8.6 C
Slovakia
piatok, 11 októbra, 2024
spot_img

Slávka Ferencová – Pro musica nostra prináša vážnu hudbu do regiónov, vyhľadáva zaujímavé koncertné priestory a podporuje lokálne pamiatky

spot_img

Zámky a kaštiele, kostoly a kaplnky – to všetko boli miesta, kde sa kedysi koncertovalo. Myšlienkou festivalovej série Pro musica nostra je prinášať vážnu hudbu do regiónov – do svetských aj duchovných pamiatok. Za jej zrodom stojí Slávka Ferencová z Hudobného centra, ktoré festivaly organizuje. Rozprávali sme sa s ňou o hlavnej idey týchto podujatí, o kritériách výberu jednotlivých pamiatok aj o snahe oživiť miesta, kde bola kedysi hudba ich prirodzenou súčasťou.

Práca v regiónoch môže byť veľmi zaujímavá, ale aj náročná vzhľadom na rôzne lokálne špecifiká. Podľa čoho si vyberáte jednotlivé lokality a miesta na festivalové koncerty? Aké kritéria máte pri výbere?

Práve z tohto dôvodu je práca pri príprave a realizácii jednotlivých koncertov zaujímavá – každý deň máme iné miesto konania, iných interpretov, rôzne programy, a tak je každý večer svojím spôsobom jedinečný a neopakovateľný.  Pôvodne, pri vzniku festivalov sme začínali v žilinskom kraji a vzápätí sme mali spätnú väzbu z prešovského a nitrianskeho kraja, kde prejavili záujem o podobné podujatie. K podobnej situácii došlo neskôr v oblasti Gemera a trnavského kraja. Takže dnes máme festivalov päť s tým, že sme ich už z organizačných dôvodov museli rozdeliť do jarnej (Pro musica nostra Thursoviensi, Tyrnaviensi a Sarossiensi) a jesennej (Pro musica nostra Nitriensi a Gomoriensi) série.

Čo sa týka výberu samotného miesta konania koncertu, prioritnou podmienkou je výber zaujímavej historickej pamiatky približne do 50 km od krajského mesta – v tom sa koná vždy iba jeden z koncertov. Zároveň sa snažíme dodržať pravidlo, aby sme mali k dispozícii výber svetských ale aj cirkevných pamiatok, čo nám umožňuje rozšíriť dramaturgické možnosti jednotlivých koncertov. Na druhej strane každý priestor musí spĺňať kvalitné akustické podmienky pre realizáciu koncertu, takže pri výbere musí dôjsť k synergii vizuálneho a akustického hľadiska.

Ako veľmi zohľadňujete nielen komfort a zázemie, ale najmä zvukový potenciál daného miesta?

Zvukový potenciál je samozrejme jednou zo základných požiadaviek daného priestoru. A pokiaľ to miesto dostatočný komfort či zázemie neponúka, tak ho na ten-ktorý deň pripravíme (to je už v spolupráci s miestnymi organizátormi naša práca). Všetko potrebné dovezieme, nainštalujeme a po koncerte znova zbalíme a presúvame sa do ďalšej „destinácie“.

Na Slovensku je všeobecný problém s koncertnými priestormi – buď sú komerčné nájmy vysoké, alebo rozvoj koncertného života brzdí nedostatočné zázemie, nevhodné zvukové podmienky, pretlak podujatí v daných miestach atď. Pre vás ako organizátorov je určite veľkou výzvou zorganizovať taký veľký počet koncertov v rámci každej edície. Ako dlho trvajú prípravy na jeden ročník?

Aj to bol jeden z dôvodov vzniku týchto podujatí – nie všade na Slovensku  máme k dispozícii koncertnú sálu vo všeobecnom slova zmysle, ale to ešte neznamená, že nemáme priestory, kde by klasická hudba mohla znieť – práve naopak. Musím povedať, že priestorov je pomerne dosť a stále pribúdajú nové tak, že si môžeme i vyberať. Koncerty sa snažíme realizovať práve tam, kde sa bežne nekonajú, takže s pretlakom podujatí problém nemáme a o návštevnosť nie je núdza. Všade nájdeme  ľudí, ktorí vzťah ku klasickej hudbe majú a my im dávame možnosť, aby prišla za nimi. Tiež je podmienkou, aby správca či majiteľ objektu poskytli svoj objekt pre tento účel ako svoj vklad do realizácie koncertu – už z tohto postoja vidíme, či záujem o spoluprácu bude pozitívny alebo nie.

Samozrejme, stretávame sa i s prístupom, kedy majiteľ prichádza na rokovanie s kalkulačkou a očakáva od celého podujatia finančný zisk – do takejto spolupráce nevstupujeme – je však mnoho priaznivcov, ktorí nehľadia len na svoju peňaženku, ale aj na všeobecný prospech a s tými je v konečnom dôsledku spolupráca najideálnejšia. Keď to všetko zrátame – čo je potrebné dohodnúť, vybaviť atď., tak príprava jedného ročníka trvá približne rok. Sú však aj momenty, kedy máme konkrétny termíny s umelcami dohodnuté aj na niekoľko rokov dopredu.  

Niektoré koncerty prebiehajú v spolupráci so súkromnými majiteľmi daných objektov. Môžete to viac priblížiť? Prebieha v tomto smere aj nejaká spolupráca s Ministerstvom kultúry a s ich programom Obnovme si svoj dom?

