8.6 C
Slovakia
utorok, 21 septembra, 2021
spot_img
HomeRecenziePablo Bolivar – Framework of a Dream

Pablo Bolivar – Framework of a Dream

Pablo Bolivar na najnovšom albume zostupuje v deep house tak hlboko, že sa Framework od a Dream chvíľami javí ako statický a chvíľami ako frenetický ambient. Z hľadiska jeho širšej diskografie však plní funkciu média medzi jeho hlavnou hudobnou produkciou a mladším projektom Mind Groove.

Hoci ambientné plochy neboli Bolivarovi nikdy celom cudzie, jeho základy v house zostávajú citeľné a počuteľné aj pri tých najminimalistickejších kompozíciách, objavujúcich sa práve na Framework of a Dream (2021). Netajil sa tým, že leitmotiv vychádza z postpoandemického obdobia, počas ktorého bol nútený opustiť Barcelonu a vrátiť sa naspäť do svojho rodiska. Obklopený prírodou, snažil sa vytvoriť set skladieb, ktoré by reflektovali jeho vnímanie okolitého pokoja.

Prakticky necelý rok odvtedy, čo v rámci projektu Mind Groove vydal sériu field recordingových záznamov s názvom Natural Ambient Sounds for Meditation (2019). Pokiaľ by teda Pablo Bolivar chcel, mohol na album bez problémov dostať hneď niekoľko samplov z prírody. To však podľa všetkého nebolo tentokrát v pláne. Nezodpovedalo by to totižto línii minimalisticky podfarbených albumov, ktoré pod vlastným menom vydal doposiaľ.

Meditácia s 90´s feelingom

Bolivar takisto na margo albumu poznamenal, že má byť meditatívny. A to nesporne zostáva platným výrokom, keďže binaurálny tóny skutočne dostávajú poslucháča veľmi rýchlo do iného mentálneho, menej napäatého stavu. V mnohom však, zvlášť po viacerých vypočutiach, ktorých je Framework od a Dream hodný, prinavracia Bolivar atmosféru raných kompilácií Café del Mar, pod ktoré sa podpísal dídžej predchádzajúcej barcelonskej generácie, José Padilla. V tomto prípade má však najnovší Bolivarov počin bližšie k Padillovmu Navigator (2001) než debutovému Souvenirs, zámerne si nesúcom staromódne nánosy tropical loungu.

Bolivar neskĺzava k sentimentu, snaží sa využívať všetky postupy, ktoré okrem Mind Groove uplatnil aj v rámci dubového zoskupenia Pulshar. To všetko však subtílne, bez toho, aby tým vybočil z kontinuity, ktorú si stanovil trojicou nahrávok Recall (2009), Motion – vydanom o rok neskôr – a napokon Must (2013).

No zatiaľ čo Motion (2010), jeho dosiaľ najväčšmi ambientný opus, fungoval v utopených štruktúrach, trojdimenzionálnych reverboch a ťahavých easy listeningových tranzíciách, do kompozícií súčasných trackov votkal Bolivar prvky dubu, old school techna aj nezameniteľného stredomorského downtempa s pečaťou balearicu.

Najvýraznejšia kolaborácia prebehla medzi Boliavrom a Benom Preisingerom, ktorý dostal do textúry drsnejšiu naturu minimalu. Ich prvá spolupráca sa však ocitla na inom albume, konkrétne na The Sailor nad the Mountain (2017), kde Preisinger sprevádzal Bolivara na piáne. Tu však Preisingera počujeme v polohe, v akej debutoval epečkou The Quiet Wanderer (2018). Ich spoločná synergia dodáva Framework od a Dream nielen dynamiku, ale predovšetkým kvalitu pomyselnej nadzmyslovosti či astrálnosti, vyvolanej šesť minút trvajúcou slučkou Uncut, na ktorú Bolivarovo sólo Hoopoo nadväzuje ako outro.

„Framework of a Dream je definitívne dôkazom toho, že Bolivar neberie prechod do ambientu len ako vedľajšiu odbočku a snaží sa dosahovať ucelený soundscape.”

Záverečný Imagine tak napokon v dobrej chilloutovej tradícii poskytuje ľadové soundscapy s tenkým a vysokým timbrom syntetizárov a orientalisticky pôsobiacej citary, podtrhujúcej meditatívny charakter hudby.

Framework of a Dream je definitívne dôkazom toho, že Bolivar neberie prechod do ambientu len ako vedľajšiu odbočku a snaží sa dosahovať ucelený soundscape, v ktorom by sa plynulo prelínali jeho housové tendencie s radikálne ambientnými plochami a len nepatrnými moduláciami. Úspešne.

spot_img
spot_img
spot_img
spot_img

VYBERÁME

spot_img