8.6 C
Slovakia
nedeľa, 29 novembra, 2020
Home Reporty Fekete Zaj - „tmavá“ hudba v rozličných odtieňoch

Fekete Zaj – „tmavá“ hudba v rozličných odtieňoch

autor: Daniel Hevier ml.; Fekete Zaj 2019; 16.-19.08.2019; Sástó

Toľko novej hudby a toľko nových mien – pre nás ťažko vysloviteľných, pre domácich úplne zrozumiteľných, keďže prevažne deväťdesiat percent účastníkov bolo z Maďarska. Vitajte na Fekete Zaj! Vitajte na Čiernom Hluku! Na festivale, ktorý je skutočne hlučný, a z ktorého neodchádzate iba s jednou tmavou emóciou.

Prítomnosť „čiernej“ nemusí nutne znamenať pesimizmus a ponurú náladu. Pre mnohých návštevníkov je tento festival celoročným sviatkom a vyvrcholením ich festivalového leta. Určený pre priaznivcov temnej a melancholickej tvorby, kde dramaturgia siaha po žánroch ako dark wave, synthpop, black metal, post rock, shoegazing, industrial a mnoho ďalších odnoží v živej či v elektronickej podobe.

Príchod do areálu cez maďarské dedinky je samo o sebe zážitkom. Ak ste sa nenáhlili na prvý koncert, stačilo vystúpiť v hociktorej obci a vychutnať si panorámu nádherného okolia, ktoré lemuje najvyšší vrch Maďarska Kékes pohoria Matra. Kempovanie na tomto mieste je ako návrat do mladých čias, kedy sa do podobných zariadení chodilo so školou v prírode či s rodičmi na dovolenku.

Po zaplatení vstupu (zvlášť lístok a zvlášť kemp) tu panuje iba jedno prísne pravidlo: nenosenie vlastného alkoholu, keďže stanové mestečko splýva s festivalom. Inak tu panovala uvoľnená atmosféra a až na jeden bezpredmetný incident, kedy sa prišiel sťažovať jeden návštevník festivale na improvizovanú afterpárty konajúcu sa pri jeho stane, sa nič závažné neudialo. Jednou z pohodlných možností je ubytovať sa ako väčšia skupina v drevených chatkách, tou druhou je okolo nich si uvelebiť vlastný stan. Ten si možno postaviť prakticky kdekoľvek mimo koncertných pódií, ktorých bolo dohromady štyri.  

Panuje tu ideálny stav pre tých, ktorí neradi absolvujú zdĺhavé presuny z jedného pódia na druhý. Tú vám stačilo prejsť si z jedného konca na druhý jedno kolečko. Ak vás pohltila únava, mohli ste sa nebadane vytratiť do chatky si na chvíľu zdriemnuť. Takáto výhoda je na festivale neoceniteľná aj ako skvelá ochrana pred dažďom či páliacim slnkom. Našťastie výkyvy počasia boli iba na začiatku festivalu.  

Fekete Zaj má takmer kultový charakter. Organizuje ho partia na čele s Balázsom Vargom, ktorý festival založil pred desiatimi rokmi. Pre finančné dôvody ho na pár rokov prerušil, aby ho po nejakom čase znovu obnovil. Festival je stále v strate, no zdá sa, že naň chodí čoraz viac ľudí a aj v zahraničí získava patričný ohlas. Stále je to však o domácich návštevníkov, ale je nepochopiteľné, že takýto festival nemá anglickú mutáciu svojej webovej prezentácie. Viac sa spolieha na svoju komunitu, ktorá sa tu stretáva pravidelne rok čo rok. Vtedy sa obnovujú staré spomienky a nadväzuje sa na rozhovory z minulých ročníkov.

