8.6 C
Slovakia
piatok, 18 septembra, 2020
Home Recenzie Gyilkos - „II“

Gyilkos – „II“

Chápadlá undergroundovej scény vytvárajú silné väzby. Bez ohľadu na pôvod tej-ktorej kapely je odkaz jasný a čitateľný. Totiž, existuje tu podzemná sféra, ktorá má ambíciu spájať, tešiť, a z času na čas sa postaviť za správnu vec.

Určite si poviete, že tieto slová predsa platia na ktorúkoľvek z „hudieb“ a máte pravdu. Ak však ideme čím ďalej a hlbšie do sféry subkultúr, tento pocit sa prehlbuje. A presne také bolo „náhodné“ stretnutie s maďarskou kapelou Gyilkos.

Ich aktuálny album „II“ je novým príspevkom do oceánu úzkej  hardcore-punk-metal-sludge komunity. Akurát si netrúfam odhadnúť, akú popularitu vymenované žánre dnes dosahujú, či už u nás doma, alebo u susedov v Maďarsku. Jedno však viem určite. Kvalita, s ktorou kapely podobného razenia prichádzajú, je dnes na veľmi vysokej úrovni. Doba pokročila, a tak nie je problém vyprodukovať dobre znejúci materiál aj v D.I.Y. podmienkach. Otázkou je, či kapely v priaznivých podmienkach vedia, čo chcú povedať. Gyilkos to rozhodne vedia, a na ich albume to proklamujú jasne, čitateľne. Sporný je možno počet skladieb a dĺžka albumu, ktorý sa na prvý pohľad pre jeho úspornosť javí ako EP. Menej je niekedy (na rovinu – vždy) viac   a tak Gyilkos nemajú kde zablúdiť. Prvý dojem je, že Maďari sa obracajú smerom k tradíciií. Dojem sa postupným posluchom nemení a pretrváva. Dominuje oldschoolový feeling s osobitým dôrazom na zvuk. Ten hodnotím ako jednu z najväčších devíz materiálu. Rovnako ako farba hlasu, spevov, čo je však čisto subjektívna záležitosť. Organický, „špinavý“ a na gitarách stredovo „chlpatý“. Napriek všetkému veľmi zrozumiteľný a v detailoch aj čiastočne moderný.

Gyilkos – II

Kontroverzný ostáva obsah, keďže kapela obracia inšpiráciu do minulosti a podľa odkazov na ňu, si každý (ne)nájde to svoje. Úvodný riff piesne End of Lines je ako vystrihnutý z dielne Black Sabbath. Gitarový trilok v rovnakej piesni (cca 1:39) je už neodškriepiteľne priznanou citáciou architekta metalu Tonyho Iommiho. Azda len zlovestný zvuk napovedá, že sa na nás valí niečo rýchlejšie a tvrdšie v podobe nasledujúcej HC/punk/metalovej „hopsačky“ End of Times. Záverečný kus Even Satan Fashioneth a jeho úvod je zas pochmúrnym sludge prepadliskom.

Každému, čo jeho je! Asi tak znie “hodnotenie“, ktoré má skôr podobu odporúčania. Kto má záľubu v spomenutých žánroch si na albume „II“ od maďarských Gyilkos nájde svoje. Za mňa osviežujúci exkurz do stojatých, ale vitálnych vôd undergroundu. Potenciál kapely Gyilkos ukáže 13. apríla 2018 v nitrianskom klube Mariatchi.

VYBERÁME

audio electronics live – Konvergencie 2020

Spojením vážnej a elektronickej hudby sa v Slovenskom rozhlase začína ďalší ročník festivalu komornej hudby Konvergencie – na dnešnom koncerte zaznejú diela od Giovanniho...

Avishai Cohen odstartoval letošní ročník Jazz festu Brno

Brnu známý a oblíbený jeruzalemský rodák Avishai Cohen otevřel letošní zpožděný ročník Jazz festu Brno. Díky pandemii...

Zbigniew Lewandowski – profilový album legendárneho poľského bubeníka

V 80. rokoch Zbigniew Lewandowski, bubeník okrem iného známy aj z kapiel Crash a String Connection, viedol svoje vlastné...

Struny Podzimu dnes otvorí Avishai Cohen na streche Lucerny

Dnešným dvojkoncertom (18:00 a 20:00) izraelského kontrabasistu Avishai Cohena na streche Lucerny sa začína festival Struny Podzimu.

Martin Chrobák a John Prine

Pesničkár Martin Chrobák nakrútil videoklip k skladbe Na konci leta – coververzia Summer´s End od nedávno zosnulého amerického hudobníka Johna Prinea – ktorá...