Morrissey sa koncom mája vydal na svoje letné európske turné, v rámci ktorého sa predstavil aj publiku vo viedenskom Gasometri. Na jednej z najmenších zastávok vystúpil bez predkapely, s päťčlennou skupinou a setlistom, ktorý tvorili prevažne skladby z jeho sólovej diskografie.
Morrissey s kapelou dorazil na scénu krátko pred deviatou hodinou a bez zbytočných rečí začal svoj set skladbou We Hate It When Our Friends Become Succesfull, ktorá v rámci turné odznela prvýkrát. Po nej nasledovala prvá položka z diskografie The Smiths v podobe skladby Shoplifters Of The World Unite.
Svoju domovskú skupinu si Morrissey počas večera pripomenul ešte trikrát a tak mali diváci možnosť počuť ešte skladby How Soon Is Now?, I Know It’s Over a Last Night I Dreamt That Somebody Loved Me, ktorá odznela v rámci dvojpoložkového prídavku.
Zvyšných štrnásť skladieb v setliste tvorili kúsky z Morrisseyho sólovej diskografie a dostalo sa tak napríklad na All You Need Is Me, I Wish You Lonely či Jack The Ripper.
Potešil aj najnovší singel Rebels Without Applause z pripravovaného albumu, ktorý zatiaľ nemá názov ani presný dátum vydania, Morrissey ho však skromne označuje za najlepší album aký bol kedy vydaný. Najväčší ohlas mala dvojica najznámejších skladieb Everyday Is Like A Sunday a záverečná Suedehead.
Samotný Morrissey pôsobil počas večera uvoľnene, s jednotlivcami v publiku komunikoval ako so starými známymi a prehodil aj niekoľko vtípkov. Posťažoval si na teplotu v sále, ktorá podľa neho prekračovala 100°C a poznamenal, že ak ho nájdu ráno mŕtveho v posteli bude to práve kvôli tomu.
Rovnako bol pomerne v rozpakoch z výberu priestorov, očakával totiž, že bude vo Viedni vystupovať skôr v opere či divadle. Bola to ale práve klubová energia a industriálne priestory, ktoré dodávali koncertu jedinečnú atmosféru.
Čo sa týka scény, tá bola tvorená z veľkej LED obrazovky za skupinou, na ktorej sa premietali čiernobiele fotografie či sekvencie z filmov pre pamätníkov. Dve menšie obrazovky po stranách pódia boli počas večera nevyužité, no práve menšie priestory Gasometru dopriali divákom mať Morrisseyho ako na dlani.
Dobre zvládnutá svetelná show potom výborne podporovala každú skladbu. Koncert sa tentokrát obišiel bez fanúšikov, ktorí by vtrhávali na pódium, no nezaobišiel sa bez momentu Morrisseyho bez trička, ktorý celú show po hodine a pol ukončil.
Aj keď má Morrissey už po šesťdesiatke, po pódiu sa preháňal s ľahkosťou, hlas mu počas celého večera slúžil perfektne a rovnako výborný výkon podala aj jeho skupina.
Zvuk v hale bol bez najmenšieho problému, čo bola výhoda hlavne pri ostrejších rockových skladbách, ktoré tvorili väčšinu setlistu a Morrissey tak vo finále predviedol výbornú rockovú show, ktorú si očividne užíval aj on sám rovnako ako všetci návštevníci, ktorí z koncertu nemohli odchádzať nespokojní.
