Milovníci smrtonosného kovu mali druhý májový pondelok na kosiach ustlané. Do bratislavského Randalu zavítali až štyri kapely death metalového subžánru a to nie hocijaké. Belgických matadorov Aborted doplnila čisto ženská formácia, mladá hviezdička z metalového nebíčka, Brazílčanky Crypta. Zostavu ešte dopĺňali mladšie kapely The Zenith Passage a tiež Organectomy.
Death Metal? Áno, to sú tí, ktorých speváci, či speváčky tak ručia. Hovorí sa tomu growling, od anglického slova grow = bručanie. Ako sa to môže niekomu páčiť? Tak túto otázku by som mohol položiť celému preplnenému Randalu, a to tak, že som ho taký veľmi dávno nevidel. A to bol pondelok večer! Ako však človek kovaný (ale nie až na smrť), som to samozrejme nechal tak a radšej som si užil hneď prvé death metalové vystúpenie už krátko po šiestej hodine večernej.
Prvá na rade bola kapela Organectomy, fungujúca 15 rokov, s tromi štúdiovými nahrávkami na kose. Na pol hodinku nám prišli zahrať a zabručať na Gore, Sickness a Torments tematiku až z ďalekého Nového Zélandu a navyše z mesta Christchurch! No kto by to bol povedal? Slušný začiatok smrtiaceho večera. Ich death metal naberal skôr Slam až Brutal formu.
Druhou kapelou boli mladí Američania The Zenith Passage, fungujúci od roku 2012 a na kose dva albumy. Ich death metal bol skôr technickejšieho rázu a skvelý bol growl Dereka Rydquista.
Ešte za svetla pred ôsmou hodinou večernou to stihli odpáliť brazílske Amazonky Crypta. Minulý rok v úlohe hlavnej hviezdy, tentokrát len predskupiny skúsenejším Aborted. Znalí už dávno vedeli, že tu sa nebude len počúvať, ale najmä pozerať. Diablica Fernanda Lira s basou na krku ako hlavná čarodejnica, naľavo od nej virtuózna gitaristka Tainá Bergamaschi s celkovým výzorom tajnej … pre väčšinu, už tak dosť väčšinového mužského publika.
Tainá však vždy vedela hrať na gitare tak, že tomu publiku dokonca aj niečo padalo, ústa. A Chuck Schuldiner (a tiež Olšo!) sa z metalového nebíčka len spokojne usmieva.
Nová gitaristka Helena Nagagata sa držala trochu stranou, nie však hráčsky. Len toho roku vymenená mladá dobre vyzerajúca talentovaná gitaristka, ktorá vystriedala podobnú Jéssicu Falchi. Človek má niekedy pocit, že v tej Brazílii ich snáď vyťahujú z klobúka (alebo z pralesa?). No a vzadu na bicie to samozrejme istila Luana Dametto.
Nikto zatiaľ nevie uspokojivo vysvetliť ako toto päťdesiatkilové žieňa dokáže odbúchať hodinový bubenícky death metalový náklep. A ona ľavou zadnou, a to kedykoľvek! Opäť výborné vystúpenie a to majú dievčatá s len šesť ročnou históriou a dvomi štúdiovými albumami to najlepšie ešte len pred sebou. Tak si ich v budúcnosti nenechajte ujsť!
Záver večera patril v podstate už legendám death metalového žánru. Belgickým Aborted, ktorí fungujú už tridsať rokov a nahrali už dvanásť albumov. Z toho posledného z minulého roku s názvom Vault of Horrors sa hralo pochopiteľne najviac. Najstarším, dvadsať rokov starým šlágrom setlistu bola záverečná Hetacomb z albumu The Archaic Abattoir.
A aký bol koncert? Brutálne našlapaný death metal s odvekým brutálnym vokálom holohlavého sympaťáka Svena de Caluwé. Tí nám teda vymietli sluchovody. Randal beznádejne plný, až som sa ocitol medzi dvomi vyhadzovačmi pri bráne, kamenne sledujúcimi tú „skazu“ pred sebou.
Boli aj circle pity (keď sa publikum pri rýchlej skladbe točí do kola), či stage diving (keď sa nejaký odvážlivec rozhodne vyliezť až na pódium, potriasť tekvicou a skočiť naspäť do davu) a fanúšikovia death metalovej hudby nadšení z koncertu a celého podareného death metalového večera.
