Iba rok od vydania svojho narodeninového albumu 66 prichádza modfather Paul Weller s pätnástym štúdiovým albumom Find El Dorado. Album je zložený z cover verzií starších skladieb, ktoré formovali Wellerovu hudobnícku DNA a smerovanie. Kto by sa tešil na prerábky známych hitov príde skrátka, keďže Weller vsadil skôr na menej známe skladby.
Paul Weller doprial svojim fanúšikom pred vydaním albumu hneď štvoricu singlov. Prvým sa stala skladba Lawdy Rolla, ktorú pôvodne nahrala skupina The Guerrillas ešte v roku 1969. Wellerova verzia sa nesie v príjemnej barovej atmosfére, ktorú podfarbujú šesťdesiatkové klávesy a občasný saxofón.
Spoločne s Lawdy Rolla vyšla aj skladba Pinball Briana Protheroea z roku 1974. Ďalšou skladbou, ktorú poslal Weller do sveta, je I Started A Joke od Bee Gees, v ktorej sa výborne dopĺňa akustická gitara s orchestrom. Poslednou ukážkou z nového materiálu sa stala skladba Clive’s Song.
Atmosféru divokého západu, akustickú gitaru, úderné bicie a fúkaciu harmoniku dopĺňa pomerne nečakaný vokál od jedného z viacerých hostí na albume. K Wellerovi sa tu pripája Robert Plant, ktorému nálada tejto skladby nesmierne sedí.
Weller si ale nevystrieľal všetky silné náboje singlami. Album otvára šesť minút dlhá folková skladba Handouts In The Rain, ktorá je duetom s Declanom O’Rourkeom. V o niečo viac country nálade sa potom nesie White Line Fever, ktorú pôvodne nahral Merle Haggard.
Fantasticky funguje aj dvojica pomerne pozitívnych skladieb Small Town Work a Daltry Street. Medzi to najlepšie na albume patrí skladba One Last Cold Kiss. Tú vydala v roku 1971 skupina The Mountains, no preslávila ju o pár rokov neskôr legenda írskeho folku Christy Moore.
Aj keď sa Weller nesnažil napodobniť Moorove jedinečné frázovanie, zanechal v skladbe silnú írsku stopu, čo jej pridáva na kvalite a jedinečnej atmosfére. Navyše sa tu v úlohe hosťa predstavuje speváčka Amelia Cobun, ktorej jemný vokál výborne sedí k Wellerovmu hlasu. Tou najsilnejšou skladbou je ale tá najmenej nápadná.
Čisto akustická jednoduchá a melancholická skladba El Dorado. Akustické gitary a Wellerov vokál dopĺňa iba írska píšťala a v závere minimalistické sláčiky, ktoré sú príjemne ukryté v pozadí.
Fantastická atmosféra, výborné aranže, melanchólia v hudbe i Wellerovom hlase a predovšetkým jednoduchosť celej skladby dokazujú, že niekedy stačí na favorita albumu naozaj málo, pokiaľ autor vie ako na to. Čerešničkou na torte je potom to, že na jednej z gitár hrá Noel Gallagher.
„Find El Dorado tak nie je iba albumom cover verzií do počtu ale poctivým plnohodnotným albumom bývalého frontmana The Jam.“
Pri albume 66 Weller potvrdil, že je naozajstným hudobným chameleónom. Je pravda, že aj na Find El Dorado môžeme nájsť niekoľko štýlov a smerov, no ako celok pôsobí prepojene a jednotne.
Weller si hravo poradí s orchestrom, country, folkom, zvukom šesťdesiatych i sedemdesiatych rokov a navyše si úplne vystačí aj s akustickou gitarou.
Find El Dorado tak nie je iba albumom cover verzií do počtu ale poctivým plnohodnotným albumom, na ktorom bývalý frontman The Jam potvrdzuje jeho muzikantský um a z novinky je tak jedno z najpríjemnejších prekvapení za poslednú dobu.
