8.6 C
Slovakia
streda, 20 októbra, 2021
spot_img
HomeReportyKlavírny festival máme aj na Slovensku. Piano Days ponúkol svetové premiéry, prepojil...

Klavírny festival máme aj na Slovensku. Piano Days ponúkol svetové premiéry, prepojil mestá aj výborných klaviristov

spot_img
Piano Music Days 2021
Piano Days 2021 photo by Peter Bednár

Klavírny festival máme už aj my. Jeho prvý ročník sa konal v dňoch 16. – 24. apríla 2021. Piano Days odštartoval v piatok, 16. apríla debatou s jeho organizátorom Ivanom Šillerom z občianskeho združenia InMusic pôsobiacom aj na poli hudobnej edukácie. K jeho zorganizovaniu ich inšpiroval už od roku 2015 etablovaný medzinárodný Piano Day, ktorý sa tradične konáva počas marca a apríla po celom svete. Hlavným bodom festivalu bolo sedem recitálov našich vynikajúcich klaviristov z mladšej a strednej generácie so zaujímavou dramaturgiou.

K poslucháčom sa klavírna hudba niesla online priestorom i rozhlasovým éterom. Zaujímavý bol aj sprievodný program vysielaný na stanici Rádio Devín. Celý festival vrcholil v sobotu 24. apríla tematickým klavírnym dňom tejto rozhlasovej stanice.

V uplynulých desiatich dňoch hral prím na Slovensku práve klavír. Výnimočný nástroj bohatý na farebnosť a výnimočný zvuk, skrývajúci a poskytujúci netušenú, skoro nekonečnú paletu možností (ne)tradičných prístupov k hre. Takto ho chceli širokému publiku predstaviť organizátori domáceho festivalu, keďže klavírnych recitálov je aj mimo pandemickej doby pomenej. Zámerom bolo prepojiť viacero inštitúcií, koncertných sál a zapojiť skvelých klaviristov z mladej a strednej generácie.

Festival spojil mestá – Bratislavu, Nitru a Žilinu so zvyškom našej domoviny. Pomocou platforiem prepojili štvoricu koncertných sál: Koncertnú sieň Slovenskej filharmónie, Nitriansku galériu, žilinský Dom umenia – Štátny komorný orchester a Veľké koncertné štúdio Slovenského rozhlasu. Viete, čo ich spája?

Mimoriadne kvalitný koncertný nástroj, klavírne krídlo z dielne ikonickej značky americko-nemeckej firmy Steinway & Sons. Jeho dokonalý zvuk v sálach s výbornou akustikou nádherne vynikol, čo vnímali aj poslucháči online streamov. Na festivale sa predstavilo na siedmych klavírnych recitáloch osem umelcov známejších i menej známych, mien z mladej a strednej generácie slovenských klaviristov. Recitály, ktorých zaujímavú dramaturgiu, ktorú si „na mieru“ z časti podľa svojich preferencií a z časti po dohode s organizátormi, zostavil každý z účinkujúcich. Na poslucháčov čakali známe i menej známe diela rôznych autorov a štýlov predstavujúcich vývoj klavírneho umenia, pričom nezabudli ani na detského poslucháča. Odzneli dve slovenské premiéry. Svetovú i slovenskú premiéru mala netradičná, veľmi inovatívna a inšpirujúca klavírna tvorba.

Piano Days Slovakia 2021
Fero Király na Piano Days 2021 photo by Peter Bednár

S hudbou naprieč storočiami a štýlmi v Slovenskej filharmónii

Hoci program festivalu zahájil rozhovor moderátora Rádia Devín, skladateľa, klaviristu a pedagóga Tomáša Boroša s organizátorom Ivanom Šillerom, otváracím koncertom bol recitál talentovanej poslucháčky 2. ročníka magisterského štúdia VŠMÚ z triedy Jakuba Čižmaroviča a víťazky viacerých celoslovenských aj zahraničných súťaží, Júlii Novosedlíkovej. Jej recitálu so zaujímavou dramaturgiou patril aj utorňajší večer 20. apríla, v Koncertnej sieni Slovenskej filharmónii.  Do centra pozornosti postavila uplatnenie majstrovskej hudobnej formy – fúgy vo finále klavírnych skladieb skomponovaných naprieč štýlovými obdobiami, vrátane domácej tvorby 20. storočia. Skladby vyžadujúce ako od interpreta, tak aj poslucháča polyfonický sluch.

