8.6 C
Slovakia
piatok, 6 decembra, 2024
spot_img
ÚvodReportyKým Faith No More smútili a Orbital si sušili svoje nástroje, Skrillex...

Kým Faith No More smútili a Orbital si sušili svoje nástroje, Skrillex zabával plný stan

Štvrtkový večer mal byť vrcholom celého Rock for People. Na svoje si mala prísť nielen staršia generácia ovplyvnená Mikom Pattonom, ale aj mladá dubstepová generácia. No nikto nepredpokladal, že cez slnečné lúče sa chystá smršť.

K obedu sa predstavili dve mladé kapely, ktoré svojou hudobnou vyzretosťou veľmi prekvapili. Luxemburská skupina Mutiny on the Bounty nie je príliš známa, ale jej vyspelý zvuk a technické zručnosti ju predurčujú k veľkým veciam. Napriek tomu, že kapela má veľmi vyzreté vokály v Hradci Králové sa skôr utiahli k inštrumentálnej zložke. Tá hraničila sa virtuozitou. Dve gitary hrali veľmi technicky náročné party. Medzi množstvami riffov sa predierali gitarové sóla s veľmi pestrofarebným zvukom. Basgitara sa rozhodne nedala zahanbiť a vstúpila do melodickej linky oboch gitár, aby melódiu spravila hlbšou a intenzívnejšou. Potom sa veľmi plynulo vracala do rytmických častí. Veľmi harmonické časti sa striedali s návalmi hlukovej disharmónie, ktorá bola však kontrolovaná. Keď sa zdalo, že v ich hudbe hrozí veľký „bordel“, opäť sa plynulo vrátili na melodickú líniu. Mutiny predviedli silnú kombináciu math rocku so screamo hardcorom prepojeným s progresívnym metalom. Využili aj samplované zvuky a ich hudba naozaj rozbúrila hladiny dovtedy pokojného dňa.

Naproti tomu belgická formácia The Octopussy ukázala jednoduchší pop punk. Trojakordové opojenie malo v sebe veľkú dynamiku s oveľa väčšou razanciou nasadenia. Rytmika aj melódia bola stereotypná, ale dobre zahraná. Na takýto typ hudby by sa nejaké experimenty ani nehodili. Sympatickí Belgičania zostali na Rock for People aj po svojom koncerte a bolo ich vidno v areáli ako sa dosť podgurážený bavia na ostatné kapely.

Rovnako dynamický bol aj koncert britskej nádeje – The Computters. Kto pri pohľade na ich názov čakal elektronické sety a beaty mohol zostať sklamaný. Lebo kapela odmieta akékoľvek použitie samplov a podobnej techniky. Hrajú rock and roll od podlahy. Miešajú ho s prvkami bluesu, rhythm and bluesu s tvrdým prelínaním do hardcoru. Aj, keď ich štúdiové skladby sú krátke v štýle The Ramones, keď nepresiahnu rámec dvoch, troch minút, na Rock for People svoje hudobné pocity v skladbách predĺžili. Viac improvizovali a najmä akordické vyhrávky vystupňovali. Svojský štýl si zachovali aj na pódiu, keď boli všetci odetí do bielych tričiek a košieľ. Šou koordinoval predovšetkým spevák, ktorý zliezol aj medzi ľudí a spolu s nimi sa tam zabával.

Selah Sue patrila k viacerým pesničkárkam, ktoré sa predstavili na tohtoročnom Rock for People. Zapôsobila šarmantným a rozkošným prejavom. Vyzeralo ako mladá dospievajúca žena v ktorej stále drieme kus bezstarostnej školáčky. Jej soulový hlas bol pekne zafarbený s citom pre univerzálnosť hudby. Jej koncert bol radostným, ale zanechal aj určitú melanchóliu.

