8.6 C
Slovakia
nedeľa, 20 septembra, 2020
Home Reporty Metalová pocta našim predkom - Lunatic Gods a Silent Stream of Godless...

Metalová pocta našim predkom – Lunatic Gods a Silent Stream of Godless Elegy

Dve žánrovo príbuzné kapely v duchu československého bratstva spojili svoje sily a vybrali sa na turné po piatich slovenských mestách. Jedna zo zastávok bola aj v bratislavskom Randal Club-e.

Ako predkapela sa uviedla domáca formácia Laburnum Diver hrajúca atmosférický prog/death metal. Mladí chalani zo Zvolena hráčsky pôsobili akoby práve vyšli z Berklee College of Music. Technicky náročná produkcia bola vskutku lahôdkou pre hudobných fajnšmekrov tvrdších žánrov. V týchto dňoch vychádza ich debutový album The Hard Journey Back a rozhodne stojí za vypočutie (ale nielen jedno!).

Naproti tomu martinská formácia Lunatic Gods pôsobí na scéne už dlhší čas (približne od roku 1995) a patrí už medzi stálicu slovenského metalového undergroundu. Po odchode jedného z hlavných mozgov kapely Pavla „Hirax“ Baričáka, preukázala svoju životaschopnosť vydaním vynikajúceho EP Slnovraty v roku 2014 a tohto roku pridala už svoj siedmy dlhohrajúci album s prostým názvom Turiec, podľa ktorého je pomenované aj celé turné. Ostatne, ten ich lokálpatriotizmus sa premieta aj do väčšiny ich textov a pôsobí veľmi osviežujúco až milo a k ich folk/black metalovom hudobnom výraze sa výborne hodí. Keď k tomu ešte prirátame krojový imidž kapely a najmä speváka Emila, čoby statného chlapa spod Fatry, dostaneme veľmi pôsobivé divadlo, pri ktorom si človek hneď pripomenie, ako je je príjemné byť zdravo hrdý na svoju národnosť a na svoju krásnu krajinu.

Lunatic Gods – Zabudli sme dýchať

Na pódiu kapela pôsobila hráčsky veľmi vyspelo, najmä ak za bicími sedí sám Martin „Marthus“ Škaroupka, ktorý búcha aj u velikánov žánru – britských Cradle of Filth. Kvalita albumu Turiec je taká vysoká, že ho pokojne mohli zahrať aj celý a hádam, že by im to nikto nemal za zlé. Došlo však aj na staršie piesne. Naživo na mňa najviac zapôsobila úvodná Zbojnícka, ďalej tiež Kračún (Slnovrat zimný) s podmanivým narratorským Introm, či najnovšia klipovka Zabudli sme dýchať. Výborné vystúpenie!

Silent Stream Of Godless Elegy – Synečku

Je tomu presne rok, čo sa naposledy v Bratislave predstavila moravská ethno metalová veličina Silent Stream of Godless Elegy.  Vtedy však v trochu inej pozícii, po dlhšej koncertnej pauze a pred vydaním ich posledného albumu Smutnice (máj 2018). Tak ako vtedy, tak aj teraz odzneli z neho skladby Ptakoprav a Kdo z nás je víc, ku ktorým tento krát pribudla úvodná pieseň Ten, který ukoval slunce a tiež vydarená hitovka Synečku, ku ktorej bol natočený aj pekný videoklip. Z najnovšieho albumu, však kľudne mohla odznieť aj jeho druhá, melancholickejšia polovica. Vystúpenie to bolo každopádne parádne, ostatne tak ako sme u SSOGE zvyknutí. Pôsobivé bolo najmä „Ptakopraví“ Intro, keď sa spevák Pavel „Hrnec“ Hrnčíř ako prvý zjavil na pódiu zahalenom do tmy s havraňou maskou. Naživo osvedčená pecka Tváří v tvář dala definitívne zabudnúť na trošku uhladenejší zvuk prvých dvoch piesní. Pre každého pravoverného metalistu je vždy príjemné vidieť headbangujúcu kapelu, obzvlášť v prípade sympatickej huslistky Gabiky Povrazníkovej.

Chválami by sme mohli pokračovať do zbláznenia, ja však musím potlačiť slzičku s konštatovaním pre SSOGE, ako jednej z najviac nedocenenej kapely na scéne. Chcelo by to väčšie európske turné a vzhľadom na ich súčasnú koncertnú formu a albumový klenot Smutnice, by mal tourmanažér Amorphis tento krát prísť s prosíkom.

Autor: Martin Saksa; autor fotografií: Juraj Šimkovič; Interpreti: Laburnum Diver, Lunatic Gods, Silent Stream of Godless Elegy; 27.09.2018; Randal Club; Bratislava