8.6 C
Slovakia
utorok, 6 decembra, 2022
spot_img
HomeNovinkyKoncerty a festivaly v roku 2021 – ohliadnutie za minuloročnou sezónou

Koncerty a festivaly v roku 2021 – ohliadnutie za minuloročnou sezónou

spot_img

Rok 2021 narobil mnoho starostí organizátorom koncertov aj festivalov. Nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Neustále meniace sa pravidlá hry, ako aj nástup infekčnejšieho variantu, utlmili letnú sezónu, ktorá umožnila uskutočniť festivaly len v zmenšených verziách. Sľubne rozbehnutú koncertnú jeseň pribrzdila až nakoniec stopla tretia a štvrtá vlna. Napriek tomu sa odohralo niekoľko nezabudnuteľných koncertných a festivalových zážitkov, z ktorých vám redakcia Music Press.sk priniesla reportáže. Prečítajte si ich výber.

Amsterdam Dance Event 2021 – Amsterdam po náročnom lockdowne zaplavila elektronická hudba

Hlavným mottom 25. ročníka Amsterdam Dance Event bolo oslávenie znovuotvorenia nočného života bezpečným spôsobom. To sa podarilo, aj vďaka skvelej organizácii a neľahkému rozhodnutiu zrušiť konferenciu a zamerať sa na koncerty a parties. Do iniciatívy festivalu sa zapojilo cez stoštyridsať klubov a priestorov.

Amsterdam Dance Event, známy aj pod skratkou ADE, patrí k najdôležitejším prezentačným platformám elektronickej hudby. Elektronickú scénu ukazuje v jej komplexnom ponímaní – v umeleckej, spoločenskej, ľudsko-právnej, ekonomickej a biznis rovine. Začiatky ADE sa datujú k roku 1996, kedy sa do prvého ročníku zapojilo jedenásť klubov. Strih do roku 2021 – festival oslavuje svojich dvadsaťpäť rokov a do poslednej chvíle nevie v akej podobe.

Počet zapojených klubov sa rokmi zvyšoval až dosiahol počet stoštyridsať miest – už to nie sú iba kluby, ale aj koncertné sály, múzeá, kultúrne inštitúcie, kostoly, industriálne priestory, vinylové predajne, kaviarne, bary atď. Čo sa týka dramaturgie, nie je až tak experimentálne zameraný ako iné festivaly elektronickej hudby a nových digitálnych médií ako CTM Festival v Berlíne, alebo Rewire v Haagu, ale ukazuje, čo všetko dokáže elektronická scéna vyprodukovať. Napriek svojej veľkosti si ADE stále vie zachovať svoj lokálny charakter.

Prečítajte si reportáž od Daniela Heviera ml.


BY:LARM predstavil možnosti škandinávskeho trhu a potenciál domácich hudobníkov

O návrate do normálneho života sa hovorilo aj na BY:LARM. Kým niektoré showcaseové konferencie a festivaly sa nechcú venovať iba pandémii, téma transformácia hudobného trhu bola témou mnohých panelových diskusií v Osle. Odborníci z hudobného priemyslu to nevnímali ako sťažovanie, ale pripravovanie stratégie o motivácii návratu koncertného návštevníka. Na konferencii sa stretli zástupcovia médií, vydavateľstiev, booking agentúr, nezávislí agenti, malé labely, ako aj veľké giganty.

Severský trh je špecifický a zaujímavý aj pre zahraničné spoločnosti, nie svojou veľkosťou, keďže päťmiliónová krajina nemôže konkurovať Nemecku či Španielsku, no je bránou aj do ďalších severských krajín, ale kúpyschopnosťou obyvateľstva, ktoré nemá problém zaplatiť vyššiu cenu vstupenky, taktiež vybaveniami koncertných sál a širokou ponukou stredne veľkých, veľkých aj intímnych klubov.

