podľahol až s romantickou interpretáciou Elvina Vardara. Po návrate do Argentíny sa začal tangu venovať interpretačne a pôsobil v rôznych orchestroch. Ale až vo svojom vlastnom orchestri Orquesta Típica, ktorý založil v roku 1946, mal možnosť s tangom experimentovať a hudobne ho vyjadriť po svojom. V priebehu života inicioval vznik aj ďalších súborov ako Octeto Buenos Aires, Conjunto 9 či Tango sexteto.

Astor Piazzolla y su Orquest Típica
Astor Piazzolla y su Orquest Típica

Nadia Boulanger – osudová žena, ktorá objavila kráľa tanga

Vďaka koncertom sa zlepšila finančná bonita rodiny, čo mu umožnilo študovať u skladateľa Alberta Ginastera (1916 – 1983), ktorý ho v hudobných znalostiach posunul ďalej. Venoval sa hudobným aranžmánom, orchestrálnym kompozíciám a začal skladať aj symfonické diela. Po úspechu na súťaži amerického dirigenta Fabiena Sevitzkého s trojicou svojich symfonických kusov nazvaných Sinfónia de Buenos Aires, získal v roku 1954 ročný študijný pobyt u francúzskej skladateľky a žiačky Maurice Ravela. Netušil, že práve tento pobyt u významnej parížskej lektorky Nadii Boulanger bude preňho zlomovým. I keď ju ako skladateľ modernej klasickej hudby neokúzlil, jeho originálne kompozičné a interpretačné poňatie tanga jej učarovalo.

Stvoriteľ tanga nuevo

Po návrate do vlasti sa venoval symbióze tanga s modernou klasikou 20. storočia. Založil súbor Octeto Buenos Aires, v ktorom účinkovala aj elektrická gitara. Pri svojej tvorbe neváhal prekračovať hranice štýlov a žánrov. Chcel zmodernizovať tango a pretvoriť ho z tanečnej do polohy hudby na počúvanie. Jeho hudba spája tradíciu s avantgardou a poníma ju v modernom jazyku. Trochu experimentálna, rafinovaná, rytmická, zmyselná, rozvážna, radostná i smutná, vrelá a chladná zároveň. Spôsobil takmer revolúciu, keď do tradičného tanga zakomponoval prvky klasickej hudby, sofistikovane poňatého jazzu a folklóru, a v 70-tych rokoch aj jazz-rocku.

Experimentoval s dodekafóniou, novou zvukovosťou, harmonickými postupmi a rytmikou v estetickom duchu tanga. A tak stvoril celkom nový hudobný štýl – Tango nuevo, ktoré sa dnes paradoxne teší prívlastku: argentínske tango. Je zmesou temperamentného a vášnivého tanga s jeho frázami a ornamentikou, elektrizujúcej jazzovej improvizácie v parte bandeonu a intimity komornej hudby.

Vo svojej tvorbe používa rozšírené kompozičné formy, harmónie a disonancie na spôsob Igora Stravinského. Dominuje v nich využitie techniky passacaglie. Barok evokuje aj polyfóniou a zložitými kontrapunktami v štýle Johanna Sebastiana Bacha. Vo svete ortodoxného tanga čosi nevídané. Získal si tým nielen priaznivcov a svetové uznanie, ale aj nepriateľov v kruhu tradicionalistov. Ako to už býva, doma nie je nikto prorokom. Musel odísť z vlasti, aby jeho poňatie tanga prijali s odstupom času aj tradicionalistickí Argentínčania.

Opera so šmrncom tanga a baroka

Astor Piazzolla si budoval svoje medzinárodné uznanie postupne. Skladal a koncertoval po celom svete. Ako skladateľ klasickej hudby okrem koncertných diel skomponoval oratórium Chudobné mesto (El Pueblo Joven) a na libreto Horacia Ferrera v súčasnosti kde-tu hrávanú operu Mária z Buenos Aires (Maria de Buenos Aires). Založil ju na rôznych štýloch tanga, od jeho predchodcov milongy a canyengue až po svoje tango nuevo so zmesou jazzových prvkov a jazyka „vážnej“ hudby vrátane toccaty a fúgy.

