Pokiaľ sa v roku 2025 niekto pokúsi resuscitovať starý dobrý heavy metal, okamžite zbystrím pozornosť. O to viac v prípade pätice mladíkov, ktorí v časoch najväčšej slávy tohto žánru plávali nanajvýš v otcovom vercajchu.
Ak by ste náhodou nevedeli, s kým máte do činenia, kapela Wings of Steel patrí k rýchlo rastúcim menám losangeleskej vetvy tzv. New Wave of Traditional Heavy Metal. Ich tretí štúdiový počin Winds of Time nie je len ďalším prírastkom do diskografie, ale plnohodnotným strojom času.
Neveríte? Skúste jednoduchý experiment. Usaďte sa do kresla, stlačte tlačidlo play a sledujte, ako sa vaše riedke šediny menia na mladícku hrivu, zatiaľ čo pokožka sa vyhladzuje ako zadok batoľaťa.
Tento album si s 21. storočím príliš netyká, čo je pre starších pamätníkov, ako aj pre mňa, milovníka hudobného dejepisu, veľmi dobrá správa.
Recept na prípravu kalifornského hevíku od Wings of Steel nie je až tak zložitý: päť lyžičiek Judas Priest, za hrsť Gamma Ray, pollitra gitarovej agresie Saxonu a štipka charizmy Eddieho Van Halena. Všetko dôkladne premiešame a po 666 minútach tavenia v oceľovej peci servírujeme.
Hoci mladí Američania brázdia koncertné pódia piati, hlavné slovo v štúdiu majú gitarista Parker Halub a spevák Leo Unnermark. Koniec koncov, čo by to bol za heavy metal, keby v ňom absentoval poriadny vokál. Unnermark ho zvláda brilantne, dokonca bez kožených slipov zarezaných v zadku.
Na albume mu sekundujú inštrumenty, občas viac melodicky, občas technickejšie. Dielo ponúka skladby pestré štruktúrou, tempom i minutážou. Napríklad titulná Winds of Time má bezmála desať minút, kým taká Saints and Sinners sotva tri. Okrem iného kapela narába aj s atmosférou – pri niektorých skladbách, ako Crying, si preto pripravte do rezervy aspoň jeden balíček hygienických vreckoviek.
Aby z mojich sladkých rečí nedostali chlapci cukrovku, trošku ich pokarhám. V istých pasážach totiž zbytočne skĺznu k doomovej ťarbavosti, ktorá môže pôsobiť atmosféricky, no klasickému heavy ťahu skôr podkopáva nohy. Pre niekoho osvieženie, pre puristu môjho typu nadbytočný smrádok kaziaci celkový dojem.
„Wings of Steel udržiavajú odkaz klasického heavy metalu a majú nakročené k tomu, aby sa stali jeho pevnou súčasťou.“
Za pozornosť tiež stojí samotná produkcia. Kapela sa rozhodla neobťažovať externého producenta a zverila ju bubeníkovi Damienovi Rainaudovi. Výsledkom je moderný, čitateľný zvuk, ktorý pevne stojí v osemdesiatych rokoch a rešpektuje žánrové pravidlá.
Počas takmer päťdesiatich minút novej nahrávky Wings of Steel nielenže udržiavajú odkaz klasického heavy metalu, ale majú nakročené k tomu, aby sa stali jeho pevnou súčasťou.
