8.6 C
Slovakia
utorok, 25 júna, 2024
spot_img
ÚvodRecenzieI Torpedoni – L'Amara Vita, Vol. 1.
spot_img

I Torpedoni – L’Amara Vita, Vol. 1.

L'Amara Vita, Vol. 1
L’Amara Vita, Vol. 1

Ak sa skupina hudobníkov rozhodne vybrať to najlepšie čo v umeleckom svete doteraz  existovalo a spojiť to dokopy, môže to dopadnúť geniálne alebo aj fiaskom. Táto šialená jazda len ťažko predpokladateľnej hudby sa hodí na tanečný parket, či k relaxu na pláži.

V apríli roku 2023 vydalo medzinárodné zoskupenie štyroch mladých muzikantov I Torpedoni svoje prvé EP s názvom L’Amara Vita, Vol. 1. Ich hudba je plná farieb a chutí a nenechá vás sedieť. Znie tak trochu divadelne, rozpráva príbeh a podobný pocit nám ponúkajú aj samotný členovia skupiny, ktorí sa predstavujú zaujímavými pseudonymami. Každý z nich je z inej krajiny sveta, no ako píšu na ich sociálnych sieťach, ,,spojila ich láska k hudbe a lacnému vínu”.

Vo svojej tvorbe prinášajú tradičnú taliansku pouličnú kultúru, ktorá sa už od čias divadla Commedie dell’arte okrem humoru vyznačuje aj nespútanosťou, živelnosťou a istou dávkou vulgárnosti, ktorá sa však koniec koncov nevyhla žiadnej zábave širokých ľudových más. Niet sa čomu čudovať, keď aj piesne I Torpedoni spontánne vznikali popri hraní v uliciach Ríma. Možno je aj dobré, že bežný slovenský poslucháč talianskym textom skupiny nerozumie…

Toto dedičstvo rímskych ulíc šikovne spájajú s modernou hudbou, rapom, blues, reggae, ska alebo dokonca operou, či viachlasnou chorálnou tradíciou. Zvuk kapely je typický strunovými nástrojmi ako gitara, mandolína, či banjo, no nechýba napríklad ani harmonika, ktorá zase niekedy navodzuje pocit šansónov z parížskych kaviarní. I TORPEDONI nemajú problém prelínať viaceré žánre v jednej piesni, no nevyznieva to prvoplánovo ani umelo. Blízka je im aj polyrytmika, ktorá však vždy prichádza veľmi plynulo a akoby na správnom mieste.

Úvodná pieseň EP nesie názov Alla Cazzo Di Cane, čo je typická rímska nadávka a zámerne ju používajú v gramaticky nesprávnej podobe. Skladba začína paradoxne veľmi vážnym úryvkom chorálu, no potom sa premení na rockový ,,nářez”, plynulo prejde do rapu a neskôr do protirytmu ako v ska. Poslucháč si hovorí, čo ešte vymyslia a potom príde polovičný rytmus country.

Spevák Don Cristiano svoj hlas mení na tzv. chrapľák podľa charakteru postavy, čo len zvýrazňuje satirický podtón a nadhľad celej piesne, ktorá znie ako celkom dobrý vtip. Podobné to bolo napríklad pri new wave alebo experimentálnom rocku v 70. a 80. rokoch 20. storočia, kedy si hudobníci robili srandu z vážnych spoločenských tém, no čo využívali aj mimo hudobné výrazové prostriedky.

Podobným spôsobom menia nálady aj vo zvyšných troch piesňach (Caremonda, Stronzatella, Tarantella Degli Ubriaconi), v ktorých striedajú rytmy reggae, rock and rollové riffy, viachlasný spev so sólovým a konfliktné situácie v textoch, ktoré miešajú s príjemnou atmosférou Stredozemného mora.

Všetko je to súčasťou jednej myšlienkovej línie a jednej silnej energie od začiatku až do konca. A čo ešte patrí k Taliansku viac ako opera, ktorej krásne belcanto zaznie na záver skladby Stronzatella, v podaní slovenského člena kapely, ktorého prezývajú Michellone Stronzotti.

Don Cristiano (IT) – vokály, gitary, klavír, programované zvuky, M Cinturone (PL) – vokály, mandolína, Alex „Dingo“ Wright (AUS) – gitary, basa a Michellone Stronzotti (SK) – operný spev, prinášajú kus Talianska, mladosti a radosti z hudby bez konvencií a zaužívaných stereotypov. To všetko v kvalitnej hudobnej nahrávke, ktorú im produkoval Grzegorz Mukanowski v Poľsku. I TORPEDONI pravdepodobne nebudú ako nič, čo ste doteraz počuli, no práve preto sa im oplatí dať šancu.

Tento článok vznikol v spolupráci s Muzikológia FIFUK.

muzikologia
muzikologia
spot_img
spot_img
spot_img
spot_img
spot_img
spot_img
spot_img