Barok, kedy fúga patrila medzi najvýznamnejšie hudobné formy, zastupovalo jej netradičné spracovanie v suite nemeckého skladateľa Georga Friedricha Händela. Konkrétne sme mohli počuť jeho Suitu č. 2 F dur, HWV 427 s časťami Prelúdium – Toccata – Sarabanda – Fuga. Dielo, ktoré je bohaté na rôzny charakter atmosféry pripomína skôr taliansku sonátu. Úvodné Adagio sa nesie v pokojnej až meditatívnu nálade s časťou plnou veľkoryso zdobenými melodickými líniami.

V prudkom kontraste je radosťou a energiou prekypujúce Allegro. Tretia časť Adagio je mimoriadne dramatická s expresívnou melódiou vinúcou sa nad širokými akordmi. V záverečnom Allegro skomponovanom ako fúga majestátne vyúsťuje celý suitový cyklus. V podaní interpretky vynikli jednotlivé vrstvy. Pasáže s bohatou ornamentikou zvládala bravúrne s ľahkosťou, čím potvrdila svoju technickú zdatnosť.

Fúgu v koncepcii finále používal aj Ludwig van Beethoven. Typickej barokovej forme vdýchol nový obsah, tému i svojskú harmóniu a atmosféru aj v Sonáte pre klavír č. 31 As dur, Op. 110 z legendárneho cyklu 32 klavírnych sonát. Je zakončená neštandardnou kombináciou pomalého lamentu (Arioso dolente) a energickej trojhlasnej fúgy. Recitatív a lament bazírujúce na súzvuku tónov kontrastujú s expresívnou fúgou, čím posilňujú jej dramatického ducha. Aj táto sonáta predstavuje geniálne vyústenie skladateľových dlhoročných experimentov a snáh o aktualizáciu klasickej sonáty po formovej, výrazovej a obsahovej stránke.

Prvé dve časti sú stručnejšie, ťažisko diela spočíva vo finále. Prvá časť Moderato cantabile, molto espressivo predstavuje poetický úvod v sonátovej forme. Dýcha pôvabnou lyrickosťou, no objavuje sa v nej aj temná predzvesť finále. Krátke a efektné scherzo s humorným nábojom v druhej časti Allegro molto čerpá z dvoch nemeckých ľudoviek. Je bohaté na metricky zaujímavé akcenty, nečakané kontrasty a zvraty. Humorný náboj vystrieda pomalý, nostalgický, veľmi intímny úvod Adagio, ma non troppo, v ktorom sa skôr než vstúpi do finále niekoľkokrát zmení tempo i výraz. A tu sa dostávame k pompézne gradujúcej fúge s témou, ktorej dominuje interval kvarty, korunujúcej Sonátu pre klavír č. 31. Júlia Novosedlíková okúzlila senzitívnou kantilénou i farebnosťou svojej hry ako v arióznych či recitatívnych partoch, tak v gradujúcej fúge skvelo ovládajúc nástroj.

Na záver svojho recitálu siahla k tvorbe domáceho skladateľa 20. storočia, Alexandra Moyzesa. Veľmi reprezentatívna a Cenou Matici Slovenskej ovenčená Sonáta e moll, op. 2, spája znaky autorovho kompozičného štýlu. Snúbi sa v nich impresionizmus s romantikou odetou v barokovej či klasicistickej forme. Moyzes svoju jedinú klavírnu sonátu komponoval už počas štúdií na pražskom konzervatóriu, no postupne ju prepracovával a zoradil najprv do podoby suity a neskôr sonáty. Finálnu podobu dostalo dielo až v roku 1942. Sonáta sa odvíja na pôde rozšírenej tonality. Koncepciou sa ponáša na sonátu, ktorá jej predchádzala na programe utorňajšieho recitálu Júlii Novosedlíkovej.