My vstupujeme do realizácie koncertov v čase, kedy je už tá-ktorá pamiatka čiastočne alebo úplne zrekonštruovaná, teda v čase, kedy do jej priestorov môže pre naše účely vstúpiť verejnosť. Väčšina ich majiteľov na ich znovuoživenie samozrejme využíva rôzne možnosti finančnej podpory vo forme grantov či dotácií, a to nielen z programu Obnovme si svoj dom MK SR, ale aj grantov EÚ, Nórskych fondov apod.  

Na jednej strane je podpora turizmu a na druhej zase snaha o oslovenie domácich návštevníkov z daných lokalít. Ako sa vám darí lavírovať medzi týmito dvomi skupinami potenciálnych festivalových návštevníkov (s tým súvisiacimi faktormi ako cenotvorba lístkov, festivalová dramaturgia, propagácia…)?

Naše festivaly nie sú realizované na komerčnej báze, preto sa snažíme prispôsobiť cenu vstupeniek kúpnej sile daného regiónu. V dnešnej neľahkej dobe nemôžeme očakávať vysoké zisky z predaja vstupeniek. Čo sa týka návštevnosti zo strany turistov, naše podujatie je viac-menej spestrením formou akéhosi kultúrneho bonusu k ich pobytu na Slovensku. Zatiaľ neorganizujeme cielené zájazdy turistov len kvôli našim festivalom – to si vyžaduje ďalší obrovský organizačný vklad, na čo my však už bohužiaľ nemáme vlastné kapacity.

Patrí k hlavným myšlienkam festivalu aj predstavovanie jednotlivých zachovalých hudobných pamiatok – prameňov?

Samozrejme, nie je to síce absolútna priorita, ale pokiaľ na to máme možnosti, zaraďujeme do dramaturgie i hudobné pramene pochádzajúce z územia dnešného Slovenska s tým, že sa ich snažíme prezentovať predovšetkým v tých lokalitách, z ktorých pochádzajú.

Ako vzniká festivalová dramaturgia? Je viac menej vystavaná na interpretoch a ich vlastných repertoároch, alebo im zadávate vaše požiadavky, návrhy, prípadne či program vychádza zo samotnej povahy vybraných lokalít?

To je rôzne. Dramaturgia každého koncertu sa rieši individuálne a vychádza v podstate zo všetkých možností, ktoré uvádzate v otázke.

Festivaly Pro musica nostra sa konajú v historických pamiatkach ako sú kostoly, zámky, kaštiele, no otvárací koncert edície Pro musica nostra Tyrnaviensi 2023 sa uskutoční v  priemyselnej pamiatke – v Elektrárni Piešťany, kde vystúpi francúzske duo Lucienne Renaudin Vary a Féliciena Bruta. Môžete viac prezradiť nielen o tomto koncerte, ale aj o snahe začleniť podobné priemyselné pamätihodnosti do festivalového programu?

Tip na zaradenie Elektrárne v Piešťanoch sme dostali od Trnavskej župy ešte pred vypuknutím pandémie koronavírusu (v tom roku sme samozrejme museli všetky kompletne pripravené festivaly zrušiť) a hneď sme začali uvažovať nad tým, aký program by bolo vhodné v nej uplatniť tak, aby bol vhodný do tohto prostredia a tak sme skĺbili dramaturgiu koncertu francúzskeho dua s týmto industriálnym prostredím, ktorý je určený na realizáciu rôznych kultúrnych a spoločenských podujatí. Ak sa skĺbia záujmy viacerých strán, nebránime sa využitiu objektov tohto typu. 

Termín festivalov Pro musica nostra je zvolený na mesiac jún. Je to dané tým, že v lete by už boli komplikovanejšie prípravy vzhľadom na vrcholiacu letnú sezónu?

Ako som spomínala, festivaly Pro musica nostra máme rozdelené do jarnej a jesennej série. Jún a október sú mesiace, kedy je už alebo ešte príjemné počasie aj na outdoorové aktivity, keďže niekoľko koncertov máme pripravených vo forme oper air. Zároveň chceme zachovať obdobie školského roka, pretože v niektorých prípadoch interpreti v danej lokalite realizujú aj programy pre deti a mládež vo forme projektu Pro musica nostra deťom a počas letných prázdnin väčšina ľudí odchádza na dovolenky, takže sa snažíme prípravu našich festivalov koordinovať tak, aby spĺňala viacero kritérií, ktoré sme si stanovili ako cieľové.

Mohlo by ťa zaujímať

Jana Semerádová z Collegium Marianum – Poslednú dobu ma lákajú projekty, v ktorých sa objavuje prvok aktuálnosti a spojenie starej a novej hudby

Pražský súbor Collegium Marianum sa zameriava na hudbu 17. a 18. storočia zo strednej Európy. Jeho umelecká vedúca Jana Semerádová nám v rozhovore ozrejmila fungovanie súboru,...

Nano Tone – Milujeme synthwave, ale ešte radšej máme syntetizátory

Nano Tone je anglo-americká dvojica Carl Warwick a Jack Ramsey, ktorá sa stretla v Prahe a začala spolu tvoriť synthpopové skladby so zvukom súčasnej...

Albín Blaho z Aurum Quartet – My hudobníci pracujeme s okamihom, po doznení posledného tónu ostane v ľuďoch iba spomienka

Aurum Quartet je jediné profesionálne klarinetové kvarteto pôsobiace na Slovensku. Vzniklo pred štyrmi rokmi a od tej doby sa hudobníkom podarilo vystupovať nielen na Slovensku,...

Cico Beck z The Notwist – Vždy sa snažíme robiť hudbu spôsobmi, ktoré sme dovtedy ešte nepoznali

Kapela The Notwist nahrala nový materiál On Vertigo Days, ktorý vznikol zo štúdiových stretnutí aj spoločnej improvizácie, ktorými sa chceli posunúť ďalej vo svojom...