Na tvárach, úsmevoch, priateľských objatiach bolo vidno, že sú nesmierne radi späť medzi svojimi kolegami a v kluboch či koncertných sálach, teda vo svojom prirodzenom pracovnom prostredí. Jeden z delegátov povedal, že to bolo pre neho také intenzívne a chvíľku aj nezvyklé a intuitívne byť medzi ľuďmi, vidieť im do tváre, od ktorých sa odrážal pot z reflektorov a preplnených klubov. To je tá energia, ktorú viete načerpať iba naživo, nie za monitormi. Vychutnávali si to všetci – delegáti, publikum a samotní interpreti. A práve konferencia a showcase festival BY:LARM je najviac dôležitým bodom pre nordický hudobný priemysel.

Prečítajte si reportáž od Daniela Heviera ml.


Gregory Porter kázal v Brně

Gregory Porter je s moravskou metropolí svázán více, než by se mohlo zdát. Nejenom, že se na festivalu JazzFest Brno objevil již potřetí, ale hlavně proto, že jeho dvorní hammondkář není nikdo jiný než brněnský rodák Ondřej Pivec.

Premiérově se festival ocitl v místě pro jazz ne úplně typickým. Pro gospel, ze kterého Porterova hudba vychází, je však kostel půdou domácí a tak jeho repertoár prezentovaný v kostele sv. Jakuba nepůsobil nikterak nepřirozeně. Naopak. Kostel je místo, kde se Gregoryho sametový hlas může naplno rozeznít a tak se i stalo.

Kostel sv. Jakuba byl naplněn k prasknutí a Gregory Porter svým hlasem vyplnil každý jeho zbylý kout. S jeho skromnou maličkostí dorazila i kapela, která se svým obsazením již několik let nemění. Zajímavou novinkou však byli vokalisti, kteří dodali koncertu ten pravý gospelový nádech.

Prečítajte si reportáž od Erika Hajtmánka


Hyperpop, diaspora a nonstop streaming – Mutimediálny CTM Festival víta kultúrne výzvy

V prípade, že ste doposiaľ nepočuli o berlínskom festivale CTM, vedzte, že sa jedná o to z mála podujatí, ktoré zostali aktívnymi aj navzdory zmenám v kultúrnom dianí. Tento ročník sa od predchádzajúcich nelíšil. Téma festivalu – transformácia – bola opäť viacznačný, významovo obsiahly a poskytol tak dostatok priestoru pre vedcov, hudobníkov, umelcov aj akademikov.

Ak by sme mali začať transformáciou, dá sa povedať, že zmenu absolvovali jednak fanúšikovia CTM Festivalu a po technickej stránke aj samotné podujatie, ktoré sa realizovalo na niekoľkých úrovniach. Tento rok sa totiž okrem sledovania prenosu na sociálnych sieťach (Facebook, Youtube), dal festival sledovať aj prostredníctvom nových platforiem, ktoré organizátori vybrali tak, aby bolo možné čo najviac prepojiť divákov s vystupujúcimi. Jednou z nich bola popri Twitch aj novinka v podobe aplikácie Streamback, určená na nahrávania a posielanie otázok.

Kým väčšina dní pozostávala z kombinácie workshopov a zoom konferencií, zameraných na témy ako rasová rovnoprávnosť a afroamerická diaspora v umeleckom prostredí, reálne hrozby inteligentných rozhraní, koexistencia hudby a urbanizmu a otázka nočných klubov či telo ako hudobný a umelecký nástroj v 21. storočí, posledné dni festivalu sa vyznačovali niekoľkohodinovými lineupmi. Najskôr MusicMakers Hacklabu, moderovného Brunom Golom, zaznievali sety viacerých dídžjov a treba povedať, že ich žánrové zastúpenie tvoril minimal, techno a techcore, pričom dĺžka setu a množstvo prenášaných dát neraz komplikovali streaming do takej miery, až sa tým narúšala kvalita vysielania a do určitej miery aj znehodnocoval samotný zážitok z vystúpení.

