8.6 C
Slovakia
streda, 8 júla, 2020
Home Reporty Tool – trinásťročný hlad po metalovej mystike ukončený

Tool – trinásťročný hlad po metalovej mystike ukončený

autor: Radoslav Lakoštík; zdroj fotografií: Live Nation; interpreti: Tool; Fiend; 04.06.2019; O2 arena, Praha

Tool sa nikdy nemali stať známou, „veľkou“ kapelou. Ich autorský zámer bol vždy na míle vzdialený od tepu doby, v ktorej tvorili. Trinásťročná odmlka na európskych pódiách vzbudia obrovský záujem a do pražskej O2 arény si prišli splniť sen fanúšikovia zo všetkých kútov sveta. „Babylonská“ vrava zhromaždenej masy bola toho dôkazom.

Aj keď na začiatku 90. rokov v ich tvorbe cítiť všadeprítomný grunge, ich líder James Maynard Keenan bol výzorom a výrazom rovnako „blízko“ ako jemu Kurt Cobain, Layne Staley, Eddie Vedder či Chris Cornell a naopak. Tool s každým ďalším albumom čoraz viac zdobila svojská nevtieravá virtuozita, epická šírka či vyberaná satira, ktorú v ich tvorbe reprezentuje napríklad postava zosnulého komika Billa Hicksa.

Nie, nič nenasvedčovalo, že by sa z Tool mala stať „štadiónová“ skupina. Tobôž, ak pridáme k súčtu poetiky znepokojivé videoklipy, ktoré dávajú aj po ich viacnásobnom vzhliadnutí  viac otázok ako odpovedí. Podľa indícií mali Tool ostať kapelou, ktorá pokojne dosiahne na žánrový vrchol, avšak nie na headlinera prakticky všetkých prestížnych svetových festivalov.

Tool sa predstavili v rámci európskeho turné aj v pražskej O2 aréne. Exkluzivita koncertu, ako aj všetkých ich európskych vystúpení, je vskutku vysoká. Bočné projekty, ktoré prerástli v silné mená (o.i. Perfect Circle, Puscifer, Volto!), ale aj súdne spory vyčerpávali skupinu natoľko, že na ich návrat na starý kontinent sa čakalo neuveriteľných 13 rokov. Rovnako dlho trvala aj ich tvorivá hibernácia. Ako sa však očakávalo, v utorok zazneli aj dve nové skladby (na internete zatiaľ kolujú pod názvami Descending a Invincible), ktoré spolu s prezentovaným dátumom 30. august dodávajú konečne silnú vieru v nový album.

Krátko pred turné ohlásili Tool aj ich európsky support, francúzsku skupinu Fiend. Nenápadná informácia o rovnako nenápadnej skupine. S Tool ich spája záľuba v mystike a kontroverzných osobnostiach dejín: Lavey, Crowley či americká sekta Heaven’s Gate nikdy neprestanú fascinovať. Tak ako v dejinách tajomna, aj v hudbe sa Fiend obracajú do minulosti, miestami až k jej rockovým koreňom. Sludge, doom, rock, psychedélia, prog rock a.i. žánre sa snúbili do jedného kompaktného celku. Valivé, energické, výborne zahraté, ale…ich šťastím v nešťastí bolo, že dnešný večer sa museli skloniť pred gigantom. Ak sa však čitateľ nájde vo vyššie spomenutých žánroch, po vypočutí ich tvorby dá iste za pravdu, že má pred sebou zaujímavý objav.

Masívny zvuk, spektakulárne projekcie, hypnotické svetlá a rozpohybovaný heptagram – charakteristická sedemcípa hviezda – hypnotický symbol či amulet Tool. Všetky nehudobné prvky počas koncertu postupne odhaľovali svoje technické možnosti, ktoré z každého koncertu robia neobyčajný multimediálny zážitok. Navyše aj neopakovateľný, pretože každá projekcia je vytváraná priamo na mieste. Samozrejme z vopred pripraveného vizuálneho materiálu, doplnená o sekvencie už ikonických videoklipov k skladbám Parabola, Schism, Stinkfist a.i.