Hoci sú prvé dve časti kratšie, prvá časť Praeludium dýcha bohatým obsahom i expresívnou melodikou kontrastuje s rapsodickým Scherzom výrazom i faktúrou. Atmosféru slovenskosti možno cítiť v druhej a tretej časti. Jej posledná časť Adagio e fuga skomponovaná vo forme variácií majestátne graduje vo finále fúgou. Náročný spôsob klavírnej techniky, bohatá chromatika, mohutné akordy, hmaty a brilantné pasáže, aj to je Moyzesova sonáta. Interpretka pri nej prejavila virtuozitu a bravúrnu technickú zdatnosť. Nádherne tvarovala dynamické oblúky a detailne vymodelovala každú vrstvu hlasu, čo mohli diváci iba kvitovať. Jej recitál so suverénnym prednesom dôstojne zahájil nový klavírny festival.

Nitra na vlnách meditatívnej hudby

Nasledujúci deň sa festivalové dianie presunulo do Nitrianskej galérie. Na dvoch (pod)večerných recitáloch sa predstavila Martina Janegová a po nej s vlastnými kompozíciami Fero Király.

Mnohí Martinu Janegovú poznajú ako pedagogičku zaoberajúcu sa workshopom rôzneho hudobného charakteru či ako autorku hudby k školským predstaveniam. V koncertnej činnosti bola súčasťou orchestra viacerých telies – orchestra Komornej Opery Bratislava, VENI Academy či Elementum ensemble. V súčasnosti pôsobí aj v improvizačnom klavírnom duu Hy(pia)nosis s Julom Fujakom. Vo svojom repertoári kladie dôraz na minimal music, vo svojich experimentálnych projektoch využíva rozšírené klavírne techniky, elektroniku či hru aj na violončele a objektoch.

Svojej láske k simplifikácii a koncentrácie na menšie štruktúry hudobného sveta minimalizmu, zostala verná aj v dramaturgii svojho recitálu v rámci Piano Days Festival. Práve opakujúce sa hudobné figúry a malé štruktúry zľahčujúce vnímanie rytmických a sonórnych vlastností diel poslucháčom, spája ňou uvedenú dvojicu diel.

Martina Janegová na Piano Days 2021 photo by Peter Bednár

Ako prvý Stück večera odznelo skoršie, ale rozsiahle dielo Martina Burlasa Papierový kráľ zaspáva (1983/84) zo zbierky Uspávanky pre klávesový nástroj. Jemná a citlivá práca s farebnou zvukovou paletou v jednotlivých registroch klavíra a rozmanité výrazové polohy s bohatou ornamentikou. To boli výzvy, ktoré čakali na interpretku. Martina Janegová sa vyžívala v štruktúrach. Dokázala dielu dať potrebného ducha a pritom neskĺznuť do romantickej polohy.

V intenciách minimal music bola aj skladba Phrygian gates (1978) kalifornského skladateľa Johna Adamsa. Jej názov naráža na elektronickú hudbu i na prevládajúci frygický mód. Začína však v lydickom móde, ktorý strieda frygickým, postupne prejde celým kvintovým kruhom až napokon „zvíťazí“ frygický mód nad lydickým. Skladba je štruktúrovaná, bohatá na vzorce i detail v užívaní harmonických módov symetrická. Svoju úlohu hrá v nej repetitívnosť, rozvoj melodických patternov a ich tonálne obohatenie. Moduláciami a pridaním romantických, no nie sentimentálnych gest do minimalistického jazyka, dosiahol skladateľ bohatú zvukovosť. Zvuk, pripomínajúci vlnenie morskej hladiny od pokojnej po vlnami zmietanú, stimuluje podvedomie poslucháča a pôsobí naň relaxačne.

„V jednoduchosti – čo do počtu skladieb na programe recitálu – však bola skrytá neobvyklá krása nielen zvolených diel, ale aj jej vskutku podmanivého až omamného prednesu.“

V podaní Martiny Janegovej znelo dielo Phrygian gates nádherne. Kompozíciu vystavala po logickej i dynamickej stránke. S moduláciami pracovala bravúrne. Trblietavé výškové ostináta doplnené dunivými pasážami oktáv v basovom registri a fragmentovanými modálnymi výškami, arpeggiá, behy a skoky, náhle zmeny prejavené napr. aj v rytme, a samotná dĺžka skladby si od interpreta vyžadujú silnú koncentráciu a vysokú technickú úroveň, čím sa jej recitál vyznačoval. Charakterizoval ho suverénny, duchaplný prejav, čistá a zreteľná artikulácia, dôsledná rytmika bez charakteru strojovosti, dobré štrukturovanie skladieb a plastické dynamické kontrasty i jasné kontrasty medzi polohami. V jednoduchosti – čo do počtu skladieb na programe recitálu – však bola skrytá neobvyklá krása nielen zvolených diel, ale aj jej vskutku podmanivého až omamného prednesu.

