8.6 C
Slovakia
streda, 21 októbra, 2020
Home Recenzie Gyilkos - „II“

Gyilkos – „II“

Chápadlá undergroundovej scény vytvárajú silné väzby. Bez ohľadu na pôvod tej-ktorej kapely je odkaz jasný a čitateľný. Totiž, existuje tu podzemná sféra, ktorá má ambíciu spájať, tešiť, a z času na čas sa postaviť za správnu vec.

Určite si poviete, že tieto slová predsa platia na ktorúkoľvek z „hudieb“ a máte pravdu. Ak však ideme čím ďalej a hlbšie do sféry subkultúr, tento pocit sa prehlbuje. A presne také bolo „náhodné“ stretnutie s maďarskou kapelou Gyilkos.

Ich aktuálny album „II“ je novým príspevkom do oceánu úzkej  hardcore-punk-metal-sludge komunity. Akurát si netrúfam odhadnúť, akú popularitu vymenované žánre dnes dosahujú, či už u nás doma, alebo u susedov v Maďarsku. Jedno však viem určite. Kvalita, s ktorou kapely podobného razenia prichádzajú, je dnes na veľmi vysokej úrovni. Doba pokročila, a tak nie je problém vyprodukovať dobre znejúci materiál aj v D.I.Y. podmienkach. Otázkou je, či kapely v priaznivých podmienkach vedia, čo chcú povedať. Gyilkos to rozhodne vedia, a na ich albume to proklamujú jasne, čitateľne. Sporný je možno počet skladieb a dĺžka albumu, ktorý sa na prvý pohľad pre jeho úspornosť javí ako EP. Menej je niekedy (na rovinu – vždy) viac   a tak Gyilkos nemajú kde zablúdiť. Prvý dojem je, že Maďari sa obracajú smerom k tradíciií. Dojem sa postupným posluchom nemení a pretrváva. Dominuje oldschoolový feeling s osobitým dôrazom na zvuk. Ten hodnotím ako jednu z najväčších devíz materiálu. Rovnako ako farba hlasu, spevov, čo je však čisto subjektívna záležitosť. Organický, „špinavý“ a na gitarách stredovo „chlpatý“. Napriek všetkému veľmi zrozumiteľný a v detailoch aj čiastočne moderný.

Gyilkos – II

Kontroverzný ostáva obsah, keďže kapela obracia inšpiráciu do minulosti a podľa odkazov na ňu, si každý (ne)nájde to svoje. Úvodný riff piesne End of Lines je ako vystrihnutý z dielne Black Sabbath. Gitarový trilok v rovnakej piesni (cca 1:39) je už neodškriepiteľne priznanou citáciou architekta metalu Tonyho Iommiho. Azda len zlovestný zvuk napovedá, že sa na nás valí niečo rýchlejšie a tvrdšie v podobe nasledujúcej HC/punk/metalovej „hopsačky“ End of Times. Záverečný kus Even Satan Fashioneth a jeho úvod je zas pochmúrnym sludge prepadliskom.

Každému, čo jeho je! Asi tak znie “hodnotenie“, ktoré má skôr podobu odporúčania. Kto má záľubu v spomenutých žánroch si na albume „II“ od maďarských Gyilkos nájde svoje. Za mňa osviežujúci exkurz do stojatých, ale vitálnych vôd undergroundu. Potenciál kapely Gyilkos ukáže 13. apríla 2018 v nitrianskom klube Mariatchi.

VYBERÁME

Gin Wigmore verí zodpovedným lídrom

Novozélandská speváčka Gin Wigmore zverejnila svoj najnovší singel H B I C (Head Bitch In Charge), ktorým sa pripomenula po dvoch rokoch od...

Duhan & Max the Sax

Blízky spolupracovník Parova Stelara, saxofonista Max the Sax, sa spojil so slovenským producentom Duhanom, aby spoločne nahrali track Ask the Dust.

Space Cats debutujú

Trio Space Cats, ktoré tvorí bubeník Ľuboš Ambrozai, basgitarista Miloš Bulík a hráč na syntetizátory Julián Ratica, vydáva svoj debut u Deadred, na ktorom...

Ako rozkladajúca sa mŕtvola…Atramentus

Mŕtvolný pach a hniloba zavanul z kanadského Quebecu, odkiaľ pochádza doom funeral metalová Atramentus (členovia kapiel Chthe'ilist, Funebrarum, Gevurah), ktorá predstavila svoj debut Stygian.

Byron The Aquarius križuje jazz s deep housom, vychválil ho samotný Jeff Mills

Jeff Mills si vybral ďalšieho šikovného hudobníka, ktorý by mal nanovo definovať zvuk Axis Records. Byron The...