8.6 C
Slovakia
štvrtok, 2 apríla, 2020
Home Recenzie Lana Del Rey - Norman Fucking Rockwell!

Lana Del Rey – Norman Fucking Rockwell!

autor: Adam Škopp

Kto nepozná najsmutnejšiu speváčku na svete Lana Del Rey nevie, čo je to kvalitná melanchólia. Smútok, ktorý určite chceme, pretože americká melancholička nahrala svoj najdokonalejší album.

Lana Del Rey si prešla všetkým. Ako začínajúca speváčka nie vždy oslnila spevom na živo a zažila si rýchlu slávu, pričom sama povedala, že už nikdy nebude nahrávať hudbu. Avšak v umení je smútok zázračná inšpirácia a preto aj Lana Del Rey nahrala už svoj šiesty album so zvláštnym názvom Norman Fucking Rockwell.

Ešte skôr, než budeme predstavovať album samotnej interpretky, predstavíme vám Normana Rockwella. Amerického výtvarníka, ktorý sa preslávil ilustráciami z každodenného života, ktoré maľoval pre magazín The Saturday Evening Post. Jeho tvorba bola americkými kritikmi považovaná za obyčajný gýč. Preto určite nebude toto spojenie s názvom albumu náhodné. Lana Del Rey sa rovnako ako Norman snaží hudobne ilustrovať príbehy z každodenného života. Jej hudba nie je pre masy, ale aj tak sa jej darí vo svojom pochmúrnom a hyperrealisticky zasnenom svete nahrávať albumy, ktoré stále prinášajú s každou nahrávkou niečo nové.

Lana je silno americká a konfrontuje sa s aktuálnymi problémami jej spoločnosti. Producentsky album podržal Jack Antonoff a hudobne sa pohybuje niekde medzi soft folk rockom, noir-popom či psychadelickým popom. Podľa svetových hudobných magazínov skoro desaťminútový epický song Venice Bitch patrí medzi najlepšie skladby tohto roka. Samotná speváčka odmietla mnohovrstevný song o láske skrátiť a dodala v rozhovore pre Vanity Fair, že „na konci leta ľudia nechcú nič iné ako sa stratiť v desiatich minútach gitarového sóla“.

Lana sa zvukovo aj textovo niekoľkokrát odkazuje na rôznych rockových umelcov (Sublime), či básnikov (Robert Frost, Sylvia Plath). Jednotlivé songy ponúkajú prehliadku mohutnou hudobnou majestátnosťou a špinavými americkými snami v tej najkrutejšej dystopickej fantázií.

Nakoniec je nutné podotknúť, že Lana Del Rey nahrala prekrásny opus pre temný vek. Ako som niekde čítal, že jej hudba je ako joga pre apokalypsu. Preto si užívajme túto apokalypsu každodenného života spolu s ňou.