8.6 C
Slovakia
nedeľa, 21 apríla, 2024
spot_img

Magdaléna Rovňáková z Bratislavského chlapčenského zboru – Deti sú stále rovnako zvedavé, je na nás, aby sme ich motivovali

spot_img

Bratislavský chlapčenský zbor uzatvoril festival Pro musica nostra Sarossiensi. Pri tejto príležitosti sme prebrali s jeho zakladateľkou, dirigentkou a manažérkou Magdalénou Rovňákovou mnohé témy – o dospievaní súčasných detí a ich motiváciách, ako viesť deti k zborovému spevu, o  zahraničných cestách súboru, aj o tom, prečo je úroveň chlapčenských zborov v Amerike na menšej úrovni než v Európe.

Začnime tým, že v týchto dňoch prebiehali konkurzy do BCHZ – čo ste si na účastníkov najviac všímali? Koľko chlapcov sa prihlásilo a koľko z nich ste mohli prijať?

My nie sme limitovaní počtom. Dominantne si všímame, či chlapec spieva čisto, dobre intonuje a má zdravý hlások. Žiaľ, často majú chlapci vykričané, zachrípnuté hlasy.

Keď sa rodičia rozhodujú, či dať svoje dieťa na šport či umenie, zvažujú mnohé okolnosti. Dajú sa tieto dve veci naraz zladiť? Je zborový spev finančne náročný pre rodičov?

Zladiť umenie a pohyb je ideálne. Skvelé je kombinovať spev s plávaním, ale aj atletikou či gymnastikou, tancom. Zborový spev u nás nie je finančne náročný. Rodičia prispievajú 20 eur mesačne.

Musia si členovia vášho zboru dávať pozor na hlasivky, nadmerný krik, prípadne, či im dávate v tomto smere nejaké odporúčania.  odporúčania?

Áno, speváci nemajú kričať, v čase pred a po spievaní nepiť veľmi studené ani veľmi horúce nápoje, vyhnúť sa bublinkovým nápojom a všetkému, čo hlasivky zahlieňuje (čipsy, oriešky, veľmi korenené jedlá a pod.) Všeobecne sú to potraviny, nevhodné pre deti.

Jedna vec je odhaliť talent, na druhej strane je pozitívny vplyv pestovania umenia len tak pre radosť. Často sa však najmä na základných školách potláča táto túžba, keď pedagógovia hovoria deťom, že by nemali spievať, že nemajú na to sluch, nie vždy sa to deje v odbornej roviny, ale iba na základe ich predsudkov. Ako bojovať s naším vzdelávacím procesom v oblasti hudobnej výchovy a s pedagógmi, ktorí nie často rozumejú potrebám a zraniteľnosti detskej duši.

My si do zboru chlapcov vyberáme, hľadáme talenty. Existuje však spoločnosť Superar, kde spievajú všetky deti bez ohľadu na mieru talentu. Dôležité je, čo chceme u detí docieliť, čo je našou métou. Na základných školách by mali byť odborníci – absolventi pedagogických fakúlt, ktorí by mali vedieť s deťmi pracovať. Je smutné, ak učia hudobnú výchovu učitelia, ktorí nemajú patričné vzdelanie alebo nadšenie pre hudbu, umenie.

Deti čoraz rýchlejšie dospievajú po fyzickej stránke, no po tej duševnej často ani 20-25roční mladí ľudia nevedia, čo budú v živote robiť – ako sa snažíte svojim chlapcom vysvetliť, že s hudbou treba začať v skorom veku, obetovať jej všetok voľný čas, ak sa tomu chcú venovať na profesionálnej úrovni.

Áno, je mi občas ľúto, ako rýchlo chlapci rastú, mutujú a musia prestať – aspoň na čas – spievať. Je skvelé, že sa po mutácii vrátia do našej zborovej rodiny ako tenory alebo basy. Spev je jediná z hudobných disciplín, kde nie je nutné začať vo veľmi  skorom veku a vzhľadom na krehkosť hlasiviek ani nie je možné spievať denne dlhé hodiny (na rozdiel od hry na hudobnom nástroji, kde to bez intenzívneho cvičenia nejde). Viacerí skvelí speváci začali s profesionálnym štúdiom v takmer dospelom veku a dokázali podávať výborné výkony. Treba mať šťastie na dobrých pedagógov, vedieť, ako pracovať, lebo „veľa a dlho“ neznamená aj „dobre“.

