8.6 C
Slovakia
utorok, 16 augusta, 2022
spot_img
HomeNovinkyKto je Ctacik, ktorá zahrala na Pohode iba dvadsať minút, ale odovzdala...

Kto je Ctacik, ktorá zahrala na Pohode iba dvadsať minút, ale odovzdala tam dôležité posolstvo?

spot_img

Dvadsiaty piaty ročník festivalu Pohody napísal niekoľko neuveriteľných príbehov. Mnohé sú spojené práve s prebiehajúcou vojnou na Ukrajine a s ukrajinskými umelcami, ktorí sa ocitli v neľahkej situácii. Ten najsilnejší je spojený s umelkyňou, ktorá si hovorí Ctacik – v slovenskom ekvivalente Stasik.

Na trenčianske letisko prišla Anastázia Ševčenková, vystupujúca pod umeleckým menom Ctacik alebo Stasik, priamo z vojnového frontu, odspievala iba dvadsať minút a musela sa opäť vrátiť bojovať za svoju krajinu. Odovzdala odkaz trpiacej krajiny a posolstvo, že za slobodu sa musíme biť a občas aj položiť svoj vlastný život.

Jej hudobná tvorba v sebe nesie smútok a hnev, odhodlanie aj zúfalstvo či pocity beznádeje. Za hlavný hudobný nástroj si zvolila svoj hlas, ktorým kombinuje ľudové nápevy s modernými štýlmi ako elektronikou a hiphopom. Svojím frázovaním pripomína tradície ukrajinských babušiek, svojím vystupovaním a nadhľadom zase Pussy Riot a imidžom Sinead O´Connor, kedy sa v nej mieša rebelantstvo aj istá zraniteľnosť. Tie ľudové nápevy sa u nej neobjavili náhodne, ale získala ich ešte v mladosti ako speváčka v ľudovom zbore.

Za najdôležitejšie pritom považuje zdôrazňovanie svojej ukrajinskej identity. Umelkyňa používa v hovorovej reči ruštinu, no v umeleckom prejave sú skladby interpretované v ukrajinčine: „Spievam ukrajinsky, pretože moje piesne nie sú len prúdom vedomia alebo inšpirácie. Nie sú to len spôsoby, ako sa vyjadrujem. Sú to presné vyhlásenia.“

Obdobne ako mnohí ukrajinskí umelci, ani ona nedokázala odísť z krajiny po ruskej agresii. Už v roku 2014 zažila ako dobrovoľníčka na Donbase drsnú realitu vojnového konfliktu. V civilnom živote pôsobila ako divadelníčka či hudobníčka v slávnom divadle Dakh, odkiaľ pochádza aj ďalšia známa ukrajinská skupina DakhaBrakha.

Anastasia sa v niekoľkých rozhovoroch zverila, že nevie či bude schopná po skončení vojny pokračovať vo svojej umeleckej kariére, no zatiaľ svoje spomienky, traumy, príbehy spísala do sugestívnych vojnových výpovedí v skladbách Peseň Ніж (Nôž), Бій з тінню (Súboj s tieňom) a Колискова для ворога (Uspávanka pre nepriateľa), ktorou apelovala na ruských vojakov aj s priloženými titulkami, aby „uspali“ svoj hnev a odišli z okupovanej Ukrajiny.

Keď ľudia zomierajú, mnohí z nás majú dilemu, či sa môžu naďalej zabávať a veseliť. Na Pohode sa stretávali kamaráti aj rodina, vznikali nové priateľstvá či vzťahy a z blízkej diaľky k nám zatiaľ dopadal súmrak nespravodlivej vojny. Každý návštevník si musel uvedomovať, aké má šťastie žiť v mieri.

Je nesmierne dôležité, aby sme nezabudli. Preto bola prítomnosť ukrajinských umelcov mimoriadne významná. Múzy nemlčia. Poukazujú, rozprávajú, spievajú, znázorňujú, presviedčajú, ukazujú, dokazujú….

spot_img
spot_img
spot_img

Podcasty podporuje Hudobný fond

spot_img
spot_img

Podcasty podporuje Fond na podporu umenia

spot_img
spot_img

Podcasty podporuje Bratislavský samosprávny kraj

spot_img
spot_img
spot_img
spot_img
spot_img
spot_img
spot_img