Aj v záplave najnovších hudobných trendov, objavov a rýchleho pohybu na hudobnej scéne stále existujú kapely, ktoré svojou poctivosťou dokážu zaplniť klub aj po viac ako tridsiatich rokoch. A pri tom nemusia patriť ani k hviezdam svetového rangu. The Vibrators hrajú štýl, ktorý sa nerozvíja no stále dokáže príjemne poštekliť a navodiť zimomriavky.
The Vibrators – Baby Baby live Berlin 2013
To sa bohužiaľ nedá povedať o Princoch, ktorý už tradične robia anglickým skupinám pri ich bratislavskej návšteve predkapelu. Napriek tomu, že skupina patrí k tomu lepšiemu slovenskému punk rockovému priemeru, ich tvorba neodráža skrytý potenciál mnohých autorských skladieb. Tých pár zaujímavých motívov sa hneď zakulí v šedi akordických sledov. Ich interpretačný výkon je v poriadku, ale už po chvíľke nemá čo navyše ponúknuť.
Princovia – Princovia z rozprávky
Naopak piesne londýnskej punk rockovej skupiny The Vibrators majú aj po takmer tridsiatich rokoch stále svoju charizmu. Nie je v nich síce exolučná rozpínavosť, ale to vôbec nevadí. Hlavnou postavou ich vystúpenia bol bubeník Eddie, ktorý nielenže udržiaval živelný rytmus kapely, ale ešte stihol aj presne odspievať svoje vokálne party. V mierne zašumenom zvuku sa neustále odvíjala impulzívna šliapajúca rytmika.
The Vibrators – Troops of Tomorrow live 2012
Spoločné vokály síce neboli v tak dokonalom unisone ako od interpretov mersey soundu, no zachovali si veľmi slušnú úroveň. Piesne išli v stredne rýchlom tempe, iba v jednej pasáži ubrali hudobníci na rýchlosti, pritvrdili a pripodobnili sa tak birminghamskému punk rocku 82. No už po chvíľke opäť prešli do melodickej roviny typu The Buzzcocks.
The Vibrators – Automatic Lover
Ak sa nič vážne neudeje v živote kapely, tak nebude dôvod, aby sa tento podarený punkový žúr nemohol opäť o rok zopakovať. The Vibrators tu totiž vždy radi zahrajú a ich fanúšikovia vždy na nich radi prídu.
