Debutový album Soul Fiction zarezonoval v stojatých vodách európskeho funky-soulu. Nahral ho nemecký hudobník a DJ Cosmo Klein so svojou formáciou The Campers – netradične vo vlastnom mobilnom štúdiu. Rozprávali sme sa s ním nielen o jeho spôsobe prekračovania konvencií v štúdiovej tvorbe, ale aj o jeho koncerte na festivale Groove Brno, kde vystúpi 11. júla.
Pre niekoho je hudobné štúdio bezpečným priestorom, no vy hovoríte, že pre vás nie je inšpiratívne a cítite sa v ňom ako v klietke. Aj preto ste si založili mobilné hudobné štúdio. Kam vás toto rozhodnutie posunulo?
Áno, presne tak. Na začiatku som používal Cosmobile len ako mobilnú zázemie, aby som si vzal kúsok domova so sebou na cesty, a potom v roku 2017 som prišiel s nápadom na THE CAMPERS. Malo to byť kapela, ktorá sa zmestí do karavanu, takže najprv to bol trio s Thomasom Stiegerom na base, Connorom Fitzgeraldom na klávesoch a občas aj na gitare, ja som hral na bicích a spieval. Začali sme nahrávať niekoľko skladieb a potom sme pozývali občasných špeciálnych hostí. Nahrávať kdekoľvek sa mi naozaj veľmi páči a je to pre mňa oveľa zábavnejšie než sedieť v štúdiu.
Netradičný koncept vášho štúdia zaujal aj viacerých známych hudobníkov – medzi nimi napríklad Cory Wong, ktorý taktiež vystúpi aj na festivale Groove Brno. Čo vás na jeho tvorbe oslovuje a vidíte sa skôr v angloamerickej soulovo-jazzovej tradícii než v európskej, napríklad nemeckej scéne?
Áno, Cory sa pridal k nám na skladbu „Like Mama Said“ a o niekoľko rokov neskôr aj na album „Soul Fiction“ na skladbu „Nothing But Love“. Jeho hra je akoby definícia FUNKU. Môžete počuť v jeho hre vplyv Minneapolisu a ako obrovský fanúšik Princea, jednoducho som na tento štýl zaťažený. Myslím si, že Cory dosiahol obrovský úspech v hudbe, ktorá si cení muzikantskú kvalitu, nielen s jeho prácou s Vulfpek, ale najmä s jeho sólovou tvorbou, ktorá spája skvelý humor s reálnou hudbou, robí ju prístupnou novému typu publika. Pokiaľ ide o druhú časť otázky, ako dieťa som žil v USA a inšpirovala ma najmä americká hudba, takže by som povedal, že anglo-americká soulová a jazzová scéna je to, z čoho pochádzam, ale teraz žijem v Nemecku a soulová hudba nie je prvá vec, ktorá vás napadne, keď myslíte na hudbu. Napriek tomu v Nemecku existuje skvelá scéna úžasných jazzových a soulových umelcov ako Jakob Manz, Torsten Goods, Benny Greb, Molass, Will Jacobs a mnohí ďalší.
Máte nejaké obľúbené mená zo súčasnej nemeckej hudobnej scény?
Moses Yoofee Trio. Títo chalani sú naozaj skvelí. Noah Fürbringer tiež nahral niektoré skladby na našom poslednom albume Soul Fiction a je rozhodne jedným z mojich obľúbených bubeníkov. Milujem aj Jakoba Manza a jeho kapelu. Títo mladíci mi dávajú nádej pre budúcnosť hudby.
Zvykne sa tvrdiť, že Berlín nie je zvyšok Nemecka, preto ma zaujíma, ako ho vnímate toto mesto z vášho pohľadu hudobníka a umelca?
Áno, Berlín je iný, aj keď v Nemecku existuje veľký talent všade. Vlastne si myslím, že dnes už nezáleží na tom, kde žijete, len musíte byť pripojení k správnym ľuďom. Mná hudobná sieť siahajúca ďaleko za Berlín, vlastne tu len visím, lebo tu žijú moje deti. Keby to nebolo tak, uprednostnil by som niečo s trošku väčším plážovým faktorom (smiech).
Ako ste dali dokopy svoju kapelu a čo je okrem ekonomickej stránky najdôležitejšie, aby ste si ju udržali? Je pre vás dôležitejšia stabilná zostava, alebo preferujete rotáciu hudobníkov?
Všetky moje projekty, vrátane The Campers, sú o rotovaní tých najlepších hudobníkov, akých môžem nájsť. Každý je vždy veľmi dobre pripravený a nikdy nevyužívame skúšky. Každý má veľký rešpekt k hudbe a ja mám tú česť hrať s tými najlepšími. Často dávam dohromady hudobníkov, ktorí sa stretávajú po prvýkrát na pódiu a týmto spôsobom vznikajú dlhodobé spolupráce a priateľstvá medzi mnohými z mojich kolegov. Milujem myšlienku prinášať skvelých ľudí dokopy.
