Kanadský spevák, skladateľ, multiinštrumentalista a producent Mac DeMarco sa po ôsmych mesiacoch vrátil do Prahy. Zatiaľ čo minulý rok vystúpil vo Veľkom sále Lucerny, tentokrát sa rozhodol pre Forum Karlín. Halu zaplnil bez problému aj napriek tomu, že koncert oznámil krátko po tom minulom. S takmer tridsaťpoložkovým setlistom previedol divákov svojou tvorbou od debutu po najnovší album Guitar.
Zatiaľ čo naposledy čakala Praha na návštevu DeMarca dlhých osem rokov, medzi tohtoročným a posledným koncertom ubehlo iba osem mesiacov. DeMarco pre svoju show nemohol zvoliť lepšie miesto ako práve Forum Karlín, ktoré zaplnil na maximum.
Ešte pred jeho vystúpením sa pomaly ale isto zapĺňajúcej hale predstavil Otto Benson. Aj keď s kapelou hrali bezchybne, polhodina ktorú ako support dostali, bola tak akurát.
Krátko po pol deviatej sa už na scénu dostavil Mac DeMarco v hasičských nohaviciach, ktorého na pódiu sprevádzala štvorica Alec Meen (klávesy), Pedro Martins (gitara), Daryl Johns (basa) a Phillipe Melanson (bicie).
Svoj set odštartoval skladbou Shinning zo zatiaľ posledného albumu Guitar. Práve z neho odznela počas večera hneď deviatka skladieb vrátane Holy, Home či Sweeter. Zo starších skladieb odzneli napríklad Rock And Roll Night Club, Ode To Viceroy, Salad Days či Passing Out Pieces. Z novších nahrávok zase nechýbali On The Level, Still Beating či Finally Alone.
Najťažší výber mal DeMarco zrejme z albumu One Wayne G, ktorý má obdivuhodných stodeväťdesiatdeväť položiek. Z nich sa počas show dostalo na trojicu 20191009 I Like Her, 20200817 Proud True Toyota a 20210218 Round Here. Chýbať ale nemohli ani hity a tak hneď v úvode odznela For The First Time a o niečo neskôr Heart To Heart a Freaking Out The Neighborhood.
Záver koncertu potom patril výborne gradujúcej Moonlight On The River a očakávanej Chamber Of Reflection. Po nej sa DeMarco rozlúčil a spolu s kapelou odišiel z pódia, aby sa na neho o chvíľu znova vrátil a odohral prídavkovú My Kind Of Woman, ktorou svoj takmer dvojhodinový set definitívne ukončil.
Bolo v podstate jedno, ktorú skladbu práve DeMarco odohral, potlesk bol po každý raz rovnako silný. Všetci na pódiu hrali po celý čas bezchybne a koncert si očividne užívali. Sám DeMarco okrem spevu obsluhoval elektrickú i akustickú gitaru a predviedol svoje charakteristické tanečné kreácie – stojku či výskoky, pričom značnú časť koncertu odspieval postavený na prevrátenom reproduktore, ktorý tak pôsobil ako piedestál.
Práve jeho osobnosť, ľudskosť a kamarátsky vzťah s publikom vytvoril od prvého momentu skvelú atmosféru, ktorá pretrvala až do konca. Celá show sa rovnako zaobišla bez obrazoviek, projekcii či efektov.
DeMarco si bohato vystačil s minimalistickou, klubovou no výborne fungujúcou hrou svetiel. Výborný zvuk, profesionálni hudobníci, osobnosť Mac DeMarca, priateľská atmosféra a dvadsaťdeväť položkový setlist sa spoločne podpísali pod výborný koncert, ktorý si užili všetci prítomní či už pod pódiom alebo na ňom.