Ako by ste porovnali vašich súčasných členov BCHZ s prvou generáciou vášho zboru – majú iné podmienky, zmenil sa aj váš prístup k ich pedagogickému vedeniu? Majú dnešné deti väčší problém so sústredením – musíte im vyberať kratšie kompozície než tie, ktoré si vyžadujú dlhšie samo štúdium?

Deti sú stále rovnako zvedavé, dychtivé a schopné skvelého výkonu. Iste, je teraz veľa podnetov, ktoré ich rozptyľujú, najmä hry, mobily a pod., a je na nás, pedagógoch, aby sme ich motivovali a správne navádzali.

Ako reaguje na vaše koncerty detské publikum? Cítite, že po vašich koncertoch majú väčší záujem prihlásiť sa do vášho zboru?

Pre detské publikum pripravujeme zvláštne projekty. Môj syn Gabriel už viac ako 10 rokov píše scenáre, robí dramaturgiu a aj ako dirigent a moderátor pripravuje Príbehy hudby. Interpretujeme ich s orchestrami – so SOSRom, so Štátnou filharmóniou Košice, či s orchestrom opery SND. Koncerty sú streamované do slovenských škôl a poznajú ich tisíce detí. A – áno, je to aj inšpirácia prísť do nášho zboru.

Zaujímavou témou je aj práca dirigenta v detskom zbore. Asi je to pre dirigenta iná skúsenosť, keď má naštudovať diela s deťmi, ktoré ešte naplno nemusia rozumieť skladateľovým zámerom, jeho pohnútkam, prípadne technickým detailom vedenia hlasov atď. V čom je táto práca špecifická? Čo je najdôležitejšie deťom vysvetliť pri naštudovaní novej skladby?

Deti treba vedieť nadchnúť, vzbudiť v nich zvedavosť a postupne odkrývať krásu novej skladby. Všetko závisí od nás, pedagógov a ja mám skvelý tým. Sme dvaja dirigenti a dve vynikajúce hlasové pedagogičky. Po rokoch praxe už hádam vieme vyriešiť všetko.

Ako reagujú vaši chlapci na súčasnú vážnu hudbu? V čom je pre nich iná?

Chlapci nevnímajú, či je hudba stará, nová, súčasná… u maličkých začíname ľudovou piesňou a postupne, krok za krokom, sa dostávame k náročnejším kompozíciám, aj k polyfónii – tá je najnáročnejšia, k operách, k moderne… Na všetko ich vopred pripravíme, vedia, o čom spievajú, učíme sa výslovnosť, melodičnosť, prízvučnosť inojazyčných textov– to je pre nich nový, zaujímavý svet.

Pre váš zbor komponovali viacerí slovenskí skladatelia a váš súbor má mnohé slovenské diela, ktoré ste následne predstavili aj v zahraničí. Čo zahraničné publikum najviac prekvapilo na našej hudbe (práca s melodikou, modálne princípy, tematika…)  Je to aj pre chlapcov emotívnejšie, keď v zahraničí môžu prezentovať „kúsok svojej domoviny“?

Slovenské kompozície sú žiadané a spievame ich radi. Najmä na festivaly a zborové prehliadky je potrebné uvádzať tvorbu z vlastnej krajiny. So zbormajstrami si často notové materiály vymieňame. V zahraničí by zbormajstri privítali albumy so slovenskými kompozíciami, žiaľ, vydavateľstvá notové materiály vydávajú veľmi sporadicky.

Na festivale Pro musica nostra Sarossiensi ste vystúpili na záverečnom koncerte s veľmi pestrým výberom skladieb. Čo je najpodstatnejšie, keď staviate program napríklad na podobný typ festivalu – je to zrozumiteľnosť a komunikatívnosť diela a jeho účinok na publikum, náročnosť na získanie partitúr, samotné prijatie od členov zboru…?

Kvalitná dramaturgia je 50 percent úspechu. Vždy hľadím na to, aby sme priniesli hudbu mnohých storočí, aby sme publikum aj troška vzdelávali. Staviam na kontrastoch, neradím za sebou pomalé skladby, akokoľvek by boli krásne. Máme v zbore veľa sólistov, pekný sólový výkon je vždy osviežením koncertu. Často spolupracujeme v skladbách, kde je to potrebné, s dospelými sólistami. V Prešove s nami vystúpila Marianna Prievozníková Geleneky, sopranistka a sólistkla Slovenského filharmonického zboru. Vyrástla, podobne, ako naši chlapci, v detskom zbore a farba jej hlasu s naším zborom veľmi pekne ladí.