Debutový album Soul Fiction je aj o vymedzovaní hraníc a vytváraní si vlastného priestoru. Radi búrate zaužívané hranice a stereotypy v hudbe? Napríklad striedaním bubeníkov ako na tomto albume, alebo samotným nahrávaním vo vašom mobilnom štúdiu?
Naozaj ma nezaujímajú zavedené normy a pochybujem, že niečo také vôbec existuje. Jednoducho robím, čo sa mi páči, a hrám, čo sa mi páči. Každý, kto mi povie, že má plán, ako to všetko v hudobnom biznise práve teraz funguje, by mal ísť hovoriť s niekým iným. Naozaj nemôžem počúvať tých wannabe „všetko vedia“ manažérov – neuspeli sme sami, ale vieme, čo funguje – chlapcov. Žijeme len raz. Robím to, čo milujem a užívam si to, keď čo najviac ľudí robí to isté. Je to toľko skvelej hudby, ktorá si naozaj nerobí starosti s normami a stereotypmi. Milujem to.
Tento album ste zároveň vydali aj v remixovej podobe – hrávate z neho aj DJ sety?
Nie. Páči sa mi spôsob, akým remixéri, ktorí väčšinou majú DJ pozadie, prichádzajú s novými perspektívami pri remixovaní, ale ja nie som DJ.
Pochádzate z klubovej tanečnej scény, konkrétne z house hudby. Čím vás tento žáner inšpiroval pri tvorbe s kapelou? Alebo ide o dva úplne odlišné prístupy?
Vlastne som vždy sledoval oba tieto žánre súčasne, pretože ako spevák nie sú až také rozdielne. Pre mňa je house music zakorenená v rovnakom historickom kontexte, ktorý zahŕňa Soul, Funk a neskôr Disco éru. Z môjho pohľadu ako skladateľ a spevák tieto dva žánre nie sú až také odlišné, aj keď majú obrovské rozdiely, pokiaľ ide o publikum, marketing, produkciu a tak ďalej. Hudobne house scéna ma príliš neinšpirovala v mojich projektov s kapelou, ale pokiaľ ide o medzinárodný prístup, elektronická hudba z Nemecka vždy mala svoj vlastný marketingový prístup a tak sa snažím adoptovať niektoré z marketingových aspektov, ako angažovať medzinárodných hudobníkov, remixovať svoje skladby a tak ďalej. Takisto tanečná hudba, ktorú som vydal, zarobila dostatok peňazí, aby financovala moju soul & jazzovú tvorbu na začiatku. Takže sme mali akýsi koncept Robin Hooda (smiech).
Už onedlho vystúpite na festivale Groove Brno. Čo máte pripravené pre fanúšikov v Česku? Aký je váš vzťah k elementu groove – je to pre vás niečo rovnako dôležité ako beat v tanečnej hudbe?
Bude to 60 minút čistej soulovej a funkovej hudby. Prinesiem niektorých zo svojich obľúbených hudobníkov, ako Thomas Stieger na base, Felix Lehrmann na bicích, Will Jacobs na gitare, Chris Keymer na klávesoch a úžasného Petera Wenigera na saxofóne. Je to skvelá kapela a prinesieme poriadnu interakciu a funk! Môj vzťah k prvku groove je, že som naň doslova závislý. Preto rád niekedy aj sám hrám na bicích na koncertoch. Vytvoriť groove, zablokovať sa s kapelou a sledovať, ako ľudia na to tancujú, je jedna z najnaplňujúcejších skúseností. A ak máte za sebou Bennyho Greba, Felixa Lehrmanna alebo Josta Nickela, ktorí hrajú tie groove, to je naozaj niečo, čo musím povedať. Som fanúšikom každého hudobníka, s ktorým hrám.
V jednom rozhovore ste povedali, že každý hudobný smer alebo umelecká forma má svoje miesto a opodstatnenie. V čom vidíte svoje miesto v hudbe, ktorú robíte vy? A čím podľa vás môže osloviť aj poslucháčov, ktorí bežne počúvajú iný žáner – v čom je pre nich objaviteľná?
Je to skutočné! To je všetko, čo v každom žánri potrebuješ. Hudba musí byť skutočná.
For some, a music studio is a safe space, but you’ve said that it’s not inspiring for you and that you feel like being in a cage there. Is that why you created your mobile music studio? How has that decision moved you forward?
Yes exactly. At first I used the Cosmobile only as a mobile backstage to take a piece of home with me on the road and then 2017 I came up with the idea of THE CAMPERS. It was supposed to be a band that fits into the camper, so at first it was a trio made up by Thomas STieger on Bass and Connor Fitzgerald on keys and sometimes guitar, me playing the drums and singing. We started recording a few songs and then invited special guests once in a while. It´s really inspiring being able to record anywhere you like and to me much more fun then to hang out in studios.