Určite sa v každom mieste O2 arény zvuk šíri ináč, no blízko pódia je po niekoľkominútovej adaptácii výborný. Limity hlasitosti sú na hranici znesiteľnosti, niekedy aj za ňou, no stále pri výbornej čitateľnosti. Čo zaskočilo, bola mohutnosť každého z nástrojov. Aj keď Tool využívajú sample, je neuveriteľné ako trojica nástrojov môže vytvárať tak saturovanú zvukovú stenu. Obzvlášť citeľné a prekvapivé to bolo v pasážach, kde priestor dostáva len rytmická sekcia Justin Chancellor a Danney Carey. V tomto zvuku bolo počuť synkopovaný riff zo skladby Schism zážitkom samým o sebe.

Nemenej udivujúci je aj výkon neviditeľného Maynarda Keenana. Hoci s pocitom, že na výslednom hlase sa neraz podieľalo niekoľko efektov súčasne, jeho výkon miestami „prekážal“ svojou presvedčivosťou a čistou intonáciou. Podobne „znepokojivé“ bolo sledovať „štúdiovú hru“ Danneyho Careyho. To, že Tool sú smrteľníci, nám pripomenul basgitarista Justin Chancellor, keď o jednu skladbu predbehol playlist a namiesto plánovanej Jambi začal úvodom skladby Forty Six & 2. Táto neškodná chyba mohla len ťažko narušiť hladký sled koncertu. Nakoniec, niektorí tento preklep ani nepostrehli.

Okrem skladieb ako Ænema, The Pot, Jambi či Forty Six & 2, zaznela prekvapivo aj jediná skladba z ich prvého albumu Undertow Intolerance. V prvej časti zahrali aj spomínané nové skladby Invincible a Descending. Jedna aj druhá majú dlhú stopáž, obsahujú rozsiahle inštrumentálne pasáže a zachovávajú si typický rukopis Tool. Aj keď pri Tool premýšľať v kategórií hitovosti je prinajmenšom zvláštne, skladba Invincible má potenciál neomrzieť. Necháme sa prekvapiť štúdiovou verziou. Zaujímavé je v nej aj použitie syntetizátorových zvukov, ktoré sú posledné roky veľkou záľubou bubeníka Daneyho Carreyho.

Po krátkej prestávke za zvuku syntetizátorov Carry otváral aj svoj sólový výstup, ktorý premostil vyše dvojhodinový koncert do finále. Bez zbytočných klišéovitých prieťahov zazneli na záver skladby Vicarious a Stinkfist, v jemne upravenej koncertnej verzii.

Podtrhnuté a podčiarknuté, v pražskej O2 aréne sme mali možnosť vidieť zaujímavý objav Francúzov Fiend, ktorých vytiahli Tool na svetlo štadiónového sveta, kde im to svedčí. Tool predviedli čo bolo zbožným prianím – fenomenálny výkon hodný jednej z najvplyvnejších kapiel súčasnosti. Prijemné je aj zistenie, že epická šírka a náročný (ne)hudobný obsah je neprestajne príťažlivý natoľko, že dokáže pri správnej konštelácii vypredávať štadióny.

Autori však musia vedieť, či skôr tušiť správne zloženie neodolateľného elixíru. Štvorici Danny Carey, Adam Jones, Maynard James Keenan a Justin Chancellor sa to podarilo s mystickým návodom hodným alchymistov.

Tool playlist

1.  Ænema, 2.The Pot, 3.Parabol, 4.Parabola, 5.Descending, 6.Schism, 7.Invincible, 8.Intolerance, 9. Jambi, 10. Forty Six & 2, 11.Danny Carey (synth& drum solo), 12.Vicarious, 13. Stinkfist