Ako sa vyjadrila v promo video portréte sama interpretka, fascinuje ju hudba, ktorú chce sprostredkovať iným. A práve toto, bolo počuť aj v jej hre. Bavia ju čisté štruktúry. Tie prirovnala ku geometrickým vzorcom, ktoré sa akoby spájali a skladbu prirovnala k mandalovému obrazu. Tak, ako dielo odznelo na jej recitáli, pobádalo poslucháča niesť sa na vlnách meditácie k vnútornému obrodeniu.

Exaktné vedy v službách hudbe a hudobnej edukácie

V ten istý deň pokračoval festivalový program svetovou, a zároveň aj slovenskou premiérou diela, ktoré ukázalo klavír v iných, pre mnohých možno v nevídaných polohách. Exaktné vedy – matematiku a informatiku predstavili v službách hudby. Autorská hudba známeho hudobníka a skladateľa, pedagóga, popularizátora hudby a nových hudobných technológií Fera Királya zahŕňa v sebe rôzne klasické i experimentálne polohy.

Často ho môžeme na koncertoch vidieť priamo v tvorivom procese pri live codingu a sound arte. Jeho doménou je využívanie počítačov a elektronických vymožeností pri hudobnej tvorbe. Programový obsah jeho recitálu mi kombináciou hudby, matematiky a informatiky, pripomenul dva fakty. Po prvé: hudba rozvíja priestorovú orientáciu, predstavivosť, logiku a matematické schopnosti človeka. Po druhé: matematika a v poslednom čase aj technológie majú a nachádzajú si svoje miesto aj v hudbe.

Fero Király v premiére predstavil svoj nový autorský projekt 4 Eseje pre klavír a elektroniku, vytvorený špeciálne pre festival Piano Days 2021. Dielo založil na komprovizácii, zmesi vlastnej predpripravenej kompozície zachytenej v grafickom notačnom zápise prepojenej s improvizáciou za pomoci internetu a rozšíreného autonómneho softvéru. Známe „Všetko je prepojené“, platilo na tomto recitáli doslovne. Koncertný nástroj Steinway elektronicky preparoval, čím vytvoril rozšírený klavír s netušenými možnosťami a farebným spektrom zvuku. So zvukom klavíra pracoval pomocou softvéru, reagujúceho na zvuk klavíra. Ten ho mikrotonálne moduloval a pomocou algoritmov, vzorcov a princípov na báze Lindenmayerových systémov vrstvil a umiestňoval aj vopred nahrané zvuky založené na spomienkach či živú recitáciu.

Pri tvorbe čerpá Király aj z netypických mimohudobných inšpirácií, ktoré transformuje na hudobné. Vytvoril typické i neštandardné zaujímavé zvuky plné detailov. To, ako dielo „vypálilo“ naživo počas recitálu, nemohol do veľkej mieri ovplyvniť pre autonómne zásahy použitého softvéru či svoju improvizáciu.

Štyri eseje pre klavír a elektroniku majú svoj bohatý obsah i výpovednú hodnotu o sebe samom, svete, spoločnosti… Odzrkadľujú skladateľovu vášeň k vede – obzvlášť k matematike, jeho záujmy a odkrývajú jeho vlastné ja či reagujú na aktuálne spoločenské témy. Každá z nich je o inom. Prvá je oslavou antického Grécka, matematiky a racionálnych čísel, ako vypovedal nielen jej názov √2 = 1.41421356237309504880168872…, ale i jej obsah. Toto poňal nie ako iracionálne číslo, ale ako racionálne. Obohatil ho o vzorce a intervaly. Živé slovo, číslo obliekol do hudby, kde ten-ktorý tón reagoval na číslo.