Prečítajte si reportáž od Jána Krajča


Vo virtuálnom ročníku Rewire festivalu sa nešetrilo avantgardou

Aj multimediálny holandský festival Rewire sa tento rok musel konať v online prostredí. Organizátori si pre návštevníkov pripravili zaujímavé virtuálne prostredie a tak bola nielen hudobným zážitkom, ale aj slušnou prehliadkou grafických a animačných experimentov.

Do fiktívneho multiverza festivalu sa smel zaregistrovať každý od prvého dňa a vďaka tomu, že náramky tentokrát nahradili cookies, nebolo potrebné verifikovať identitu opakovane. To bol jeden z prvých benefitov ročníka, ktorý prebiehal od štvrtka 6. mája do nedele 9. mája. V porovnaní s predchádzajúcim, výročným ročníkom, mal tento jedenásty skutočne kvalitný lineup, čo musel oceniť každý hlavne milovník alternatívnej scény a elektroniky.

Niektorí umelci posúvali možnosti prenosu ešte o triedu ďalej a vystúpenia štylizovali do vlastného vizuálneho štýlu, čo bol napríklad prípad nórskeho dua Smerz, moskovskej speváčky Kate NV a čiastočne aj japonskej noisovej formácie OOIOO. Aj tu však hraničili ich vystúpenia s performance a videoartom, čo tiež vplývalo na zážitok z vystúpenia, ktorý nie úplne šťastnými výbermi býval neraz rušený.

Prečítajte si reportáž od Jána Krajča


Filharmónia s publikom – večer nádejných hviezd

Možnosť zažiť živú hudbu v atmosfére koncertnej sieni ovládla prítomné obecenstvo. Prichádzajúcich členov orchestra Slovenskej filharmónie i dirigenta privítalo dlhým potleskom. Na úvod koncertného programu zaznela Predohra k opere Figarova svadba Wolfganga Amadea Mozarta (KV 492). Širokým diváckym masám je dobre známa, pretože v dramaturgiách koncertov sa objavuje často. Tiež jej operné prevedenie sa hráva v operných domoch pomerne často. Mozartova 4-dejstvová komická opera Figarova svadba patrí k základným dielam svetového operného repertoáru.

Svojho času spôsobila škandál, keďže obsahovala politický odkaz i spoločenskú reflexiu. Reflektuje mravný úpadok šľachty a verne zobrazuje bohatú paletu kontrastných charakterov ľudí. Skladateľ ju „zaodel“ typickou melodicko-harmonickou pestrosťou, energickosťou, ale aj eleganciou, prameniacou ako z talianskej opery, tak aj z rakúskej inštrumentálnej tradície.

Ikonickú hlavnú tému prináša sekcia sláčikových nástrojov spolu s fagotmi, ku ktorým sa výraznou melódiou pripájajú dychové nástroje. V podaní Slovenských filharmonikov hýrila majestátnosťou i sviežou energiou, čitateľným zvukom a výbornou artikuláciou. Spolu s dirigentom Rastislavom Štúrom, ktorého sme mohli vidieť počas beethovenovského koncertu v SF predchádzajúci piatok, zdôraznili melodicko-rytmickú invenciu a virtuozitu skladby či celkový zvukový obraz. Pracovali s dynamickými kontrastmi a predviedli ukážkové crescenda. Skrátka, veľkolepé privítanie publika, čo toto odmenilo nadšeným potleskom.

Prečítajte si reportáž od Silvii Marii Petrovitsovej


Istoty sa rozpadajú, kultúra z iného sveta zostáva – po ročnej pauze sa v topoľovom hájiku opäť odohrala Beseda

Beseda u Bigbítu, alebo skrátene Beseda – festival s dlhoročnou tradíciou a jedinečným lineupom každoročne reflektujúcim súčasnú alternatívnu scénu sa po chaotickom roku zmien podarilo dotiahnuť do šťastného konca. Napriek škrtom v programe sa verní návštevníci tejto magickej akcie stretávajú na štandardnom mieste, presne tam, kde sme sa pred dvoma rokmi plní dojmov rozlúčili, nevediac, čo nás v blízkej dobe čaká. Všetko je tak ako má byť.

