Gorillaz vydávajú po troch rokoch od úspešného albumu Cracker Island novinku pomenovanú The Mountain. Na nej sa animovaná skupina vydáva na cestu po Indii a Blízkom východe, na ktorej sa k nim pridáva rekordné množstvo spolupracovníkov z celého sveta.
Gorillaz svoj deviaty album predstavili pilotným singlom The Happy Dictator, na ktorej spolupracovali spoločne so skupinou The Sparks. Pomerne pozitívne ladená skladba predznamenala smer, akým sa skupina tentokrát vydá.
Druhým singlom sa stala skladba The Manifesto. Skladba je v podstate spojením dvoch do jednej. V prvej polovici sa k skupine pridáva argentínsky raper Trueno a neskôr americký raper Proof. Ten zomrel v roku 2006 a jeho hlas pochádza z jednej z jeho nevydaných skladieb. So svojou dĺžkou prevyšujúcou sedem minút sa zároveň stala jednou z najdlhších v diskografii skupiny.
V o niečo chaotickejšom treťom singli The God Of Lying sa zase v úlohe hostí predstavujú britskí Idles. Blízky východ potom reprezentuje singel Damascus, na ktorom sa objavuje aj sýrsky spevák Omar Souleyman a americký raper Yasiin Bey.
Poslednou ochutnávkou sa stala skladba The Hardest Thing, na ktorej sa okrem Bizzarp, Kary Jackson a Anoushky Shankar podieľal aj už zosnulý Tony Allen. Na ňu nadväzuje melancholická Orange County. Na jednej z najlepších skladieb na albume sa podieľali rovnakí hudobníci.
Gorillaz ani tentokrát nešetrili ochutnávkami, no aj keď ide o vydarené skladby, nevystrieľali si všetky silné momenty hneď v úvode. Po intre v podobe skladby The Mountain prichádza žánrovo nestála The Moon Cave, na ktorej môžeme počuť aj hlas zosnulého Davea Jolicoeura z De La Soul.
Melancholicky a pokojnejšie potom vyznieva The Empty Dream Machine, na ktorej Damon Albarn trochu nečakane využíva autotune a jedným z hostí je aj Johnny Marr.
Ten sa podieľal aj na jednej z najsilnejších skladieb The Plastic Guru, ktorá je akoby nepoužitou skladbou z comebackového albumu The Ballad Of Darren od Blur.
Johnnyho Marra nájdeme aj na skladbe Casablanca, spoločne s gitaristom The Clash Paulom Simononom a tiež na predposlednej pokojnej The Sweet Price.
Výborne gradujúcim kúskom je potom skladba Delirium, v ktorej počujeme aj hlas zosnulého britského post-punkera Marka E. Smitha, vďaka ktorému sa skladba radí k tomu najlepšiemu na zbierke.
Zaujímavosťou je, že Smithova časť bola nahraná ešte počas nahrávania albumu The Plastic Beach, no svojho vydania sa dočkala až teraz. Album uzatvára pokojná The Sad God, v ktorej sa rapu zhostil Black Thought.
„Gorillaz prichádzajú s novým a odvážnym zvukom, ktorý ale z albumu robí mimoriadne vydarený počin, ktorý sa už teraz môže radiť na vyššie priečky v diskografii skupiny.“
Celkovo sa na albume objavuje pätnásť hostí, z ktorých šesť je už po smrti. Práve použitie týchto nevydaných nahrávok predstavuje indickú kultúru posmrtného života, čím sa význam albumu posúva na ďalšiu úroveň. Na najväčšom počte skladieb sa podieľala Anoushka Shankar, britsko-americká sitáristka a dcéra legendárneho Ravi Shankara.
The Mountain je svojim prepojením elektroniky a indickej či blízkovýchodnej hudby pomerne riskantným počinom. Vo výsledku ale táto nečakaná kombinácia funguje od začiatku do konca, aj keď na plnohodnotné ponorenie sa do albumu ako celku bude potrebné vypočuť si ho viackrát. Vďaka jedinečnej atmosfére, ktorú The Mountain prináša to ale nebude problém.
Gorillaz prichádzajú s novým a odvážnym zvukom, ktorý ale z albumu robí mimoriadne vydarený počin, ktorý sa už teraz môže radiť na vyššie priečky v diskografii skupiny.
