8.6 C
Slovakia
pondelok, 6 apríla, 2020
Home Rozhovory Róbert Šebesta z Bratislava Mozart Festival – S Mozartovou hudbou cítim veľký...

Róbert Šebesta z Bratislava Mozart Festival – S Mozartovou hudbou cítim veľký súlad

Vari žiaden z hudobných skladateľov nie je tak reflektovaný ako Wolfgang Amadeus Mozart.  A predsa máme o jeho živote a tvorbe stále, čo nové zisťovať. Predstaviteľ vrcholného klasicizmu nám zanechal krásne melódie v rôznych žánroch. Urobili veľký dojem aj na Róberta Šebestu zo súboru Lotz Trio, ktorý už po šiestykrát organizuje festival venovaný Mozartovej tvorbe, aj dielu jeho súčasníkov a nasledovateľov. Bratislava Mozart Festival vyvrcholí 10. novembra v Primaciálnom paláci – Zrkadlovej sieni – uvedením Mozartovej Gran Partity. Ešte predtým nám Róbert Šebesta zhodnotil tohtoročný program a zaviedol nás do zaujímavého sveta historicky poučenej interpretácie hry na dobových nástrojoch.

Musicpress:
Viete si spomenúť na váš prvý kontakt s hudbou W. A. Mozarta? Čím na vás tak zapôsobila, že ste sa potom rozhodli venovať festival práve tomuto skladateľovi?
 
Róbert Šebesta

Spomínam si na viaceré známe Mozartove skladby (napr. Malú nočnú hudbu), ktoré som počul v rádiu už ako 4-5 ročný. A tiež na prvé inštruktívne skladbičky, ktoré som hral na klavíri. Vtedy som to nevedel sformulovať, ale dnes viem, že som v nich cítil výnimočný súlad s mojou dušou. Pôsobili na mňa upokojujúco. Akoby som ich poznal odjakživa. Navodzovali vo mne pocit domova. 

Musicpress:
Je stále čo (nové) objavovať v Mozartovej hudbe?
 
Róbert Šebesta

Určite je. Objavujú sa stále nové historické fakty o jeho dielach. Len pred pár rokmi sa napríklad zistilo, že Mozart počul zahrať svoju slávnu Symfóniu g mol KV 550 naživo v dome baróna von Swietena. Predtým existovali pochybnosti, či vôbec niekedy túto kompozíciu počul. Ale spoznávanie Mozartovej hudby má aj skladateľský rozmer. Je nesmierne vzrušujúce pozerať sa na spôsob, akým komponoval, čím vyjadroval jednotlivé afekty v hudbe a ako fantasticky mu to všetko išlo. Nekonečným procesom je aj hľadanie adekvátneho interpretačného gesta. Hudobník celoživotne hľadá „mozartovskú gestiku“, ktorou by dokázal ideálne vyjadril rôzne polohy Mozartovej hudby. 

Musicpress:
Ako pristupujete k tvorbe dramaturgii? Na čo sa festival zameriava z dlhodobého hľadiska a čo je ústrednou témou šiesteho ročníka?
 
Róbert Šebesta

Je to rôzne. V niektorých prípadoch máte ideu koncertu, napríklad „Mozart v Paríži“ a k nej oslovujete umelcov a ansámble. Inokedy oslovíte konkrétneho interpreta, či formáciu a ten determinuje program koncertu. Prípadne rokujeme o čiastkových zmenách navrhnutej dramaturgie tak, aby vhodne zapadli do celkovej koncepcie podujatia. Z dlhodobého hľadiska sa Bratislava Mozart Festival zameriava na Mozartovu inštrumentálnu hudbu a v rámci nej na diela pre dychové nástroje, či s dostatočne reprezentatívnym zastúpením dychových nástrojov. Sme presvedčení, že dychové nástroje obohacujú farebné a zvukové spektrum diel, vrátane Mozartových a sú týmto aj zaujímavejšie. Uvádzame aj hudbu Mozartových súčasníkov a veľlmi intenzívne aj diela skladateľov, ktorí pôsobili Bratislave napr. Antona Zimmermanna, Juraja Družeckého, či bratislavského rodáka Johanna Nepomuka Hummela. Šiesty ročník sme museli dramaturgicky osekať a zrušiť viacero plánovaných koncertov, takže o ústrednej téme už v tejto chvíli nemá zmysel hovoriť.    

Musicpress:
Festival je unikátny aj svojím zameraním na historicky poučenú interpretáciu hry na dobových nástrojov. Zvyknete každý ročník venovať rôznym hudobným inštrumentom?
 
Róbert Šebesta

Určite sa snažíme o nástrojovú pestrosť. Minulý rok dostala väčší priestor flauta a harfa, tento rok hoboj a klarinet. Hoci preferujeme historické nástroje, vôbec neodmietame ani moderné inštrumentárium. Skôr hľadáme „interpretačných špecialistov“, ktorí „vlastnia“ mozartovskú gestiku. 

Musicpress:
Mohli by ste predstaviť nástroje, na ktoré ste odohrali koncert Máte radi Brahmsa spolu s klaviristom Ladislavom Fančovičom?
 