Cez zelené polia sa blížime k Tasovu a mne sa už tradične zrýchľuje tep. Na toto som čakala dva roky a nemôžem uveriť, že je to tu. Zodpovedne skorý príjazd sa nekonal ani tento rok. Z brožúry pomyselne vyškrtávam všetko, čo som už stihla premeškať. Po začiatočných patáliách utekám na svoj prvý koncert, a to rovno na jeden z najlepších. Beseda.

Prečítajte si reportáž od Márii Liškovej


Keď Vandal spieva Silana

Hanusove dni majú v Bratislave už svoje tradičné miesto. Kultúrno-akademický festival každoročne ponúka návštevníkom zaujímavý program na priesečníku hodnôt kresťanstva a dnešnej spoločnosti. Jeho jubilejný 10. ročník sa tento rok koná v posunutom termíne a pre pretrvávajúce opatrenia sa streamuje ešte vždy aj online. Večerný koncert 20. júna 2021, Vandal spieva Silana, sľuboval umelecký zážitok.

Kto by nepoznal básnika a katolíckeho kňaza Janka Silana, ktorý zasahuje čitateľa bez ohľadu na jeho vierovyznanie? Učebnice literatúry ho zaraďujú do prúdu katolíckej moderny, hoci sa z nej tento predstaviteľ literárnej skupiny Pirátov krásy aj vymykal. Silanove básnické zbierky zrkadlia jeho vnútorný prerod. Dýchajú metafyzičnom, zádumčivosťou i prorockosťou. Predovšetkým však prekypujú paletou vnútorných pocitov básnika, jeho empatiou i ľudskosťou tohto znalca ľudských duší. Nenesú len stopy jeho vzťahu k Bohu a duchovnej literatúre, súcite s rôznymi vrstvami spoločnosti a jeho lásky k prírode, ale nechal sa inšpirovať vtedy modernými literárnymi smermi a slovenským folklórom.

Prečítajte si reportáž od Silvii Marii Petrovitsovej


JazzFestBrno oslavil dvacáté narozeniny

JazzFestBrno oslavil dvacáté jubileum a do další dekády nachystal ohromující program plný světové jazzové extra třídy. Aby toho nebylo málo, založil vlastní vydavatelství Bivak Records a rozjíždí festivalový fanclub. Doba covidová byla pro kultura devastující. Jedno pozitivum to však přineslo. Izolace a nemožnost pořádání kulturních akcí, dala prostor kreativitě a přívalu nových nápadů, hledání nových možností.

Co říct ke dvaceti letům festivalu? Dovolil bych si svou malou retrospektivu. Moje cesta s festivalem začala v roce 2015, kdy jsem navštívil můj první festivalový koncert, tehdy sólový recitál Craiga Taborna a trio Shaie Maestra v Sono centru. Když si zpětně pročítám svou recenzi na tento koncert, s úsměvem zjišťuji, jak vtipná musela pořadatelům festivalu přijít. Tehdy jsem o jazzu věděl pramálo a byl jsem teprve na startu objevování jeho hlubin.

Jsem nesmírně vděčný, že mohu již sedmým rokem o festivalu reportovat. Získal jsem nespočet hudebních zážitků, které mě jako posluchače i jako muzikanta ovlivnily zásadním způsobem. Troufám si říct, že bez JazzFestu Brno bych dnes nebyl tím, kým jsem. A věřím, že příběhů podobných mé zkušenosti se najde bezpočet. Nehledě na to, jak výraznou stopu festival má v dějinách českého jazzu, Brna a obecně v pořádání kulturní akce světové úrovně a dosahu.