Prvú esej začína pokojným hlasom a hypnotizujúco vyratúva skoro nekonečný číselný rad, tvoriacich zápis odmocniny čísla dva. Na ne postupne reagoval brnkaním ľavou rukou pod pravým pedálom, sem-tam pridal aj pravú ruku podľa osobitného kľúča. Napr. na 0 znamenala pauzu. Na záver eseje – tento raz už bez slova, hudobne vyjadril číselný rad √2. Vskutku podnetné.

Druhá esej Eritrea v labyrinte taxíkom #17 je veľmi osobnou výpoveďou skladateľa. Podľa vlastnej výpovedi uvažuje o vývine spoločnosti od antických Grékov a jej aktuálnom stave. Pri tejto eseji vychádzal z tém novinových článkov, ktorého ho zaujali za ostatný rok. Softvér mu archivoval titulky ním prečítaných článkov istého slovenského denníka. Popri spoločenských témach zo Slovenska sa neraz ocitli aj správy zo zahraničia, ktoré burcovali spoločnosť či ho len zaujímali. Názvy článkov, ktoré mu čítal automat, sprevádzal sugestívnou hudobnou kompozíciou. Zachytávala jeho vnútorný postoj k danej téme a zrkadlila atmosféru.

„Pobavenie, smútok, clivota, dojatie, rozhorčenie – hudbou vyjadril celé spektrum citových nábojov. U poslucháča vyvolal taktiež rôzne emócie – údiv, úľak, zdesenie, strach, ba až ostrú bolesť.“

Nenútene, sotva rozoznajúc prešiel k tretej eseji. Táto reaguje na aktuálne dianie súvisiace s pandémiou. Má názov Som Vakcína. Podobne aj počas tejto eseje názvy článkov predčítaval automat a Fero Király ich dokresľoval hudobnou kulisou s postupne gradujúcou atmosférou. Pobavenie, smútok, clivota, dojatie, rozhorčenie – hudbou vyjadril celé spektrum citových nábojov. Gradoval energickými akordmi. Posledný, mimoriadne ostrý nechal preznieť pod pedálom a začal pracovať výlučne s elektronikou až kreoval uši ťahajúci, nepríjemný piskľavý zvuk. U poslucháča vyvolal taktiež rôzne emócie – údiv, úľak, zdesenie, strach, ba až ostrú bolesť.

Štvrtá esej s názvom Nevykonávam to najlepšie, som prekážkou navigácie bola už o automate a elektronike. Založil ju na hre so zvukom, zmenách jeho typiky, farby, intenzity a hlasitosti. Kľúčová je najmä repetícia niekoľkých slov. Poslucháča učí táto esej umeniu počuť, počúvať i načúvať. Vyvoláva rôzne emócie a má rôzny náboj atmosféry. Tá bola neraz sugestívna, príjemná pripomínajúca zvonkohru, inokedy šokovala i znepokojovala. Neustále strojové opakovanie niekoľkých slov v slede za sebou síce podprahovo nabudila, ale aj trochu znervózňovala. Jeho recitál bol bohatý aj na mimohudobné inšpirácie a rozmanité podnety. Jeho hudba poskytuje rôzne významy, je invenčná, inovatívna a nabitá emóciami, ktoré je schopná u poslucháča aj vyvolať.

Sluch je skutočne najcitlivejším zmyslom človeka, no tým všetkým Fero Király povzbudzuje učiť sa ars audiendi (umeniu počúvať). Poslucháčov sluch bol skladateľovi a interpretovi v jednej osobe veľmi dôležitým partnerom. Učí ho dve zásadné veci: 1. počúvaniu sa dá učiť celý život a 2. počuť nie je vždy načúvať. Zámer poukázať na skryté možnosti klavíra, netušené spektrum zvukov, prepojiť exaktné vedy a technológie s hudbou, či vzdelávať poslucháča, sa vydaril.

Recitálom Martiny Janegovej a Fera Királya sa program festivalu Piano Days 2021 ocitol v polovici. O tom ako ďalej prebiehal jeho program, si povieme už čoskoro.

spot_img
spot_img
spot_img
spot_img
spot_img
spot_img