8.6 C
Slovakia
utorok, 31 januára, 2023
spot_img
HomeRecenzieMunly & The Lupercalians – Kinnery Of Lupercalia; Undelivered Legion

Munly & The Lupercalians – Kinnery Of Lupercalia; Undelivered Legion

spot_img

Album Kinnery Of Lupercalia; Undelivered Legion Jaya Munlyho začína potleskom v piesni Ahmen. A inak než potleskom sa celkový dojem nedá zhodnotiť.

Takmer na sekundu presne 40 minútový (dĺžka albumu 40:03) rozprávačský zhudobnený príbeh vyšiel tajomnému muzikantovi na výbornú. Tí, ktorí navštívili jeho koncert v bratislavskej Fuge túto jeseň, mali možnosť vypočuť si ho naživo a pocítiť temnú, no nie negatívnu energiu Munlyho tvorby.

Hoci album obsahuje iba skromných osem skladieb, textu a muziky je v ňom neúrekom a album sa zdá dlhší. Avšak nie ako nudný film, ktorý sa vlečie a máte dojem, že trvá už tri hodiny, hoci ubehlo iba tridsať minút. Lyrika, chytľavé melódie, pasáže pripomínajúce jódlovanie, vás vtiahnu do deja a do nového sveta zvaného Lupercalia a jeho divočiny, ktorý Jay Munly vytvoril pred niekoľkými rokmi. 

Atmosféra albumu je, rovnako ako osoba speváka, mystická. Druhý hlas, hlboké tóny, rázne perkusie a piesne doplňované výkrikmi, ktoré sa podobajú rituálom šamanov, vytvárajú čarovnú atmosféru fantastického sveta. Ako bolo spomenuté, texty sa sústreďujú na svet Lupercalia, ktorý je v mnohých ohľadoch pre laika nejasný.

Príbeh o putovaní v úvodnej piesni Ahmen, mytologický antagonista Döder v piesni s rovnomenným názvom alebo text o Polly, ktorú Munly nazval nekresťanským prívlastkom, a jej štandardoch, sú príbehy, ktoré by mohli čitateľovi a poslucháčovi Lupercaliu viac priblížiť. Z lyrického hľadiska albumu nemožno nič vytknúť. Nejde o prázdne frázy napasované do melódií, ale o prepracované rozprávačstvo Munlyho.

Z hudobného hľadiska je náročné zaradiť album do jednotnej a ucelenej kategórie. Vplyv country, folku či gotiky je cítiť v každej piesni. Hlas Munlyho a obradné podanie piesní prenesie poslucháča do stredoveku a priam do iného sveta. Skvelé prechody medzi pomalými, poetickými pasážami do refrénov, ktoré burcujú tempo piesne a vytvárajú akúsi gradáciu deja, sú vrcholom albumu v piesňach Mahout, Ahmen a Döder.

Skvelým príkladom je aj pieseň ben Asher, ktorá začína štýlom uspávanky a uzatvára sa gospelovým crescendom. Záver albumu patrí sedemminútovému príbehu Scarebeast, ktorý končí dramatickými tónmi a otázkou „Lupercalia, kedy sa poučíš?“. Munly nás vzápätí necháva rozlúčiť sa s jeho svetom za sprievodu zvukov z hĺbky Lupercalie.

„hlbšie objavovanie Lupercalie a zvukov Munlyho a jeho hudba vás transportuje mimo realitu. Akonáhle sa jej oddáte, zistíte, že ide o skrytý poklad, ktorý bolo treba vykopať zhlboka. A stojí za to.“

Je samozrejmé, že štýl Munlyho nesadne každému. Nie je to hudba, ktorú započujete v rádiu alebo vám ju algoritmus hudobných platform navrhne sám od seba. Aj po prvom vypočutí sa môže zdať, že ide o výstrelok nevšedného hudobníka a umelca.

Stačí však hlbšie objavovanie Lupercalie a zvukov Munlyho a jeho hudba vás transportuje mimo realitu. Akonáhle sa jej oddáte, zistíte, že ide o skrytý poklad, ktorý bolo treba vykopať zhlboka. A stojí za to.

spot_img
spot_img

Podcasty podporuje Hudobný fond

spot_img

Podcasty podporuje Fond na podporu umenia

spot_img

Podcasty podporuje Bratislavský samosprávny kraj

spot_img
spot_img
spot_img