8.6 C
Slovakia
štvrtok, 3 decembra, 2020
Home Novinky Lucas Perny ku smrti klávesového mága Raya Manzareka

Lucas Perny ku smrti klávesového mága Raya Manzareka

ray-manzarek550Šok! Klávesový mág, Raymond Daniel Manzarek podľahol rakovine žlčových ciest. Prvý krát v živote som svedkom situácie, keď zomrel jeden z mojich skutočne veľkých vzorov, ktorý ovplyvnil značnú časť môjho života. Od môjho vzhľadu, cez hudobný vkus až po názory. Akoby zomrela nejaká časť môjho ja. Zbohom Ray!

Tisícky hodín počúvania Manzarekých klávesov a písanie desiatkov článkov na blogoch. Bol som ešte na základnej škole, keď som sa prvý krát dostal ku skupine The Doors. Do smrti nezabudnem na moment, keď som prvý krát videl záznam zo živého koncertu The Doors v Dánsku (DVD – Soundstage Performances, záznam z roku 1968). Bol to pre mňa zážitok a úplná zmena v percepcii hudby.

Rocková hudba s eleganciou. Eleganciu jej dával práve Ray Manzarek spolu s Johnom Densmorom, ktorí ma dokonca inšpirovali k samotnému koncertovaniu a tiež ku koncertnému image. Milujem zvuk Vox Continental doprevádzaného klávesom Fender Rhodes, ktorý Manzarek v Doorse využíval.

Ray Manzarek – interview about Riders on the Storm

[yframe url=’http://www.youtube.com/watch?v=OoRFAbdmKD4′]


 

Pre väčšinu poslucháčov je pre The Doors symbolom Jim Morrison. Pre mňa to bol vždy Ray Manzarek a z optiky bubeníka, John Densmore. Manzarek, nielen ako človek so štýlom, nadpozemským talentom, ale aj ako intelektuálna osobnosť v psychedelickej rockovej skupine. Takto som ho začal vnímať až po zhliadnutí filmu The Doors , ktorý síce  Ray nenávidel pre “prekrúcanie reality”, ale napriek tomu ma jeho postava zaujala a ovplyvnila. Je smutné, že sa o osobnosti začne hovoriť až po jej smrti.

The Doors – movie trailler

[yframe url=’http://www.youtube.com/watch?v=rU0tR0EjAXA’]


 

Našťastie mám kľudné svedomie, pretože len nedávno som o Doorsoch písal v odbornom článku (v kontexte filmu The Doors<http://www.posterus.sk/?p=14808>) a taktiež som Manzarekov prínos zdôrazňoval aj vo svojich recenziách (ešte z čias strednej a základnej školy) a vo výskumnej facebookovej skupine “Milujeme psychedéliu a hudobné žánre 60s &70s “. I keď to boli viac emocionálne výlevy a chválospevy (najmä v časoch základnej a strednej školy) než recenzie, myslel som to úprimne. The Doors sú a budú súčasťou môjho hudobného ja, hudobného myslenia a aj estetického ideálu. Raya Manzareka už na koncerte neuvidím. Vzkriesenie Doors bez Densmora (s ktorým boli na nože a viedli spolu dokonca súdny spor o značku Doors) som vždy považoval za nepodarené. Napriek tomu ľutujem, že som nevyužil príležitosť vidieť donedávna žijúcu legendu kontrakultúry šesťdesiatych rokov.

The Doors – The End

[yframe url=’http://www.youtube.com/watch?v=aGmAmJFUvzM’]

 

