8.6 C
Slovakia
piatok, 9 decembra, 2022
spot_img
HomeRecenzieArctic Monkeys – The Car

Arctic Monkeys – The Car

spot_img
Arctic Monkeys – The Car
Arctic Monkeys – The Car

Číslo sedem je často považované za magické. Tí poverčiví tak mohli očakávať od siedmej štúdiovky Arctic Monkeys čarovnú hudbu. Pri počúvaní desiatich piesní z albumu The Car sa však všetka mágia vytratila.

Britská indie rock kapela má za sebou niekoľko vydarených albumov, ktoré ich vystrelili medzi elitu nielen britskej hudobnej scény, ale aj svetovej. Ich piesne vyvolávajú zimomriavky, perfektne sa spievajú na koncertoch, ale aj pri bežných domácich prácach.

Čo sa teda stalo v albume The Car? Kam zmizla šťava a energia kapely? Áno, pokoriť album AM z roku 2013, ktorý bol nabitý absolútnymi hitmi, je náročná úloha. No nedá sa povedať, že by od roku 2013 Arctic Monkeys stagnovali. Hoci na Tranquility Base Hotel & Casino sa čakalo päť rokov, šlo o vydarený album. Pomalší, precítenejší, ale stále výborný a atraktívny pre poslucháčov.

Album som si prehral niekoľkokrát, aby som sa uistil, že ma sluch neklame. Napriek tomu sú piesne nezapamätateľné a jediný názov, ktorý mi utkvel v pamäti je rovnomenný s názvom albumu – The Car. Táto pieseň nepatrí medzi najlepšie počiny na albume. Za tie – ak už nejaké musíme zvoliť – by sme mohli považovať I Ain’t Quite Where I Think I Am, ktorá je hudobne asi najzaujímavejšia vďaka funkovému podkladu.

V Body Paint nohu mierne rozhýbu husle, gitarový riff zo záveru piesne a celkový rytmus, ale ide o jediné svetlé momenty albumu. Neodmietam pomalé a precítené piesne kapely, v minulosti ich nahrali niekoľko, ktoré sa neobohrajú ani po tisíc vypočutiach. Avšak zmes pomalých trackov na albume The Car je nevýrazná, hudobne nezáživná a po žiadnej stránke neuchváti.

Je ťažké uveriť, že ide o album Arctic Monkeys. Kam sa podelo čaro bicích a výraznej basy, doplnené zvodným hlasom Alexa Turnera? Alex predviedol svoje umenie najlepšie v úvodnej piesni There’d Better Be A Mirrorball, ktorá udiera na citovú strunu poslucháčov vďaka peknému textu a sprievodným husliam.  Bicie môžeme vyzdvihnúť v piesni Sculptures Of Anything Goes, kde vzdialene pripomínajú Nicka Masona z Pink Floyd a celková atmosféra tracku sa legendárnej skupine podobá vo viacerých smeroch.

Náznak funku nám ponúka aj pieseň Jet Skis On The Moat, ale v druhej polovici album zvláčnie. Počnúc šiestou piesňou The Car až po záverečnú Perfect Sense ide o jednoliatu masu. Väčšina z nich by sa svojou pochmúrnou náladou hodila ako soundtrack do „Bondoviek“ alebo french-noir filmov. Výnimkou je azda pieseň Hello You, ktorá z celého setlistu najviac evokuje pocity zo starších piesní Arctic Monkeys.

„Umenie je otvorené interpretácii, preto je záverečný rozsudok na každom poslucháčovi. No na jednom sa môžeme zhodnúť. Arctic Monkeys z časov ich najväčšieho hudobného rozkvetu sú preč. Aspoň dočasne.“

Dramaturgia albumu nabáda preniesť piesne do orchestru. Je ľahké predstaviť si znenie všetkých desiatich trackov v podobnom vystúpení, ako ponúkla česká skupina Lucie na ich tour s názvom Lucie v Opeře. Šlo by o umelecký zážitok, kde by sa zvuk a atmosféra jazzu a barokového popu dala vyšperkovať do úplne inej hudobnej dimenzie.

Ako teda obstál album The Car? Skvelá transformácia kapely a opäť iný zvuk alebo krok do prázdna, z ktorého sa budú musieť Monkeys vrátiť v ôsmom štúdiovom albume?

Umenie je otvorené interpretácii, preto je záverečný rozsudok na každom poslucháčovi. No na jednom sa môžeme zhodnúť. Arctic Monkeys z časov ich najväčšieho hudobného rozkvetu sú preč. Aspoň dočasne.

spot_img
spot_img

Podcasty podporuje Hudobný fond

spot_img

Podcasty podporuje Fond na podporu umenia

spot_img

Podcasty podporuje Bratislavský samosprávny kraj

spot_img
spot_img
spot_img