8.6 C
Slovakia
sobota, 31 októbra, 2020
Home Recenzie Hmlisto – Ozveny lazov

Hmlisto – Ozveny lazov

Hmlisto je rodinná kapela z lazov pod Vtáčnikom neďaleko Žiaru nad Hronom. Tam spolu muzicírujú mama so synom – Veronika a Janko.

Album Ozveny lazov predstavuje Hmlisto ako dospelú kapelu sebavedome prelínajúcu žánre ako folk(lór) a ambientne zjemnený rock, s pridanou hodnotou osobného sebavyjadrenia (možno aj sebaobjavovania). To, že výsledkom sú rôznorodé, emotívne piesne, je vyústením vnímavej hudobno-životnej púte tohto dua.

Oproti prvotine Na druhom brehu počuť, že obaja členovia vyrástli spevácky, inštrumentálne i všeobecne muzikantsky. Hmlisto volajú svoju muziku postfolk, čiže niečo, čo prichádza po folku, no zároveň z neho pramení.

Autentickosť tohto spojenia preveruje ich jemná a pevná hudba, vychádzajúca z reálnych životných skúseností, nádejí či bôľov. 11 piesní na nahrávke sa zaoberá vzťahmi životného prostredia – ľudí – krajiny – vlasti – slobody…

Osobitno-osoné miesto má speváčkina „zaježkovská“ minulosť (keď si ešte radšej hovorila Horana), či jej časy prežité v Sudetách, s len nedávnym „duchovným rozuzlením“ – pamätným koncertom v kostole v zaniknutej obci Skoky.

„Staré piesne ležia v krajine”

!

Pestrá zvukovosť kapely mieša hlavne Veronikin prirodzený spev s Jankovými „gilmourovskými“ gitarami, v šikovných aranžmánoch len osemnásťročného, nádejného multiinštrumentalistu.

Precízne gitarové party, prehnané cez všakovaké efekty, vytvárajú farebné „elektrické“ pozadie nenútene súznejúce s „dreveným“ popredím. To formujú  husle, rôzne strunové nástroje,  píšťalky a bubníky.

Pozorné uši potešia aj hudobní hostia prispievajúci vzácnymi zvukmi cimbalu, klávesov, violončela… Nemalou mierou sa na vyznení nahrávky podpísal aj skúsený (viac ako) zvukár Milan Tököly a ním spoluvytvorený profesionálny zvuk – dostatočne aktuálny, no stále skromný, teplý a uveriteľný. Toto všetko by však nefungovalo bez silných melódií a nápadov, akých na doske nie je málo.

 Pozitívne hodnotím aj textovú zložku diela. Niektoré Veronikine slová budete počuť v „populárnej“ hudbe možno po prvýkrát. Nie je to však hranie na city, či glorifikácia „starého sveta“, ale odraz každodennosti jej života. Preto keď z jej úst vychádzajú slová ako koník, chlieb, slnko, zem – dajú sa precítiť akosi ľahšie, než to býva zvykom pri iných „populárnych“, po slovensky spievaných nahrávkach.

Hlavnou otázkou však je, kto bude v roku 2020 (+) poslucháč Hmlista? Verím, ak tu existuje nejaká otvorená world music scéna, že kapelu príjme a správne usmerní jej potenciál stmeliť tábory (a hodnoty) „ľanovo-prírodnej“ a „FMkovsko-modernej“ hudby…