8.6 C
Slovakia
utorok, 23 apríla, 2024
spot_img
ÚvodRecenzieJúlia Kozáková – Manuša
spot_img

Júlia Kozáková – Manuša

Júlia Kozáková – Manuša

Ako mladé dievča trávila letné prázdniny v rómskych osadách. Aj vďaka tomu prenikla do hĺbky a krásy rómskej kultúry, ktorú si zamilovala. Dnes ju prináša svetu prostredníctvom svojho debutového CD Manuša.

Júlia Kozáková je slovenská speváčka, ktorá sa venuje žánrom world music, jazzu a tradičnej, najmä rómskej hudbe. Osem rokov pôsobila v speváckom zbore Čhavorenge pod vedením českej speváčky Idy Kelarovej, kde „rómsku mládež zažívala zvnútra s ich radosťami i strachmi“, ako píše v rozhovore s Ivanou Ščurokovou pre portál Heroes.sk.

V podaní Viliama Didiáša (husle), Ľubomíra Gašpara (cimbal), Bélu Botoša (viola), Jána Rigó (kontrabas) a hosťujúceho gitaristu Zsolta Varady (bratranec Andreasa Varady, jazzového gitaristu pod vedením Quincy Jonesa) zaznievajú nádherné „rómske“ halgató (loke giľa) a čardáše (khelibnaskere giľa) zo stredoeurópskeho regiónu.

Svojím hudobným vzdelaním v oblasti klasickej hudby (Botoš ako člen Symfonického orchestra SRo, Didiáš, Rigó, Varady aj Gašpar ako absolventi konzervatórií na Slovensku a v Maďarsku) rozbíjajú stereotyp o rómskych muzikantoch ako o vynikajúcich hráčoch len „podľa ucha“. Ich hra si však udržiava „typický rómsky“ temperament, divokosť a emocionalitu.

Jednotlivé skladby tvoria prierez tradičnej rómskej hudby na Slovensku a v Maďarsku, ale aj gypsy jazzu a „kaviarenskej“ hudby. Virtuózna hra Viliama Didiáša v sebe spája prvky operetného a tradičného „východoslovenského“ štýlu (skladba Čardáše – východné Slovensko), ale aj hudobné dedičstvo legendárneho Rinalda Oláha, ktorého bol žiakom (skladba Instrumental v štýle primášov z Podpoľania). Ľubomír Gašpar zas svoju hru stavia na základoch maďarskej cimbalovej školy, no inšpiruje sa aj rumunskými a moldavskými cimbalistami (Marcel Comendant).

Aranžmány skladieb Phendža Mira Dake a O Poštaris Javel sú v štýle gypsy jazzu v inštrumentácii gitary a huslieľ. V piesni Kalo Kalo sa tento štýl vystrieda so štýlom maďarskej ľudovej hudby v tradičnom obsadení (husle, viola, cimbal, kontrabas) s vhodne zakomponovanými typickými mužskými pokrikmi pri tanci. Vytvára to originálny kontrast bez prerušenia kontinuity piesne.

V cimbalovej predohre v skladbe Nane Maro Nane Mas zas môžeme zachytiť melódiu obľúbenej piesne Prší prší len sa leje a ja chodím bez nádeje, čo značí blízky vzťah umelcov k živému publiku.

Zaujímavou je aj skladba Halgató v štylizovanej harmonicky bohatej úprave, kde prekvapuje záver fráz, kolísanie medzi dur a mol, pričom tu hudobníci využívajú alterované akordy vo violovom parte, ako aj mnohé iné harmonické nuansy.

Vo vybraných piesňach sa Júlia Kozáková predstavuje ako skúsená speváčka. Jej sýty alt sa vyznačuje ľahkosťou v prednese a pevnosťou tónu. Elegantným spôsobom kombinuje techniku speech level singing s koloritom hrudného registra, najmä v nižších polohách. Svoje spevácke schopnosti (okrem iného) prezentuje aj v náročnej viachlasnej a capella piesni Šilalo Paňori v takmer zborovej úprave, nie až tak vhodnej z hľadiska koncepcie albumu.

„K speváčkiným triumfom rozhodne patrí aj práca s dynamikou, glissandom, ornamentikou (prírazmi, odrazmi, nátrylmi, obalmi) a vibrátom. Kvôli autentického prednesu sa nebojí využívať ani „nedokonalosť“ v intonácii či uprednostniť rytmiku textu nad rytmikou hudby, čo robí veľmi decentne a vkusne.“

Je však potrebné vyzdvihnúť aj jej muzikalitu a cit pre adekvátne využitie afektu vo svojom prejave podľa atmosféry jednotlivých skladieb. Tak v Jaj Dévlale či A Tu More počujeme hravosť, v O Poštaris Javel a Halgató zas clivosť a jemnosť.

Kozáková na svojej webovej stránke píše: „Manuša znamená v rómskom jazyku ľudia.“ Cieľom albumu je teda priniesť rómsku hudbu všetkým bez rozdielu etnickej príslušnosti. Bol vydaný s podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín a Bratislavského samosprávneho kraja v nahrávacom štúdiu Tonstudio Rajchman.

Októbrovému krstu v Teatro Colorato v Bratislave a jesennému turné po slovenských mestách (Nitra, Piešťany, Banská Bystrica, Prešov a Liptovský Mikuláš) predchádzalo predstavenie albumu v Green Note, Birmingham Symphony Hall a SOAS University v Londýne, kde speváčka pred nedávnom ukončila štúdium hudby.

Zoskupenie s týmto projektom v roku 2022 vystúpilo aj na viacerých slovenských festivaloch, medzi ktorými môžeme spomenúť Orava Jazz Festival, World Music Festival v Bratislave a Folklórny festival Východná. Tento rok 2023 sa predstaví aj na festivale Pohoda.

Tento článok vznikol v spolupráci s Muzikológia FIFUK.

muzikologia
muzikologia
spot_img
spot_img
spot_img
spot_img
spot_img