Vrchol kariéry zažíval v 80-tych rokoch, kedy sa veľmi úspešne venoval aj filmovej hudbe. Už ako svetovo najobdivovanejší argentínsky skladateľ sa po ťažkom infarkte v roku 1990 vrátil dožiť do vlasti. Dnes sa stal Astor Piazzolla pre Argentínčanov národným hrdinom a jeho tango – tangom argentínskym.

„Keď v roku 1955 zomrelo staré a zrodilo sa nové tango, ja som bol s mojim Octeto Buenos Aires pri tom …. Mám predtuchu, že ľudia budú počúvať moju hudbu aj v roku 2020 či 3000,“ zaprorokoval si raz sám Piazzolla.

A stalo sa presne tak. Jeho výnimočná hudba je nadčasová. Piazzollove odvážne žánrovo rozmanité diela miluje publikum i interpreti. I keď sa hrávajú pomerne často, v tomto jubilejnom roku rezonujú v dramaturgiách koncertov o čosi viac.

Oslavy nadčasovou hudbou po svete

Hoci storočnicu jeho narodenia si svet pripomenul už v marci, koncerty naprieč svetom sa konajú po celý rok. Jeho hudbu oslávi viac ako stovka iniciatív po celom svete. V Londýne, Bruseli, Berlíne, Paríži, Madride, New Yorku, Riu de Janeiro, v Hong Kongu ale aj v Jerevane – tam všade rezonuje Piazzollova storočnica. Pred pár dňami si naň spomenuli aj na 21. ročníku Európskeho hudobného festivalu 2021 v bulharskej Sofii.

Najväčšmi si ho však pripomínajú v rodnej Argentíne. V spolupráci s Nadáciou Astora Piazzollu sa od marca do mája konala séria koncertov, výstav a workshopov či už v Kirchnerovom kultúrnom centre (Centro Cultural Kirchner), Teatro Colón alebo Complejo Teatral de Buenos Aires. Vzhľadom na pandemický čas sa mnohé z podujatí streamovali aj na platformách Piazzolla 100 a Vivamos Cultura. V týchto dňoch sa konal aj prvý ročník medzinárodnej online hudobnej súťaži Piazzolla Music Competition na programe s jeho dielami. Víťaza z doteraz neznámych talentovaných inštrumentalistov a súborov spoznáme už 15. júna.

Ani my na Slovensku storočnicu Astora Piazzollu neopomíname. Dostal sa na program Košickej hudobnej jari či koncertu Hilaris Chamber Orchestra. Ako sme Vás už informovali, stal sa aj ústrednou témou tohtoročnej špeciálnej edície festivalu Konvergencie s exkluzívnym hosťom, Marcelom Nisinmanom, žiakom a priateľom skladateľa. Festival, ktorý práve v týchto dňoch prebieha, nie je len o koncertoch, ale čítalo sa aj z jeho memoárov. Virtuózne aranžmány jeho diel odzneli 30. mája, nočný koncert Hora Cero je na programe 5. júna a o šesť dní neskôr na nás čaká Concierto para Quinteto.

Na skladateľa nezabudli ani naši západní susedia. Ešte v marci sa konal live stream koncert Jaroslava Svěceného Astor Piazzolla – 100 Anniversary Concert. Svoje miesto si našiel aj v rámci záverečného koncertu 29. ročníka festivalu Svátky hudby v Praze na vlnách rádia Classic Praha. Ak sa situácia nezhorší, 11. august bude patriť skladateľovi na Třeboňskom Galakoncerte Hommage á Astor Piazzolla.

Plní sa tak sen argentínskeho hudobníka a skladateľa, známeho kráľa tanga „propagovať hudbu svojej domoviny po celom svete“. Na koncertoch, webových platformách a v špeciálnych televíznych i rozhlasových programoch nešlo len o jeho diela. Sériou celoročných aktivít – besied a výstav aj s doposiaľ nepublikovaným dokumentárnym materiálom, sa otvárajú možnosti bližšie spoznávať Astora Piazzollu, jeho osobnosť, rodinu, tvorbu i odkaz.

Previous articlePiazzolla v Klariskách
Next articleJAF 34 – Empty
spot_img
spot_img
spot_img
spot_img
spot_img
spot_img