Prečítajte si reportáž od Erika Hajtmánka


Brněnská párty podle Truffaze

Ve své hudbě mísí disco beaty s funkovým nádechem místy hraničící s hip hopem. Několik posledních desek naznačuje, že se trumpetista Erik Truffaz usadil v tanečně laděných rytmech. A tak jeho koncerty jsou více tanečním parketem než poslechovým koncertem.

Jinak tomu nebylo ani v brněnském Sono centru, kde se trumpetista představil se svým kvartetem. Kapela otevřela svůj set moderně posazenou tanečně laděnou kompozicí, kde otevřený prostor hrál prim. Pod tíhou šlapající rytmiky se nořil Truffazův kulatý tón obohacen o delaye a reverby. Uskupení nabídlo pohled do moderních rytmických ploch se spoustou lyrických příběhů, kterými je trumpetista proslulý. V jeho hře je patrný odkaz Milese Davise, pro kterého platí méně je někdy více. Velkou roli ve skladbách hrály syntezátory, které ovládal Benoit Corboz. Tvořily zvukové kapsy na kterých se poté Truffaz klouzal.

Truffazův moderně laděný repertoár byl vystaven tak, aby dokázal zasáhnout mainstreamovější publikum a přilákat posluchače nejen z jazzových vod. To se rozhodně povedlo, jelikož ohlasy brněnského publika byly ohlušující.

Prečítajte si reportáž od Erika Hajtmánka


Lunchmeat 2021- Audiovizuálny klenot na brehu Vltavy, ktorý opojil myseľ aj telo

Medzinárodný festival Lunchmeat pre nezávislú elektronickú hudbu a digitálne umenie v Prahe sa konal už dvanásty krát. Silný line-up a skvelá organizácia ukázali, prečo tento festival patrí medzi najkvalitnejšie v strednej a východnej Európe.

Prvé komornejšie dni festivalu otvorilo duo Frank Bretschneider a Pierce Warnecke v priestoroch CAMP-u parádnym noise-om v kombinácií s glitchovými vizuálmi. Aj keď ich spoločný projekt nazvali „No Content“, z širokého plátna a z reproduktorov sa na diváka váľalo obrovské množstvo obsahu vo forme kalkulovaného chaosu. Show Olafa Bendera aka Byetone bol zase dobrý kontrast na rýchlo sa meniace pestré zábery každodenného života a noise od prvého dua. Minimalistické vizuály vo forme bielych sínusoidných vĺn na čiernom pozadí, ktoré menili interferenčné vzory v súlade s melodickou hudbou pôsobili hypnoticky. Z hudobnej perspektívy by to mohla byť prvá tancovačka týždňa, ale v danej atmosfére nik nepodľahol nutkaniu postaviť sa a začať.

Prečítajte si reportáž od Martina Kissa


Grandmaster Flash v MMC

Pomaľované ulice newyorského Bronxu a z prítmia tamojších opustených budov sa ozývajú zmixované platne, skratche a beaty. DJovia – títo novodobí mozartovia vinylových platní a všakovakých mašiniek dali hiphopu jeho charakteristický zvuk, ktorý vychádzal z jazzu, funky, disco, afroamerickej hudby.

Písal sa rok 1970, kedy sa New York stal rodiskom jedného z najdôležitejších fenoménov tejto doby – hiphopu. Jeden z hlavných protagonistov tejto éry – Grandmaster Flash (vlastným menom Joseph Saddler) – príde 6. novembra do bratislavského MMC ukázať, prečo právom patrí k najvplyvnejším osobnostiam tohto žánru a je vôbec prvým hiphopovým umelcom zapísaným v Rock’n’rollovej sieni slávy.

Pozrite si fotogalériu od Mareka Bučka

Prečítajte si reportáž od Tomáš Danišoviča

spot_img
spot_img

Podcasty podporuje Hudobný fond

spot_img

Podcasty podporuje Fond na podporu umenia

spot_img

Podcasty podporuje Bratislavský samosprávny kraj

spot_img
spot_img
spot_img