Róbert Šebesta

Laco Fančovič hral na klavíri značky Blüthner (Lipsko) a ja na klarinete firmy Berthold & Söhne (Speier). V oboch prípadoch ide o nástroje elitných nemeckých výrobcov z obdobia okolo roku 1900, ktoré sa časovo a teritoriálne viažu k vzniku Brahmsových klarinetových sonát. Zmienené nástroje reprezentujú zvukový svet z konca 19. storočia, ktorý je iný ako ten súčasný. Hoci sú oba nástroje kvalitné, majú aj určité nedostatky. V prípade klarinetu prípravu na koncert zásadne sťažil aj fakt, že nástroj má tzv. „nemeckú“ mechaniku, na ktorej sa v našich končinách vôbec nehráva. Takže to spočiatku vyzeralo, ako keby som sa učil hrať na klarinete z inej galaxie.

Musicpress:
V jednom rozhovore ste spomínali, že chcete obsiahnuť rôzne epochy a to sa neobíde bez toho mať nástroje z rôznych období. Akým vývojom prešla inštrumentácia a nástrojové obsadenie počas Mozartovho života a čo z toho môže poslucháč na vašom festivale zažiť?
 
Róbert Šebesta

Mozart integroval do svojej hudby množstvo vtedy „nových“ a ešte neetablovaných nástrojov. Minulý rok si mohli naši poslucháči vôbec prvýkrát naživo vypočuť zvuk „mozartovskej“ harfy, v minulých ročníkoch aj historické basetové rohy, kladivkový klavír a pod.

Musicpress:
Na historicky poučenej interpretácii je zaujímavé, že rekonštruujeme skutočnosť na základe zachovalých nástrojov a vytvárame pritom najpravdepodobnejšie teórie, ako sa mohlo na ne pravdepodobne hrať, čo je skoro až detektívna práca. Čo máte na tejto práci najradšej?
 
Róbert Šebesta

Páči sa mi práve táto detektívna práca, ktorej výsledkom je vzrušujúce ponáranie sa do sveta W. A. Mozarta. Nielen do nástrojového a zvukového sveta, ale aj do štýlu hry, či spôsobu ladenia nástrojov a pod. Baví ma pomyslieť si, že tak asi takto to zrejme „on“ počul. Zaujímavé je tiež počuť jeho skladby v dobových priestoroch a sálach. Preto veľmi často využívame Zrkadlovú sieň Primaciálneho paláca. Tá presne zodpovedá „mozartovskému“ obdobiu.

Musicpress:
Kam sa dá ešte posunúť v hre na historické nástroje?
 
Róbert Šebesta

Myslím si, že ešte ďaleko. V každom prípade je to nikdy nekončiaci proces. Určite sú rezervy v autentickosti zvuku dobových nástrojov, pretože hráči aj poslucháči sa zbavujú očakávania zvukov moderných nástrojov veľmi ťažko a pomaly. Ale keď počujem hrať originálny kladívkový klavír, ktorý znie ako čembalo, som spokojný. Pretože je to skutočne historický zvuk, blízky Mozartovmu uchu a sonórnej estetike. Je tiež pravdepodobné, že sme ešte stále nedosiahli úroveň bravúry a virtuozity, ktorou disponovali špičkoví doboví hráči. No je toho ešte omnoho viac. 

Musicpress:
Ktoré zahraničné festivaly sú vám vzorom? Existuje spolupráca napríklad s Mozart Week, ktorý sa koná v Salzburgu, prípadne iná spolupráca s umeleckými a kultúrnymi inštitúciami v Salzburgu?
 
Róbert Šebesta

Vážim si mnohé zahraničné festivaly, ale vzorom pre nás nie je žiadny z nich. Dôvodom je to, že sú svojou dramaturgiou i celkovou koncepciou iné. Ako hráč ich viaceré poznám, spoznal som ako fungujú a snažím sa dobré veci implementovať do nášho podujatia. Bratislava Mozart Festival od svojho vzniku spolupracuje so Salzburskou koncertnou spoločnsťou. To je zatiaľ náš jediný zahraničný partner.

Musicpress:
Medzi slovenskými historikmi prebieha polemika, či Mozart naozaj navštívil naše mesto. Zástancom tejto teórie bol aj Pavol Polák – zakladateľ Mozartových dní, na ktoré ste potom nadviazali Bratislava Mozart Festival, ktorý tento rok zomrel. Budete si pripomínať jeho odkaz?
 
Róbert Šebesta

Muzikologickú prácu Pavla Poláka si nesmierne vážim. Aj jeho snahu o uvádzanie Mozartovej hudby v Bratislave. Jeho úmrtie si špeciálne pripomenieme na záverečnom koncerte uvedením Mozartovej Gran Partity aj zmienkou o jeho činnosti.

Musicpress:
Ako to podľa vás skutočne bolo s Mozartovou návštevou Bratislavy?
 
Róbert Šebesta

Existuje list Mozartovho otca Leopolda o ich návšteve v Prešporku tesne pred Vianocami roku 1762. Do Bratislavy prišli na pozvanie uhorskej šľachty 11. 12. 1762. Späť do Viedne odišli 24. 12. 1762. Čiže Mozart Prešporok určite navštívil. A s najväčšou pravdepodobnosťou tu aj koncertoval. Veď to bol zrejme dôvod ich pozvania. Nie je však známe, kde koncertoval. Pokiaľ ide o pamätnú tabuľu, tá je samozrejme fake.

 

 

Bratislava Mozart Festival organizuje Spoločnosť Theodora Lotza, o.z. Festival z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, Bratislavský samosprávny kraj a Hudobný fond.

autor: Daniel Hevier ml.; autor fotografie: Tomáš Kuša