The unique concept of your studio has caught the attention of several well-known musicians – among them Cory Wong, who will also perform at the Groove Brno festival. What do you appreciate about his work, and do you see yourself more in the Anglo-American soul and jazz tradition than in the European, for example, German scene?
Yes – Cory joined us on the track Like Mama Said and a few years later also on the Album Soul Fiction on the track Nothing But Love. His playing is kinda the definition of FUNK. You can hear the Mineapolis influence in his playing and as huge prince fan I´m just hooked on that style. I think Cory has acheaved so much for music that holds up a certain kind of aprriciation for musicianship, not only with his work with Vulfpek, but especially with his solostuff, combining a fine humor with real music making it excessable to a new kind of audience. Concerning the second part of the question. I used to live un the US when I was a kid and got inspired mostly by american music, so I´d say the Anglo-American soul and jazz is where I am from, but I live in Germany and Soul music is not really the first thing that comes to your mind thinking about music. Nevertheless there is a great scene of amazing jazz and soul artists in Germany like Jakob Manz, Torsten Goods, Benny Greb, Molass, Will Jacobs and many more.
Do you have any favourite names from the current German music scene?
Moses Yoofee Trio. Those guys are lit. Noah Fürbringer also played some songs on our last Album Soul Fiction and he´s definitely one of my fav drummers. I also love Jakob Manz and his Band. Those kids give me hope for the future of music.
People often say that Berlin isn’t like the rest of Germany. How do you perceive the city from your perspective as a musician and artist?
Yeah Berlin is different, although there is great talent everywhere in germany. Actually I think nowadays it doesn´t really matter where u live, u just need to be connected with the right people. My musical network reaches far beyond berlin and actually I just hang here, cause my kids live here. If that wasn´t the case, I´d prefer something with a bit more beach factor 🙂
How did you put your band together, and besides the financial aspect, what do you consider most important in keeping it together? Is a stable line-up more important to you, or do you prefer rotating musicians?
All my projects including The Campers are all about rotating some of the finest musicians I can find. Everybody is always very well prepared and we never rehearse. Everybody has so much respect for the music and I have the privelage to play with the best. Often I put musicians together that meet for the first time on stage and this way, longlasting cooperations and friendships have grown between so many of fellow musicians, I just love the idea of bringing great people together.
Your debut album Soul Fiction is also about setting boundaries and creating your own space. Do you enjoy breaking down established norms and stereotypes in music – for example, by drummers on the album or by recording in your mobile studio?
I really don´t care about established norms and I doubt that there is anything like that. I just do what I like and play what I like. Anybody who tells me, they got the masterplan for anything in the musicbusiness right now better talk to somebody else. I really can´t listen to all those wannabe know it all, manager – I didn´t make it myself but know what works – dudes. We only live once. I just do what I love and I enjoy when as many people as possible do the same. There is so much great music out there not giving a shit about norms and stereotypes. I love it.
You also released this album in a remixed version – do you play DJ sets with these tracks as well?
No . I like the way remixers, who mostly have a DJ Backround come up with new perspectives by remixing but I am not a Dj.
You come from the club dance scene, specifically house music. How has that genre inspired you when working with a band? Or are these two completely different approaches for you?
Actually I always followed both of these genres at the same time, cause as a singer they are not that different.
For me House Music is rooted in the same kind of historical context, which would be Soul, Funk and then later the Disco Era. So from my point of view as a writer and singer, these two genres are not that different, although they have huge differences when it comes to the audience, marketing, production and so on. Musically the house scene didn´t really inspire my bandprojects but when it comes to the international approach, that electronic music from germany has always had, I try to adopt some of the marketing aspects like engaging with international acts, remixing my songs and so on. Also the Dance stuff I released made enough money to fund the soul & Jazz driven stuff in the beginning. So we had a little Robin Hood concept going on there 🙂
You’ll soon perform at the Groove Brno festival. What can fans in the Czech Republic look forward to? And what’s your relationship with the element of groove – is it as essential to you as the beat in dance music?
It´ll be 60 minutes of pure soul & funk. I´m bringing some of my favourite Cats like Thomas Stieger on Bass, Felix Lehrmann on drums, Will Jacobs on guitar, Chris Keymer on Keys and the amazing Peter Weniger on Saxophone. It´s an awesome band and we´ll be droping some seriouse interaction driven FUNK ! My relationship with the element of groove is, I´m addicted to it. That´s why I also love playing the drums myself sometimes on the gigs. Laying down a groove, locking in with the band and watching how people dance to that, is one of the most fullfilling experiences. Now if u got Benny Greb, Felix Lehrmann or Jost Nickel behind you playing those grooves, that´s also quite something I have to say. I´m a fan of every musician I play with.
In one interview, you said that every musical style or art form has its place and purpose. Where do you see your own place in the music you create? And what do you think might appeal to listeners who usually follow a different genre – what makes your music discoverable for them?
It´s real ! That´s all it takes in any genre. Shit needs to be real.
