8.6 C
Slovakia
utorok, 22 septembra, 2020
Home Reporty Amorphis a Soilwork – malý festival tvrdej hudby

Amorphis a Soilwork – malý festival tvrdej hudby

Autor: Martin Saksa; Interpreti: Nailed To Obscurity, Jinjer, Soilwork, Amorphis; 28.1.2019; Majestic Music Club; Bratislava

Osvedčené severské metalové mená Amorphis a Soilwork si na svojom spoločnom turné prizvali ako predkapely talentovaných Jinjer a Nailed To Obscurity. Takže koncert nabral rozmery mini festivalu a svojou návštevou poctil aj bratislavský Majestic Music Club.

Krátko po šiestej hodine večernej ako prvá nastúpila nemecká formácia Nailed To Obscurity a hneď sa dostavilo veľmi príjemné prekvapenie. Ich melodický doom/death dával pripomenúť staré časy nestorov žánru Paradise Lost. Výborným zvukom a produkciou mladíci hneď na úvod nasadili latku veľmi vysoko a zaujali už vtedy takmer naplnené MMC, čo sa pri predkapelách nestáva často. Piesne pochádzali najmä z ich posledného januárového počinu Black Frost, ktorý je už štvrtým v poradí a rozhodne stojí za vypočutie.

Ukrajinská metalcorová raketa Jinjer sa prezentovala veľmi energickým a živelným vystúpením, ktorým strhla publikum, ktoré už v polovici setu niekoľkokrát skandovalo jej meno. Speváčka Tatiana Shmailyuk je veľmi charizmatická, a to čo sa derie z jej hrdla je niekedy až neuveriteľné. Nič to však nemení na fakte, že ich piesne sú akési bezduché, stratené, zlievajúce sa v jeden neoriginálny celok. Iste však so mnou nebudú súhlasiť mladšie ročníky, ktoré sa po ich koncerte akoby vytratili a mal som pocit, že na Soilwork sa publikum paradoxne trošku preriedilo.

Jinjer – Ape

Veľké očakávania súvisiace s nedávno vydanou novinkou Verkligheten, na ktorú idú chvály zo všetkých strán, žiaľ švédski matadori melodického death metalu nepotvrdili. Soilwork doplatili na nedobrý, nečitateľný a rozháraný zvuk. Pritom nové skladby ako Arrival, singlová Full Moon Shoals, The Nuturing Glance s chytľavým riffom, či skvelá záverečná Stålfågel naozaj stoja za zvýšenú pozornosť. Nehovoriac už o starších peckách ako Nerve, As We Speak, či Stabbing the Drama. Björn Strid spieval naozaj výborne, ale jeho časté „hokejové“ pľutie akoby naznačovalo, čo si asi o zvukárovi myslí. A veru, toho človeka by k pultu už nemali pustiť. Škoda, podľa scenára to mohol byť vynikajúci koncert.

Soilwork – Full Moon Shoals

Oproti predchádzajúcemu sónickému ataku, bol čistučký, až priam uhladený zvuk Amorphis ako žmurknutím do uška. Hneď od úvodného „včelieho“ intra The Bee kapela potvrdzovala, že právom patrí medzi v súčasnosti najvychytenejšie na metalovej scéne. Fakt, že Amorphis nahrali minulý rok skvelý album Queen of Time len potvrdzuje zaradenie prvých šiestich skladieb z tohto albumu do setlistu, čím tvorili takmer jeho polovicu.

Amorphis – Wrong Direction

Nové piesne dopĺňali už osvedčené hity ako Sky is Mine, Sacrifice, či Hopeless Days. Jedinou starou skladbou bola Black Winter Day z prelomového albumu Tales from the Thousand Lakes z roku 1994. A kvitujem, od roku 2004, kedy nastúpil do kapely spevák Tomi Joutsen, vydali už sedem vysoko kvalitných albumov a naozaj nemajú za potreby hrabať sa vo svojej deväťdesiatkovej minulosti. Vysoko profesionálne zvládnutý koncert po všetkých stránkach, vrátane krásnej štylizovanej scény (ostatne podobne krásnu mali aj Soilwork) a pôsobivého svetelného parku. A ten Joutsenov growling naozaj nemá chybu.

Stručné zhrnutie na záver. Nailed To Obscurity – veľmi príjemné prekvapenie, Jinjer – hopsanda pre mladých, Soilwork – sklamanie kvôli zvuku a Amorphis – potvrdenie vysokého štandardu.