Programová koncepcia prekvapí svojou diverzifikáciou a rozsiahlosťou. Počas štyroch dní sme mohli zažiť deväťdesiat jeden živých koncertov a vystúpení rozličných producentov. Väčšinu z nich sme videli a počuli po prvýkrát, takže hlavne sme sa snažili zapamätať, čo na nás najviac urobilo dojem, lebo pri takejto kvantite sa mnohé koncerty zlievajú dohromady. Nakoniec sme si doma všetko ešte raz premietli a utriedili. Aj keď mnohé vystúpenia by sa dali povrchne kategorizovať na veľa podôb Depeche Mode a ešte viac odtieňov Skinny Puppy, je pravdou, že každý z účinkujúcich mal svoj charakteristický zvuk a špecifiká, ktoré sa dali pri pozornom počúvaní postrehnúť.

Na festivale nehrali iba neznáme kapely. K headlinerom sa zaradila americké dark wave duo Light Asylum. Na ich syntetizátorový zvuk nadviazala a čiastočne aj previazala s modernými prvkami trapu a ruského folklóru ruská dvojica IC3PEAK. Svojou návštevou poctila aj škótska indie post punková formácia The Twilight Sad, ktorá do Strednej Európy priletela len kvôli tomuto koncertu a prekvapila aj tých, ktorým nie vždy sadne sound britských gitaroviek. Zaujali premyslenými kompozíciami, kde uhrančivý vokál spieval do navrstvených gitarových a syntetizátorových plôch. O čosi jednoduchšie poňala svoj set nemecká gotická perla Pink Turns Blues, ktorá raz mierila na fanúšikov skupiny The Cure, inokedy zase na priaznivcov Jesus And Mery Chain.

Že severská scéna už dávno nie je vnímaná iba z pohľadu extrémnej metalovej muziky, ale svoju pečať odtlačí aj do zaujímavých elektronických projektoch, predviedli švédske kapely Tomma Intet a Agent Side Grinder, do metalového klišé sa naopak tlačila formácia Tribulation, z ktorého vycúvala islandská kapela Katla s rozvláčnym a pomalým tempom, aby ho následne rozbúrila nórska skupina Mayflower Madame.

Experimentálnejšiu polohu festivalu prezentovala kanadská ambientná drone shoegaze Nadja a mexická obdoba minimal wave v sólovom projekte Stockhaussen. K nim ešte môžeme pripočítať britskú čelistku Jo Quail či poľskú kapelu Lonker See, ktorá na festival meškala, kvôli zdržaniu na ruských hraniciach, aby následne odpálila set, pri ktorom zašumel každučký lístoček na zalesnenej scéne. K najenergetickejším vystúpeniam patril koncert srbského tria Repetitor s linkovaným dialógom medzi basou a gitarou.

Do festivalového diania výrazne prehovorila maďarská scéna, z ktorej zaujali najmä skreslená gitarovka Sonya, Dope Calypco, ktorý samých seba charakterizujú ako skrížených The Buzzcocks a Pixies, dark jazzová Jazzékiel so strhujúcimi aranžmánmi, s hlukom a atmosférou pracujúci Pozvakowski a festivalový projekt Entrópia Architektúra X Oaken združujúci tri kapely s epickým industriálnym doomom, post rockom, experimental noise – skrátka poriadne lámaný lomoz. Svoje miesto si zastala aj Pornography – The Hungarian Cure Tribute – maďarský revival The Cure. Lepší symbolický záver festivalu s kapelou ultimátne odmietajúcou hrať ich najväčšie hity, ale iba to, čo majú najradšej, sa ani nedal pripraviť.

Pravdepodobne ešte dlho potrvá, kým Fekete Zaj naplno objaví festivalový svet a začnú sa naň hrnúť viac zahraničných návštevníkov. Už teraz je však obľúbeným miestom mnohých zahraničných kapiel, ktoré sem radi chodia kvôli špecifickej a súdržnej atmosfére.

Chcelo by to ešte viac systematickej práce a možno sa raz festivalu podarí vybudovať to, čo sa podarilo poľskému OFF Festivalu, ktorý je vyhľadávanou oázou alternatívnej hudby. Držíme palce, lebo nás si Fekete Zaj získal svojou úprimnosťou a radi sa tam opäť vrátime.