8.6 C
Slovakia
nedeľa, 14 apríla, 2024
spot_img
ÚvodReportyMahlerova gigantická zvuková poéma v rukách Juraja Valčuhu a Slovenskej filharmónie
spot_img

Mahlerova gigantická zvuková poéma v rukách Juraja Valčuhu a Slovenskej filharmónie

Slovenská filharmónia & Juraj Valčuha; 29.02.2024; Reduta, Bratislava; photo by Alexander Trizuljak

Gustav Mahler ako symfonický velikán testuje aj po svojej smrti pripravenosť orchestrov ísť až na hranu interpretačného a estetického výkonu. Slovenská filharmónia spolu so Slovenským filharmonickým zborom (ženská časť) a Bratislavským chlapčenským zborom vytvorili nádherný zvukový zážitok, v ktorom poslucháč stále vie objaviť niečo nové a podnetné k jeho imaginácii.

Gustav Mahler vložil do Tretej symfónie odkaz aj posolstvo, že „všetko je v hudbe.“ Takto do partitúry zaznamenal aj pôsobenie prírody – jej bujnosť aj pokoj. Inštrumentálna vzdušnosť orchestra v ňom evokovala potešenie a rôzne emócie, ktoré Mahler pociťoval počas pobytu v prírode – majestátnosť hôr, ticho aj bujnejúci život, koniec a nový cyklus.

Skladateľ o svojej symfónii prehlásil, že je to jedna veľká hudobná báseň, v ktorej mohol naplno prejaviť talent v tektonickom zorganizovaní hudobného materiálu – prepojenie motivickej práce v malých úsekoch a veľkých celkov. Urobil tak v jednom z najfascinujúcejších rozvíjaní pomalých častí, v ktorých bolo toľko napätia v tak plynulom myšlienkovom toku.

V pomalých napojeniach orchestra sa divák v Redute cítil ako pri sledovaní filmu, avšak bez dopredu určeného obrazu – v diváckych mysliach prebiehal oblúk príbehu a napätia s napojením na rôzne asociácie. Skladateľ vytvoril plastické zobrazenie človeka uprostred sveta, v ktorom príroda vytvára stíšenie a nádej. Do tohto symfonického prostredia vložil pieseň „O Mensch“ z filozofického traktátu F. Nietzscheho Thus Spoke Zarathustra v štvrtej časti. Kontrastnú ozvenu večnosti a náboženskej bázne piesne „Es sungen drei Engel“ zo zbierky „Des Knaben Wunderhorn“ zaznamenal v piatej časti.

Tretia symfónia Gustava Mahlera je ťažký no vďačný divácky kúsok. Zaplnenie javiska veľkým orchestrálnym aparátom, ktorý ide deväťdesiat minút s minimálnymi prestávkami, je pre diváka bezpochyby atraktívne, no vyžaduje si aj veľkú pozornosť rozloženú do šiestich plynulo na seba nadväzujúcich častí.

Mahlera naplno pohltil príval myšlienok a túto lavínu valiacu sa na orchester bezpečne korigoval dirigent Juraj Valčuha. V pomalších tempách sa nikam neponáhľal, počkal si na odsadenie akoby si ho vychutnal a gestom ho posunul do ďalšieho pohybu, pričom dynamiku vždy podmienil charakterom jednotlivých viet.

Juraj Valčuha photo by Alexander Trizuljak

Mahlerova Tretia symfónia je plná nápadov držiacich pohromade v plynulom toku napätia, ktoré nie a nie poľaviť. Nie je rozložená proporčne – kým prvé dve časti rozvíjajú témy košato, tak zvyšné štyri sú omnoho kratšie. Každá časť obsahuje niekoľko hudobných vrcholov, ako napríklad sólo pre krídlovku v prvej časti, alebo melódia vedená hobojom vo variáciách menuetu.

Dirigent docielil toľko skladateľov želaný plný vznešený tón. Všetko to smerovalo do tretej časti, ktorá je plná farbistých odtieňov inštrumentácie, vrcholiac do nástupov vokálnych partov: sólový výstup českej mezzosopranistky Ester Pavlů farbisto zapadol do celkovej inštrumentácie. Nástup chlapčenského zboru v piatej časti dodalo dielu toľko žiadanú nevinnosť s a sprevádzaný orchestrom a ženským zborom. Bolo to dané aj tým, že tieto tri telesá úzko spolupracujú a poznajú ako rozložiť pozornosť? x

Slovenská filharmónia & Slovenský filharmonický zbor (ženská časť) & Bratislavský chlapčenský zbor photo by Alexander Trizuljak

Dirigent docielil toľko skladateľov želaný plný vznešený tón. Všetko to smerovalo do tretej časti, ktorá je plná farbistých odtieňov inštrumentácie, vrcholiac do nástupov vokálnych partov: sólový výstup českej mezzosopranistky Ester Pavlů farbisto zapadol do celkového koloritu diela. Nástup chlapčenského zboru v piatej časti dodalo skladbe toľko žiadanú nevinnosť v dialógu so ženským zborom a orchestrom. Výnimočný zážitok bol umocnený aj tým, že tieto tri telesá medzi sebou úzko spolupracujú.

Záverečné Adagio umocnili clivé sláčiky, pričom Slovenská filharmónia nebránila dirigentovmu prístupu, aby všetko splynulo v jednom celku (rytmicky aj farebne). Následné upokojenie s dychmi, krátka reminiscencia na začiatok symfónie, vygradovalo v plúživom finále do ticha a mohutného potlesku.

O necelé dva týždne Juraj Valčuha uvádzal spolu so svojím domovským orchestrom Houstonskou filharmóniou, Mahlerovu Šiestu symfóniu v troch po sebe idúcich koncertných večerov. Takto to robia iba tí najväčší dirigenti svojej doby a Juraj k nim nepochybne už dlhšiu dobu patrí.

spot_img
spot_img
spot_img
spot_img
spot_img