Buzzcocks; Zóna A; Degradace – 15.03.2013 – MMC Bratislava
Britská punková delegácia bola pre mnohých splneným snom a príjemným obhliadnutým za časmi najväčšej slávy punk rocku. Sedemdesiate roky boli zlatým obdobím jeho melodickej roviny, ktorá sa objavovala v skupinách ako The Boys, The Adicts, či Chelsea. No Buzzcocks dávno prekročili hranice a význam svojho žánru, keď ich vplyv bol fatálny predovšetkým na Manchesterskú scénu a následný zrod indie rockovej hudby. Večer otvorila ostravská skupina Degradace, ktorá po odchode Sidneyho dlho hľadala stratenú tvár.Vokálne povinnosti napokon prevzal Ruddie, čím skupina definitívne uzatvorila hľadanie možnosti z externého prostredia. Môžu sa tak sústrediť opäť na svoj vlastný zvuk, ktorý je na tohtoročnej nahrávke Heroes Are Dead nečakane dravý. V Bratislave sa prezentovali rýchlymi vyhrávkami, výrazným rytmom, dunivou basgitarovou linkou a hymnickými vokálmi. Aj, keď farebne ladili, chýbal charizmatický prvok a moment prekvapenia.
Zóna A má výsadné postavenie predskokana anglických skupín aj vďaka príbuznému spôsobu hry. Vďaka Koňýkovým dobrým vzťahom a rozsiahlym kontaktom je Bratislava dôležitou zastávkou turné britských kapiel. Skupina výrazne pozmenila svoj koncertný playlist a do popredia vytiahli viaceré energické skladby. Najväčšia zmena bola v introdukcii, keď roky začínali entuziazmom nasiaknutou skladbou Je to zlé. Tú vystriedala atmosférická Potopa z rovnomerného legendárneho albumu z ktorého zaznelo viacero skladieb.
Zóna A – live in Bratislava 2013
[yframe url=’http://www.youtube.com/watch?v=Lv1ybuV7L2A&feature=youtu.be‘]
Dominovali predovšetkým piesne s jednoduchým popevkom typu Keď sa všetci zjednotíme a výraznými rytmizovanými skladbami Polka, či Útek z reality. Hudobníci hrali priamočiaro, jednoducho a temperamentne. Revo zbytočne nekomplikoval harmonickú štruktúru a obmedzil sa na gitarové vyhrávky. Basgitara zanikla v rytmickom opojení a Lump Čupe sa výraznejšie presadzoval skôr vo vokáloch. Čoraz častejšie sa v klasickej zostave objavuje klávesák Jerzi, známy z pôsobenia v skupine Ex Tip. Jeho úlohou je oživiť klavírny zvuk, ktorý sa sporadicky objavuje na štúdiových nahrávkach. Klavírne tóny boli skôr bojazlivé a viac menej iba vykúkali z podsaditosťi gitarovej dominancie. Jerziho chvíľa prišla v skladbách Nádherná Zákerná, Možno a Na Havaj. Aj, keď pôsobil znudene pomaly si začína v skladbách hľadať svoj priestor. Zaujímavo vyzneli časti so syntetizátorovou imitáciou, čím poslal Zónu A k tvorbe The Stranglers a zvuku novej vlny.
Zóna A – live in Bratislava 2013
[yframe url=’http://www.youtube.com/watch?v=PvXzVpW3kxw‘]
Od starších pánov zo skupiny Buzzcocks sa očakávalo potvrdenie povesti živelnej koncertnej skupiny. Splnili to iba do istej miery, aj keď nuda to rozhodne nebola. Skupina sa odjakživa odlišovala od tuctu podobných kapiel nielen zvukom ale aj prístupom. Dôležitý bol pre nich nápad, invenčnosť a kreativita, ktorou sa pomaly posúvali za hranice punk rocku. Aj v Bratislave bol evidentný presah štýlov, keď sa objavovali prvky boogie woogie s bluesovou fazónou. Tú razom premenili na rock and rollový pattern s defilujúcim zvukom punk rocku sedemdesiatich a osemdesiatich rokov. Buzzcocks v skladbách viac improvizovali, čím predlžovali inštrumentálne časti, ktoré po niekoľkých minútach vystupňovali do spoločných vokálov. Práve vďaka znamenitej vokálnej harmónii ich mnohí prirovnávali k punkovým The Beatles. V Bratislave ich nezvládli vďaka neistej intonácii vo výškach a falošnému intervalovému zopätiu.
The Buzzcocks – live in Bratislava 2013
[yframe url=’http://www.youtube.com/watch?v=ZLOLAoU2Mw0&feature=youtu.be‘]
Prispelo k tomu aj horšie ozvučenie, keď vokály boli príliš vytiahnuté. Tým sa stratil povestný cit pre popové melódie, ktoré zanikli pod razanciou bluesových a punkových riffov. Hlavne Steve Diggle si svoje gitarové party užíval a niekoľko krát predviedol prstový surfing na svojom nástroji. Buzzcocks síce neponúkli presný štúdioví pocit, ale autentickým vyznením z nich išiel fluidum čistej koncertnej aury. Nepresnosti vyzneli autenticky vďaka čomu sa ľudia vedeli s nimi po ľudskej stránke viac stotožniť.
| autor: Daniel
