Veľmi ma teší, keď si môžem hudbu užívať v obklopení stromov. Dodáva to človeku ten dobrodružný pocit, aký zažije na stanovačke s kamarátmi. Beseda u bigbítu sa v takomto duchu nesie už tridsaťdva rokov a prináša návštevníkom náhľad do okrajovej scény. Pôvodne rockový festival sa dramaturgicky rozšíril o žánre elektronickej, experimentálnej, jazzovej a metalovej hudby.
Tridsiaty druhý ročník festivalu mal tri scény. Headlineri festivalu sa vystriedali na Áčku a Béčku, kým na Céčku sa natáčali diskusie, podcasty a hrali umelci, ktorí sa nezmestili na väčšie pódia, čo samozrejme nie je známkou ne-kvality. Značí to konkrétna situácia, keď jeden zo zahraničných umelcov na Áčku poďakoval Viktorovi Ori za koncert a vyhlásil, že ho veľmi inšpiroval.
Koncerty na Áčku odštartovala kapela Plum Dumplings z Brna. Gitara, syntetizátor (synťák), basa, bicie tvoria rytmické, groovové aj úderné a výbušné pasáže prepletené dlhými, ale nie nudnými atmosférickými zvukovými obrazmi. Semioticky zakódovaný význam v inštrumentálnej zložke hudby dopĺňa speváčka Adéla Polka, svojim výrazným vysokým hlasom. Na festivale k pódiu bez pochýb pritiahli všetkých fanúšikov tzv. post žánrov.
Fanúšikovia tvrdej a atmosférickej gitarovej hudby následne poputovali na neďaleké Béčko, aby ich pražský Madhouse Express priviedol do sveta psychedélie, ktorú navodili často až mantrickou repetíciou gitarových riffov a basových liniek, ktoré plynulo prechádzali do tvrdých pasáží inšpirovaných rôznorodými rokovými žánrami.
Je vzácne, keď sa kapela pohybuje v celej vo sfére rockových žánrov, pričom ich dokáže neparodovať, ale nenásilne vložiť do svojej tvorby.
Na hlavnom pódiu sa medzitým pripravila česká legenda Buty – kapela, ktorú uvidí rád každý fanúšik českej hudby. Známe inštrumentálne motívy a charakteristické zvuky syntetizátorov zo známych hitov dokážu zaujať aj tých, čo len náhodou prechádzali okolo Áčka po nápoj či malé občerstvenie.“
Za zmienku stojí určite art-rock Ugly (UK), jeden z headlinerov festivalu. Šestica mladých muzikantov priletela medzi Tasovské stromy zo Spojeného Kráľovstva. Kapelu definuje anglický zvuk 60. a 70. rokov s vokálnymi harmóniami príznačnými práve pre anglickú hudbu tej doby, s prvkami v štýle stredovekého chorálu a kontrapunktickej vokálnej hudby.
Často prítomné býva nepravidelné metrum, kontrapunkt, experimentálne pasáže, melodické rytmy – zaujímavé kompozície. Metricky prepracované skladby striedajú piesňové štvordobé, ale zato muzikálne premyslené kúsky. Na pódiu predviedli kvalitne interpretovanú muziku a presvedčili všetkých prítomných, že Cambridge je centrum nie len vedeckých intelektuálov.
Čo sa týka technicky prepracovanej hudby, tak by nebolo správne opomenúť, v súčasnosti jednu z najpopulárnejších brnenských formácií. Ghost of You je kapela ktorú môžeme kategorizovať ako moderná hudba. A tým nemyslím módna! To ukáže čas. Hovorím o zaujímavom prepojení synteticky generovaných zvukov a rockových foriem s tradičným zložením kapely. Na druhej strane sa prvky elektronickej hudby prenášajú, nie len do spôsobu práce s farbou zvuku, ale aj do výrazu a samotných partov, či liniek.
V porovnaní s minuloročným koncertom v Kabinete Múz, koncert na veľkom pódiu s veľkým line array ozvučením, atmosféricky sedí kapele omnoho viac. Množstvo skalných fanúšikov by so mnou isto nesúhlasilo, pretože preferujú ten blízky kontakt príznačný pre klubovú scénu. Avšak pokiaľ necítime potrebu sa kapely doslova dotýkať, je koncert na veľkom pódiu určite väčším zážitkom.
Koncert speváčky Eriky Rein bol jeden z najväčších zážitkov Besedy. Ako DJ ju sprevádzal známy hudobník Isobutane. Netradičné a veľmi zaujímavé beaty s precíznym zvukovým spracovaním v každom frekvenčnom pásme tvorí známy producent Isama Zing, vlastným menom Jonatán Pastirčák.
S dobre nastaveným ozvučením (3x LA Arcs na stranu 5x LA SB18 v kardiu, ako frontfill 2x LA X12) v hudbe vynikli všetky detaily uložené v celom frekvenčnom spektre, ktoré v menších kluboch častokrát, nie je možné počuť.
Kvalitná hudba spolu s výborným hlasom speváčky. Erika má nesporne potenciál hrať veľké pódiá, ale myslím si, že k tomu jej ešte chýba nejaký ten obal, to čo sa nachádza okolo obsahu. Práve to pozlátko dotvára komplexný zážitok a živú performance odlišuje od čisto auditívneho zážitku.
Niečo podobné by sa dalo napísať o projekte WWW Neurobeat, ktorú v súčasnosti nie je nutné nejak špeciálne predstavovať. Unikátne znejúca a živá hudba, jedinečné kompozície, rozmanitá zvukovosť. Jediná vec, ktorú by som vytkol koncertu na Besede je centralizovaná performance v jednom bode pódia.
Pre viacerých fanúšikov je najväčším sklamaním festivalu koncert kapely Sýček, ktorý sa kvôli dažďu nemohol uskutočniť. Ale festival ponúkal veľa iných rôznorodých hudobných podnetov.
Mimo spomínané by som vyzdvihol výber Portrayal of Guilt. Štvorica muzikantov, ktorá na Morave predviedla „zač je toho Texas“. Ťažké gitarové a basové linky striedali rýchle blastbeatove pasáže, čo ulahodilo všetkým fanúšikom temnoty.
Prvýkrát na Besede, ale dúfam, že nie poslednýkrát. Tento festival má v sebe jedinečnú auru – niečo, čo vás láka vrátiť sa späť. Je to miesto, kde sa spája radosť z objavovania novej hudby s túžbou po nevšedných zážitkoch uprostred prírody.