Manzarek ma poľský pôvod (meno odvodené od Manczarek) a narodil sa v  Chicagu. V hudbe ho inšpiroval jazz a blues (napríklad sólo v “Lighty My Fire” je inšpirované Coltraneovou skladbou “My Favourite Things“). Manzarek má vyštudované konzervatórium a aj napriek tomu bol excelentný intuitívny hráč. Manzarek sa v živote nevedel usadiť. Začal so štúdiom ekonomiky, pokračoval právom a keď sa mu úspešne podarilo zdrhnúť z vojenskej služby, začal študovať kinematografiu na UCLA. V roku 1964 nahral krátky experimentálny film “Evergreen” a o rok neskôr film “Induction“ (inšpirovaný vlastnou skúsenosťou pred odchodom na vojenskú službu). Vo filme „Induction“ si zahral aj Jim Morrison a Rayova žena Dorothy. Veľavravný študentský film “Induction” z letného semestra 1965 na škole UCLA je o neodvratnom krachu a znovuzrodení lásky. O tom, že milujeme tých, ktorí nemilujú nás a naopak. Ústrednou témou fabuly je problém – „intelektuál a ženy“. Manzarek obdivoval Godarda (predstaviteľ francúzskej filmovej novej vlny) a inšpiroval sa ním. Film je ošperkovaný jazzovou hudbou, ktorá Manzareka inšpirovala v tvorbe Doors.


 

Ako som spomínal, išlo o mystika a intelektuála v hudbe. Zaoberal sa tiež východnou filozofiou (študoval aj meditáciu a jogu u Maharaši Jógiho), podobne ako John Densmore a Robby Krieger. Všetci traja sa spolu zoznámili na transcendentálnych meditačných stretnutiach. Densmore prehlásil : “*Nebolo by Doorsu, keby nebolo Maharašiho*”. S Morrisonom ich spájal záujem o filozofiu (špeciálne Nietzscheho).

V roku 1967 si zobral aziatku Dorothy Fujikawas, ktorá pri ňom stála až do smrti, spolu so súrodencami Rickom a Jamesom (v šesťdesiatych rokoch mal s nimi kapelu Rick & the Ravens 1961 – 1965) a synom Pablom Manzarekom, ktorý je tiež hudobník (robí elektronickú hudbu)

 

Ray Manzarek & Rick and the Ravens – Big Bucket T (1965)

[yframe url=’http://www.youtube.com/watch?v=OvyYe9KLgeU’]


 

O Manzarekovom prínose v hudbe som písal niekoľko krát, preto sa nechcem opakovať. Považujem ho za mimoriadne vplyvnú  a nedocenenú postavu kontrakultúry šesťdesiatych rokov 20. storočia. Padol na neho tieň ikony  Jima Morrisona, ktorý ho dostal do úzadia. A povedzme si úprimne, intelektuál v saku nikdy nebude tak atraktívny pre masy ako rebel v kožených nohaviciach.

The Doors – Ships with sails 1972

[yframe url=’http://www.youtube.com/watch?v=1prrBtw2zlg’]


 

Ďalším nedocením je jeho pôsobenie v post-Morrisonovských Doors (najmä album “Other voices” z roku 1971), kde vznikali kvalitné skladby. Ide o jasný príklad toho, aký má vplyv kult osobnosti na percepciu hudby. Napríklad skladby “Ships w/sails”  a “In The Eye Of The Sun” (Manzarekova autorská), považujem za mimoriadne invenčné a kvalitné.

 

The Doors – In the Eye of the Sun

[yframe url=’http://www.youtube.com/watch?v=X4CZMBYK4nE’]


 

Z  albumu “Full Circle” s pôsobivým obalom znovuzrodenia stojí za zmienku groovy skladba “Verdilac

 

The Doors – Verdilac

[yframe url=’http://www.youtube.com/watch?v=Uy-htANL_Gg’]


 

Manzarek neskôr pôsobil v skupine Nite City a nahral sólové albumy ako napríklad “Golden Scarab

 

Ray Manzarek – The Golden Scarab

[yframe url=’http://www.youtube.com/watch?v=n4PBoAedWVA’]


 

Neskôr prerobil stredovekú “Carminu Buranu” (známu vďaka Carlovi Orffovi) do poetiky osemdesiatych rokov s klasickým Doorspianom a spolupracoval tiež s básnikmi ako Michal McClure.

 

Ray Manzarek – Carmina Burana

[yframe url=’http://www.youtube.com/watch?v=9pSIegniBjs’]


 

Hudobný svet prišiel o veľkú osobnosť. Jeho hudba je večne živá. Za posmrtnú bránu posielam Rayovi jedno veľké poďakovanie a za jeho hudobný prínos a všetky tie momenty, keď som si užíval fenomenálne klávesové sóla!

| autor: Lucas Perny / Musicpress.sk