Švédska maskovaná skupina Ghost vydáva svoj v poradí šiesty štúdiový album Skeletá. Okrem nového materiálu s ním prichádza zmena na poste frontmana, nová vizuálna podoba skupiny a doposiaľ najväčšie svetové turné. Skupina na novinke vsadila na temnejšiu atmosféru, inšpiráciu osemdesiatymi rokmi a výraznejšie synthové prvky.
Prvým zverejneným singlom sa stala skladba Satanized. Na prvé počutie skladba pôsobila, ako by bola vytvorená podľa rovnice na klasický hit skupiny. Bez problémov zapadne medzi skladby ako Square Hammer, Dance Macabre či Kiss The Go-Goat.
Na jednej strane tak spĺňa všetko to, čo sa od nosnej skladby albumu od Ghost očakáva, no na strane druhej znela na prvé počutie až ľahko predvídateľne. Každým ďalším počutím sa ale viac a viac zarýva do uší a hlavne v kontexte celého albumu nakoniec pôsobí uveriteľnejšie a výraznejšie ako osamotený singel.
Dôležitým prvkom skladby je aj jej videoklip. V ňom je prvýkrát možné vidieť odmaskovanú skupinu a v jeho závere aj novú vizuálnu podobu kapely. Tá je jedným z najprepracovanejších za dobu pôsobenia Ghost. Novým alteregom frontmana Tobiasa Forgea sa stal Papa V Perpetua, ktorého maska prvýkrát nezakrýva celú spevákovu tvár.
O niečo temnejšie pôsobí druhý singel Lachryma. Chytľavá skladba výborne pracuje s kombináciou ostrejších gitár a syntetizátorov, čo jej dodáva nádych osemdesiatych rokov. Vydarený a zároveň ľahko zapamätateľný refrén posúva skladbu medzi to najlepšie, čo na albume nájdeme. V sprievodnom videoklipe máme možnosť vychutnať si nový vizuál skupiny v ešte väčšej miere.
Posledným zverejneným singlom sa iba pár dní pred vydaním albumu stala skladba Peacefield. Dosť možno najlepšia skladba na albume obsahuje intro, ktoré je jedným z najvydarenejších v celej diskografii skupiny.
Dvadsaťjedenčlenný detský zbor sa postaral o fantastický úvod skladby a zároveň aj úvod celého albumu, keďže sa Peacefield v trackliste nachádza na prvom mieste. Videoklip zachytáva skupinu na jednom z jej vystúpení a dáva tak fanúšikom jednu z mála možností vidieť ako prebiehajúce turné vyzerá, keďže na všetkých zastávkach platí zákaz používania mobilných telefónov.
Trojicu zverejnených singlov skupina zaradila na prvé tri miesta tracklistu a tak sa jeho zostatok skladá výhradne z nového materiálu. Ghost tentokrát nevsadili iba na silné single, čoho dôkazom je hneď štvrtá skladba Guiding Lights.
Pomalšia, emotívnejšia a jemnejšia skladba patrí rovnako k tomu najlepšiemu čo na albume nájdeme. Svojou náladou dáva spomenúť na hity ako He Is či Life Eternal.
Nasledujúca De Profundis Borealis síce môže na začiatku vyznieť ako ďalšia balada, no po klavírnom intre prichádzajú na rad znova ostré gitary a chytľavá energická melódia. V podobnom, aj keď v o niečo viac retro zvuku pokračuje skladba Cenotaph.
Ešte tvrdšie vyznieva Missilia Amori, ktorá by sa nestratila ani v hard rockových rebríčkoch pred štyrmi desaťročiami. Na podobnej vlne sa potom nesie aj Marks Of The Evil One obohatená o akési hororové prvky. Tými nešetrí ani predposledná skladba Umbra, ktorá je navyše prepletená syntetizátormi a všadeprítomným cowbellom.
Záverečná šesť minút dlhá Excelsis predstavuje ďalší prírastok do zoznamu balád. Pomalšie tempo a jemnejšiu atmosféru dopĺňa poctivé gitarové sólo v jej záverečnej časti. Zatiaľ čo pri živých vystúpeniach si skupina necháva na záver tie najviac energické skladby, na Skeletá je záver diametrálne odlišný.
„Ghost budú na hudobnej scéne v budúcom roku už dvadsať rokov a na konte majú množstvo vydarených hitov a stále sa rozrastajúcu fanúšikovskú základňu. Aj napriek tomu nie je Skeletá iba ďalším albumom do počtu ale dosť možno jedným z najlepších počinov, aký sa v diskografii skupiny nachádza.“
Každý nový album Ghost je špecifický v tom, že so sebou okrem nového materiálu prináša novú kapitolu skupiny. S albumom Skeletá prichádza okrem nového vizuálu členov Ghost aj ľahko odlišný zvuk inšpirovaný osemdesiatkovým hard rockom, väčšie množstvo syntetizátorov aj temnejšia atmosféra.
Každá skladba má svoj osobitý zvuk, no aj tak spoločne vo finále ladia a tvoria ucelenú kolekciu. Počas celého trvania album nenudí a s každou skladbou prichádza nový a nový chytľavý refrén, melódia či riff, ktorý sa postará o udržanie pozornosti poslucháča.
Tobias Forge znie na celom albume sviežo a značná časť fanúšikov sa zhoduje, že je jeho vokál v jednej z najlepších kondícii. Podobne výbornú prácu odvádza na albume aj celá skupina, ktorá už neraz dokázala, že svoje hudobné nástroje ovláda na jednotku.
Ghost budú na hudobnej scéne v budúcom roku už dvadsať rokov a na konte majú množstvo vydarených hitov a stále sa rozrastajúcu fanúšikovskú základňu. Aj napriek tomu nie je Skeletá iba ďalším albumom do počtu ale dosť možno jedným z najlepších počinov, aký sa v diskografii skupiny nachádza.