Na tomto festivale ste odspievali aj niekoľko amerických spirituálov. Bola to inšpirácia z vašej minuloročnej cesty po USA? Aký prístup sa uplatňuje pri chlapčenskom zborovom speve v USA – mali ste možnosť sa rozprávať s odborníkmi z tejto oblasti? Je viac prepojení s gospelom a s duchovným prostredím?

V Amerike nie je veľa kvalitných chlapčenských zborov. Boli sme v USA  aj na chlapčenskom festivale, z amerických dominoval Pacific Boys Choir zo San Francisca. Spriatelili sme sa a usporiadali zborovú výmenu. Americké zbory často hľadia viac na efekt, ako na kvalitu. Notové materiály spirituálov sme získali v Amerike pred rokmi a postupne ich v našom repertoári obmieňame. Sú populárne rovnako v Európe či na celom svete.

V roku 2019 ste odohrali koncert aj na Taiwane, kde ste odspievali aj taiwanské dielo. Robíte podobné veci často, keď idete na zahraničné výjazdy? Na jednej strane ide o dôležitú prezentáciu slovenského interpretačného umenia, na druhej strane to vysiela aj signál, že táto kultúrna misia podporuje aj rozvoj demokracie, občianskych práv a suverénnosť danej krajiny. Cítite to podobne?

Hudba spája a nepozná hranice. Na Taiwane sme odspievali takmer 40 festivalových vystúpení, kde účinkovali telesá z mnohých krajín a organizácia bola priam unikátna. Spriatelili sme sa s malými umelcami napr. až z Indie, či Talianska, Chorvátska, Česka…s domácimi spevákmi. Keď cestujeme do zahraničia, vždy naštudujeme skladbu či aranžmán piesne v jazyku hostiteľskej krajiny. Tak sme spievali v jeseni minulého roku po švédsky, predtým po fínsky, turecky, pravdaže po francúzsky, nemecky, anglicky, ale aj ukrajinsky, taliansky, maďarsky no a na Taiwane po čínsky. Mali sme veľký úspech a pozvanie na festival máme opäť.

Našou misiou je nielen naučiť chlapcov dobre spievať, ale aj ku spoločenskej integrácii, priateľstvu medzi národmi a národnosťami, rešpektovaniu sa navzájom, kultúrnej rozhľadenosti a pod. Na každú reprezentáciu ale aj na každý koncert sa pripravujeme veľmi dôsledne, aby naše vystúpenie bolo presvedčivé, sebavedomé, ale najmä muzikálne a vrúcne. Obvykle doma či v zahraničí publikum tento náš zámer „prečíta“ a ocení.

Mohlo by ťa zaujímať

Peter Ďurinďák z Voľne Pohodení – Cítil som, že nové pesničky sa budú odlišovať, mám predstavu, že každý album by mal byť v niečom iný

Skupina Voľne Pohodení vydala svoj druhý album pod názvom 22:00. Konceptuálna nahrávka sa zaoberá nielen tematikou času a po hudobnej stránke prináša príklon k väčšej melodickosti....

Alexandra Tkáčová – V hudbe rada pracujem v rámci limitov, posúva to vašu kreativitu

Alexandra Tkáčová je mladá talentovaná speváčka pochádzajúca z Prešova. Svoju tvorbu vydáva pod menom Alexandra. Aktuálne študuje na vysokej škole prekladateľstvo a popri štúdiu učí spev...

Dramaturg Miroslav Dacho o inscenácii Filip – Zachytiť rozptyl, kvalitu i kvantitu Filipovho umeleckého života bolo pre nás určujúce

Inscenácia Filip pojednáva o živote renesančného umelca – hudobníka, skladateľa, zabávača, herca, dramaturga – Jara Filipa. S dramaturgom Miroslavom Dachom sme sa rozprávali o naštudovaní Filipovho diela,...

Elena Dadajová – Moja budúcnosť je spojená s hudbou a divadlom

Mladá sopranistka z Kysuckého Nového Mesta, Elena Dadajová sa rozhodla svoje nadanie ďalej rozvíjať na Anton Bruckner Privatuniversität v rakúskom Linzi. Po štúdiu na Akadémii umení...