Kariéra nórskych progresivistov Leprous za posledných desať rokov prudko stúpa. Kvalitatívne nás o tom na vlastné uši presvedčili prvý marcový utorok v bratislavskom Majestic Music Clube. Aj s hosťami turné Monuments a Kalandra.
Je to už 11 rokov, čo sme mali možnosť vidieť Leprous prvý krát na Slovensku. Bolo to začiatkom roku 2012 a Leprous hrali čoby predkapela fínskym Amorphis na ich vtedajšom turné The Beginning of Times. Mladá nórska hviezdička práve vydala svoj druhý album Bilateral (2011) a očakávala veľkú budúcnosť. Vtedy ma vôbec nepresvedčili.
Veľká budúcnosť sa však v priebehu nasledujúcich rokov a po vydaných albumoch Coal (2013), The Congregation (2015), Malina (2017), Pitfalls (2019) a poslednom Aphelion (2021) dostavila. Za ostatné roky sa Leprous stihli bratislavskému publiku predstaviť už šiesty krát, samozrejme už v úlohe hlavného ťaháku večera, a to približne pred rovnakým počtom divákov (400), aký vtedy prilákal aj Amorphis.
Údelom koncertov cez týždeň je ich logický skorý začiatok, a tak sa stalo že prvú predkapelu som nestihol. Švédsko-nórski alternativci Kalandra hrali minulý rok v lete aj na Devíne spolu s Wardruna v rámci Nordic Open Air Tour 2022 a v MMC predstavili najmä skladby z albumu The Line z roku 2020.
Londýnski modernisti Monuments majú na svojom konte už 4 štúdiové albumy, pričom sa hralo najmä z toho posledného In Stasis, z minulého roku. Rovnako však ako pred 11 rokmi Leprous, ani Monuments ma nezaujali. Žiaľ, podobne úspešnú budúcnosť im však nepredpokladám.
Metalcorová schéma skladieb viedla ku generickej produkcii a k tomu spevák, ktorý akoby práve vyskočil zo súťaže Superstar ma jednoducho nepresvedčili, čo nemožno povedať o niektorých skákajúcich jedincoch v publiku, ktorým sa týmto ospravedlňujem. Ujo tomu už asi nerozumie.
Vrcholom koncertu Leprous bola pre mňa dojemná Castaway Angels s prechodom do hitovej From the Flame. Spevákom Einarom Solbergom bola venovaná „Vašim východným susedom“.
Škoda len, že k zvýšeniu geografického povedomia zvyšku Európy o našej krajine prispieva práve táto tragédia. I keď si nemyslím, že je to zrovna prípad vysoko inteligentného Einara, ktorý si dokonca pamätal, že skladbu Forced Entry hrali aj na už spomínanom koncerte pred jedenástimi rokmi.
To si samozrejme nemohol pripraviť dopredu, keďže bola skladba zvolená publikum spomedzi piatich možností (+ Third Law, Stuck, The Cloak a Running Low). Inak, veľmi zaujímavá vsuvka v setliste kapely. Kapely, ktorá ukázala, že je špičkou moderného progresívneho metalu.
Velikán so zamatovým hlasom Einar Solberg si navyše pre nás pripravil svoju prvú sólovku s jednouchým názvom 16, ktorá vyjde začiatkom júna. Gitarista Robin Ognedal svojou vizážou pripomínal skôr prváčika idúceho na zápis na konzervatórium, ale svojou hrou by komisiu iste riadne prekvapil.
Veľmi dobrý koncert so skvelou vizualizáciou. Myslím, že aj publikum si pochvaľovalo. Veď banda post metalových intelektuálov vyrastajúcich na death metale takýmto veciam rozumie!