Tú prišli pochovať bláznivý Íri Flogging Molly. Ich tvorba vám pripomenie vlnu írskych imigrantov, ktorí sa plavili do Ameriky za lepším životom a v podpalubí si krátili čas s husľami, akordeónom a vyspevovaním. Flogging k tomu ešte primiešali melodický punk rock. Patria do druhej vlny irish punku s kapelami, ako Dropkick Murphys, či Real McKennzies. Už dnes patria k žijúcim legendám tohto veľmi obľúbeného žánru. Roztancovali skladbami, ako „Requiem for a Dying son“, ale aj rozosmutnili plačlivým lamentom „Paddy´s lament“. V ich hudbe žiadny nástroj príliš nevytŕča, iba niekedy sú husle, či akordeón výraznejšie. Väčšinou však súdržne pumpujú pravú írsku a  punkovú rytmiku. Akordeón bol niekedy vzdušne nad melodickou líniou ktorú znásobil spev a husle, inokedy zhustil rytmiku. Ľudové prvky interpretovali moderným punk rockom.   Toto bol ten správny koncert, kedy mohli mladíci vyzvať svoje slečny do tanca a predviesť tak svoje tanečnícke umenie.

Pri pohľade na rozloženie ľudí na britskej kapele The Kooks mnohí niečo sociologicky postretli. V prvých radách boli prevažne dievčatá a to nedospelého veku. Niečo sa tým naznačovalo? Ale áno. The Kooks hrajú ten najsladší indie aký len môže byť. Ich indie rock smeruje skôr k popu než k rockovému chápaniu. Luke Pritchard zaujal netradičným vzorom svojej gitary. Mala zaujímavý zvuk, ktorý charakteristicky zjemňoval skladby The Kooks.

Bezstarostný popík možno vyprovokoval počasie v zmysle „pozrite na nás,  hráme sladko, ľudia sa bavia a tancujú a všetko je v pohode“. A odrazu to prišlo. Zrazu sa zdvihli mračná, vietor sa obrátil k hradeckému parku a spolu s bleskami zahrozil päsťou. Chvíľku nechal ľuďom náskok aby sa mohli schovať, ale tí pomalší či ľahkovážnejší čelili veľmi nepríjemnej kombinácii veternej smršti a búrky. Viacero ľudí utrpelo ľahšie zranenia alebo zlomeniny a veľké škody sa prejavili na ozvučovacej technike. Keď jeden z veľkých aparátov padal pod náporom vetra mnohí si v mikro sekunde spomenuli na tragické udalosti na festivale Pohoda. Našťastie sa tragédia nezopakovala. Odohrala sa iba tragédia hudobná, lebo headliner tohtoročného RfP, legendárny Faith No More zostali iba smutne a bezradne stáť v backstagi. Nakoniec kapela smutne opustila areál a nechala pozdravovať všetkých prítommých ľudí. Svoj set nemohla odohrať ani elektronická formácia Orbital, ktorá svoje nástroje sušila ešte nasledujúci deň na festivale Bažant Pohoda. Hovorí sa, že zo zlého nemôže nikdy vzísť nič dobré. No predsa sa odohral v tak nepriaznivých okolnostiach malý zázrak. A tým bolo nakoniec vystúpenie Skrillexa, ktoré bolo tiež ohrozené. Skrillex prijal možnosť vystúpiť v menšom krytom stagi, kde sa zmestil limitovaný počet ľudí. Stan bol beznádejne zaplnený a v jeho okolí stáli beznádejne ľudia aby sa aspoň priblížili tej hutnej dubstepovej atmosfére. Vo vnútri sa odohrávala šialene strhujúca párty a samotný Skrillex bol nadšený a veľmi sa mu páčil tento „punkový“ prístup, keď sa všetko dohodlo a zorganizovalo behom pár minút.

Veľmi kuriózne vypadla z line-upu aj legenda post hardcoru, švédska skupina Refused. Pôvodne mali hrať v skoršom čase, ale kvôli meškaniu bubeníka ich presunuli na večer. Nakoniec zostali zablokovaný pred bránami festivalu a boli nútení sa otočiť so svojim autobusom bez možnosti zahrania (keďže na ďalší deň hrali na inom festivale). Dobrá správa pre všetkých fanúšikov tejto kapely prišla  pred pár dňami. Refused sa do Čiech vrátia na samostatnom koncerte a vstupné na túto akciu bude veľmi priaznivé (viac v tlačovej správe o tomto koncerte ( https://www.musicpress.sk/novinky/legendarni-refused-se-v-ceske-republice-nakonec-predstavi-30-zari)

Predchádzajúci článok
Ďalší článok
spot_img
spot_img
spot_img
spot_img