Deep Purple v Banskej Bystrici napravili vieru v rockové hviezdy, ktoré nie vždy myslia na svojich fanúšikov, majú maniere a sú nepredvídateľnou strelou. Našťastie ešte stále sú medzi nimi aj profesionáli, pre ktorých je zadosťučinením zahrať pred svojim publikom.
Dlho očakávaný koncert sa napokon uskutočnil v plnej paráde a umlčal tak všetky kuvičie hlasy, ktoré prorokovali jeho nezdar, ktorého predzvesťou bol neuskutočnené vystúpenie Vampírov (pozn. redakcie – Hollywood Vampires) dva dni predtým.
Nebudem tu vynášať súdy o tom, kto bol a kto nebol na vine, pravda bude asi niekde uprostred. Deep Purple to odštartovali na minútu presne, o deviatej večer a to pompéznym spôsobom, za zvukov Prokofievovej hudby z baletu Rómeo a Júlia, ktorú vystriedal hit Highway Star z albumu Machine Head (1972), pri zrode ktorej stáli traja členovia súčasného DP – Ian Gillan (spev), Roger Glover (basgitara), Ian Paice (bicie), ktorých na koncerte doplnili Steve Morse (gitara) a Don Airey (klávesy).
Nasledovala ďalšia pecka z tohto albumu Pictures of Home, po nej No Need to Shout, čo je jedna z novších skladieb z albumu Whoosh! (2020), Into the Fire z ich prvého albumu Deep Purple in rock (1970), atď.
Celkovo odznelo za večer pätnásť skladieb, plus jeden prídavok. Gillan postupne predstavil hráčov, ktorí sa prezentovali každý svojim sólom. Skoro desaťtisíc fanúšikov postavil do pozoru Airey interpretáciou našej hymny Nad Tatrou sa blýska, Morse ukázal, že je majstrom vo svojich gitarových sólach a Paice za bicími ukázal, že ešte nepatrí do starého železa.
Staručký amfiteáter, keď sa zaplnil pestrofarebnou masou ľudí, tiež vyzeral fajn, možno sa niekedy dočká lepších časov, no to asi až po jeho dôkladnej rekonštrukcii. Koncert hodnotím ako nadpriemerný, hoci Gillanov hlas už nie je taký pevný a jeho rozsah je už značne obmedzený, čo mu ale vzhľadom k jeho veku každý rád prepáčil.
