8.6 C
Slovakia
nedeľa, 5 júla, 2020
Home Reporty Tato nikdy nevyzradí, čo na srdi má...

Tato nikdy nevyzradí, čo na srdi má…

V AXA Aréna NTC v Bratislave sa odohral jeden výnimočný narodeninový koncert, na ktorom sa oslavovala, žiaľ nedožitá, sedemdesiatka Jara Filipa. Nablízku sa nachádza kúpalisko Tehelné pole, veľmi príznačná lokalita pre oslávenca, lebo ako sa raz Milan Lasica vyjadril “ja som jediný človek na zemeguli, ktorý videl Jara v plavkách. V bazéne. Po kolená.”

Aj keď ich bolo šestnásť, koncert odštartovala formácia Bolo nás 11. Toto zoskupenie vzniklo z iniciatívy Michala Kaščáka, ktorý celej prvej časti koncertu robil aj akéhosi konferenciera. Staré známe piesne oživili osobnosti slovenskej hudobnej scény, ako aj sláčikové quarteto (Gabriela Rybárová, Milan Adamec, Slavo Solovic a Peter Kaščák) či cimbal (Andrej Jarolín). Martin Valihora na bicích sa v dobrom slova zmysle opustil a búchal ako sa patrí. Lasky sa zase vopred pripravil a súkromné hodiny s Jánom Ďurovčíkom sa ukázali ako dobrá investícia. Juraj Podmanický z Billy Barman bol prizvaný najmä preto, aby sa ako celok zapáčil aj mladšiemu publiku. Juraj Benetin prišiel zaspievať pieseň Bicykel z albumu S vetrom opreteky. Jeho ladné pohyby prezradili, že na bicykli asi aj prišiel.

Jaroslav Filip – Bicykel

Jazzrock chlapi

Potom na javisko vybehol Peter Lipa a skladbu Valutový cudzinec okorenil o svoje tradičné “parapetatereteraparaturateratera”. Po jeho odchode Milan Lasica prehlásil, že konečne sa tu ukázal aspoň jeden spevák. Svetoznámy abstinent Braňo Jóbus vyfasoval dve alkoholické piesne, z toho jednu zaspieval spolu s Martinom Višnňovským, a mne k nemu už chýbal iba rýľ so strunami a povestný DIY saxofón OPVHNSSDRVDS. Počas celej prvej časti sa na plátne nad hudobníkmi premietali veľmi originálne animované skeče, ktoré podfarbovali atmosféru piesní.

Okrem prichádzajúcich a odchádzajúcich hostí, boli na javisku aj stálice všetkých piesní. Samozrejme Milan Lasica a Michal Kaščák. Dorota Nvotová za klavírom a na vokáloch, basgitarista Marek Minárik a Michal Žáček na dychových nástrojoch. Práve Dorota Nvotová a Michal Žáček spolu zaspievali pieseň Za dedinou. Žáčekovo sólo ukázalo, že je to veľmi priečny flautista. A potom to  prišlo…

Veľmi krátka jednoaktovka pre dve postavy.

Obraz 1.

Milan L.:         Keď vyšla doska Bolo nás 11, Dorotka sa narodila. Vy ste mali vtedy koľko, pán kolega?

Michal K.:       Ja som už bol starý harcovník. Mal som deväť.

Milan L:          (mierny posmešok) To už aj ja som mal viac.

Koniec.

Poslednou piesňou Do batôžka sa formácia rozlúčila s publikom a po jej odohratí sme mali možnosť počuť ešte jednu. Nebol to však prídavok, ale skôr lepšia verzia Happy Birthday. Dorota Nvotová totiž zaspievala tatovi Cez okno. Aranžmá, ktoré otvorili strechu nad halou. A ja som ostal na chvíľu dumať. Tak teda cez okno alebo cez strechu?

A aj sa krstilo. Reedícia CD Cez okno, ale aj zbrusu nová LP platňa s rovnakým názvom týmto dňom uzreli svetlo sveta. Krstných tatov majú dvoch – Peter Lipa a Pavol Maruščák. Pokrstili signifikantnou, ba priam až neodmysliteľnou vecou. Vecou, ktorá po stáročia zbližuje ľudí, ale paradoxne blížnych od seba trhá. Vecou, ktorá reštaurácie rozdeľuje na dva tábory. Vecou, ktorá pomáha pri strese, ale zároveň ho sama spôsobuje. Tabak.

Milan Lasica & Jaro Filip – Do batôžka

Počas prestávok medzi prestavbami nám pustili videodokrútky blahoželaní blízkych kamarátov oslávenca. Rasťo Piško zaspomínal a Jara Filipa prirovnal k vypchatému bažantovi v kuchyni, Zuzana Krónerová, ktorá spomínala na spoločné hodiny marxizmu, leninizmu a angličtiny. Dcéra Eva Korbeľová rozpovedala príbeh o tom, ako s otcom blicovali pohreby. A Stanislav Štepka mu k narodeninám dal otcovskú radu – aby už konečne nechal tie cigarety.

Ten, čo tvoril s Dežom a Richardom

Medzitým moderátorka večera Dorota Nvotová privítala Kuba Ursínyho a Teatro Fatal, ktorí zahrali dve piesne ich tatov. Zo skladieb humorných a hudobne veselých sa zrazu skočilo na piesne ponuré. Na čom, samozrejme, nie je nič zlé. Veď taký je život. Po nich zahrala svoju verziu čerešní Zuzana Mauréry a spolu s Henrym Tóthom a Slavom Repaským dali tejto nezabudnuteľnej piesni rockový nádych. Ako kapela Cherries by sa nemuseli báť konkurovať Cranberries, či iným bobuľovitým ovociam.

Na záver zahral Richard Müller piesne z jeho piatich albumov, na ktorých sa hudobne podieľal práve oslávenec. Mali sme tak možnosť počuť skladby ako Vône, Milovanie v daždi, Karel z americkej Prahy, či V tom istom meste. Pri piesni Knižné príbehy si spevák neodpustil a povedal: “Teraz zahráme pieseň, ktorú som naspieval so Soňou, dnes už to s ňou nespievam.” Takto šarmantne privítal Kláru Mockovčiakovú. Nechýbala ani skladba L.A., ku ktorej Jaro Filip dokonca aj natočil klip. A ako prídavok odznela pieseň, na ktorú sme vraj všetci čakali, a to Cigaretka na dva ťahy. Ani v poslednej časti Michal Žáček nespal na vavrínoch a svojimi sólami na troch dychových nástrojoch osviežil celý repertoár.

Richard Müller – Vône

Takmer všetci diváci odchádzali z koncertu s novo pokrsteným CD alebo LP a s úsmevom na tvári. Niektorí pamätníci si prišli zaspomínať, iní, tí mladší, odišli o poznanie múdrejší. Vyše dvoj hodinový program však nemal ani jednu nudnú sekundu a tak ani ten najtuhší fajčiar nemal potrebu vyjsť von na čerstvý vzduch.

Chvalabohu Jaro Filip nebol ani Gary Cooper, ani Paľo Newman, ani Vilo Záborský či Poldo Haverl, ale bol to báči Jaro Filip. Všetko najlepšie!